Ariana Grande patrí k speváčkam, pri ktorých sa každá nová nahrávka automaticky číta aj ako signál o ďalšom smerovaní mainstreamového popu. Pri albume Petal, ktorý vyšiel 31. júla 2026 pod značkou Babydoll Music v spolupráci s Republic Records, však tentoraz nejde o jednoduchý návrat k osvedčenému modelu. Už prvé recenzie sa zhodli, že Grande stlmila veľké vokálne gestá, zredukovala hitovú okázalosť a posunula sa k temnejšej, nervóznejšej a miestami až chladnej produkcii.
Album nadväzuje na eternal sunshine z roku 2024, no podľa viacerých kritikov skôr láme kontinuitu, než by ju pohodlne rozvíjal. Apple Music uvádza 13 skladieb a stopáž 36 minút, zatiaľ čo časť recenzií pracovala pri prvých textoch s 12-trackovou podobou albumu, čo naznačuje, že v skorých anotáciách nebola stopáž či počet skladieb všade uvádzaná rovnako. Isté však je, že Petal je prvý veľký autorský krok po období, keď sa Grande intenzívne spájala aj s filmovým svetom okolo Wicked.
Menej exhibície, viac napätia
Azda najčastejšie sa v recenziách opakuje slovo „zdržanlivosť“. Associated Press napísala, že na Petal je Ariana Grande „najzdržanlivejšia“, a všimla si, že namiesto tradičného veľkého beltingu volí tlmenejší prejav. Podobne Pitchfork považuje album za ďalší dôkaz toho, ako presne si speváčka stráži vlastný obraz a zvuk, kým Los Angeles Times píše o prechode „od slnka k tieňu“.
To neznamená, že by Grande zrazu prestala byť popovou hviezdou. Skôr akoby vedome odsunula do úzadia efektnosť, na ktorú si publikum pri nej zvyklo. Guardian opisuje album ako pokojne kontrolovaný hnev namierený na bývalých partnerov, fanúšikov aj médiá. NME si zas všimlo, že zvuková paleta je menšia a kompaktnejšia než na jej starších nahrávkach. Inými slovami: menej okamžitej extázy, viac dusnej atmosféry.
Práve v tom mnohí recenzenti vidia nový zvuk, o ktorom sa okolo albumu hovorí. Nie je to revolúcia v zmysle úplného prestrihnutia s popom či R&B, ale posun v práci s priestorom, textúrou a tempom. Produkcie sú častejšie utlmené, miestami zvláštne rozlámané, so synťákmi a rytmikou, ktoré nepôsobia ako výkladná skriňa rádiového popu, ale skôr ako vedome stiahnuté, nervózne pozadie.
„Unfiltered rage“, ale bez kriku
Grande ešte pred vydaním hovorila, že album písala z miesta „unfiltered rage“, teda akejsi nefiltrovanej zlosti. Túto formuláciu zachytili napríklad NME aj Variety. Zaujímavé je, že kritici sa následne nezhodli, do akej miery sa táto deklarovaná zlosť naozaj premietla do výsledku.
Časť recenzií v nej počuje skôr potlačené napätie než otvorený výbuch. Guardian aj AP sa prikláňajú k tomu, že ide o kontrolovanú, stíšenú emóciu. Variety píše o temnejších skladbách a ostrejšej, hranatejšej Ariane. Naopak Independent či Slant Magazine boli rezervovanejšie a naznačili, že sľubovaná razantná premena nemusí byť až taká výrazná, ako sa mohlo pred vydaním zdať.
Aj to je napokon súčasťou zaujímavosti albumu. Petal nie je nahrávka, ktorá by stavila na jednoduchý moment typu „pozrite sa, teraz som úplne iná“. Skôr pracuje s tým, ako preniesť nepokoj do jemnejších rozhodnutí: tlmenejší spev, menej bombastické refrény, hustejšie elektronické vrstvy a texty, ktoré sa podľa viacerých recenzií pohybujú medzi vzťahovou výpoveďou a komentárom k sláve samotnej.
Kritici sa zhodujú na zmene, nie na kvalite výsledku
Na tom, že Petal znamená posun, panuje pomerne široká zhoda. Na tom, či ide o plne podarený album, už nie. Pitchfork, Guardian či Rolling Stone podľa súhrnu Independentu patrili k priaznivejším hlasom. Rolling Stone mal dať albumu štyri hviezdičky z piatich a oceniť, že práve hnev z Grande vyťahuje to najlepšie. AP ocenila sústredenosť a sebakontrolu nahrávky.
Na druhej strane, Independent označil album za miestami nevýrazný a listless, teda akoby unavený či nevýbojný. Slant Magazine hovoril skôr o nenaplnenej ambícii a Stereogum zas naznačil, že nový smer môže na časti publika pôsobiť ako skôr skromnejšia obmena známych prvkov než skutočne odvážny zlom.
To je možno najpresnejší obraz prvých reakcií: kritici nevedú spor o to, či sa Ariana Grande pokúsila otočiť kormidlo, ale o to, či pritom našla dosť silné pesničky a presvedčivý tvar. Jedným sa páči, že sa vyhla lacnej sebaimitácii. Iní v tom počujú až príliš opatrné stiahnutie energie.
Album po ére „Wicked“
V komentároch k Petal sa často vracia aj širší kontext. Apple Music aj AP pripomínajú, že ide o prvý plnohodnotný album po období spojenom s Wicked a po eternal sunshine. Viacerí recenzenti preto vnímajú novinku aj ako pokus znovu si nastaviť vlastnú identitu mimo filmového tieňa a mimo pastelovej estetiky, ktorá sa s Grande istý čas spájala.
Los Angeles Times píše, že na albume otvára priestor hnevu voči bývalým partnerom, verejnosti posadnutej jej telom aj vlastnému sebapochybovaniu. AP zároveň pripomenula, že vydanie albumu sprevádzala aj opätovná vlna komentárov o jej vzhľade. Aj preto časť kritikov číta Petal nielen ako intímnu popovú spoveď, ale aj ako album o únave zo slávy a zo spôsobu, akým sa ženské popové hviezdy neustále sledujú, hodnotia a rozoberajú.
V tomto smere je nový zvuk aj novou pozíciou. Nie hviezda, ktorá chce prekričať priestor, ale hviezda, ktorá sa radšej stiahne o krok dozadu a nechá napätie pracovať pod povrchom.
Nie album pre každého fanúšika prvého vypočutia
Petal zrejme nebude patriť k nahrávkam, ktoré sa dajú zhrnúť jedným okamžitým singlom a jednou ľahko predajnou vetou. Niektorí recenzenti ocenili práve to, že Grande odmietla ísť po najjednoduchšom efekte. Iným tam naopak chýba skladba, ktorá by celý koncept prepichla do nezabudnuteľného popového momentu.
Pre jej kariéru to však môže byť dôležitejšie než rýchla zhoda. Petal ukazuje speváčku, ktorá po rokoch veľkých refrénov a extrémne rozpoznateľnej estetiky skúša, čo sa stane, keď uberie lesk, zvýši vnútorné napätie a nechá piesne dýchať inak. Kritici sa nezhodujú, či z toho vznikol jej najlepší album. Zhodujú sa však na tom, že Ariana Grande tentoraz nechcela znieť len ako Ariana Grande, akú už všetci poznajú.
Ilustračné foto: cottonbro studio / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.