Lesné požiare sa v európskej debate dlho spájali najmä so Stredomorím. Nové upozornenie regionálnej kancelárie WHO pre Európu však ukazuje, že tento obraz už nestačí. Organizácia 2. septembra 2026 varovala, že otepľovanie klímy zvyšuje riziko veľkých požiarov aj v krajinách, ktoré boli historicky chladnejšie a vlhkejšie. Téma pritom nie je len environmentálna alebo hasičská. Z pohľadu WHO ide čoraz zreteľnejšie aj o problém verejného zdravia.
To je podstatná zmena optiky. Požiar neohrozuje iba ľudí v bezprostrednej blízkosti plameňov. Dym sa môže presúvať na veľké vzdialenosti, zhoršovať kvalitu ovzdušia naprieč regiónmi a zasiahnuť aj mestá, ktoré s ohňom fyzicky vôbec nesusedia. WHO už koncom júla upozornila, že dym z lesných požiarov je často podceňované zdravotné riziko a jeho následky môžu mať fyzický aj psychický rozmer.
Dym neostáva len nad miestom požiaru
Práve dym je z hľadiska zdravia jedným z najväčších problémov. Obsahuje jemné prachové častice a ďalšie škodliviny, ktoré zhoršujú kvalitu vzduchu a zaťažujú dýchací aj srdcovo-cievny systém. Európska environmentálna agentúra pripomína, že vystavenie dymu z požiarov zvyšuje úmrtnosť vrátane úmrtí spojených s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a zvyšuje aj riziko hospitalizácií pri astme.
To znamená, že zdravotné dopady sa nebudú týkať iba ľudí žijúcich pri lesoch. Ohrození sú aj seniori, malé deti, tehotné ženy a ľudia s astmou, CHOCHP či ochoreniami srdca vo väčších sídlach, kam sa dym dostane po niekoľkých hodinách alebo dňoch. WHO aj ďalšie európske inštitúcie preto zdôrazňujú význam včasných upozornení na kvalitu ovzdušia, jasných pokynov pre obyvateľov a pripravenosti ambulantnej aj nemocničnej starostlivosti.
Copernicus v lete 2026 upozornil, že extrémne požiare v západnej Európe vystavili milióny ľudí nebezpečným úrovniam znečistenia ovzdušia. Systém zároveň zaznamenal, že emisie z požiarov vo Francúzsku sa v tomto roku pohybovali na úrovni porovnateľnej alebo vyššej než počas extrémnych sezón rokov 2022 a 2023. Aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry ukázali, ako aerosóly z požiarov zasahovali rozsiahle územia ďaleko od samotných ohnísk.
Prečo sa riziko presúva aj do „nepožiarnych“ krajín
WHO pomenúva niekoľko dôvodov, prečo sa riziko rozširuje aj tam, kde sa s veľkými požiarmi doteraz veľmi nepočítalo. Jedným je samotné otepľovanie a častejšie epizódy horúčav. Druhým sú dlhšie suché obdobia a zmeny vo využívaní krajiny. Európska komisia vo svojej tohtoročnej stratégii pre manažment rizika požiarov uvádza, že rast rizika v EÚ súvisí najmä s klimatickou zmenou, zmenami v hospodárení s krajinou a ľudským správaním.
Dôležité je aj to, že väčšina požiarov vzniká priamo alebo nepriamo činnosťou človeka. Nejde teda iba o „prírodnú katastrofu“, ktorá prichádza zvonka. Riziko zvyšuje kombinácia suchého porastu, tepla, vetra, zanedbanej krajiny, nevhodných zásahov do územia aj obyčajnej nepozornosti. WHO preto vyzýva, aby sa na požiare nepozeralo len ako na problém núdzovej reakcie, ale aj ako na otázku plánovania krajiny, adaptácie na klímu a ochrany zdravia.
Zdravotníctvo má myslieť aj na požiar, nielen na jeho následky
Pre zdravotníctvo to znamená viac než pripraviť sa na popáleniny alebo akútne dýchacie ťažkosti. Počas veľkých požiarov rastie počet ľudí so zhoršenou astmou, dýchavicou, podráždením očí a slizníc či s vyčerpaním z horúčavy. Súbežne môže dôjsť k prerušeniu dopravy, evakuáciám alebo výpadkom služieb, čo komplikuje starostlivosť o chronických pacientov, seniorov či ľudí odkázaných na pravidelné lieky a prístroje.
WHO preto hovorí o potrebe lepšieho plánovania: od systémov varovania cez pripravenosť nemocníc až po odolnosť samotných zdravotníckych budov. Ak sa vlny horúčav a požiare prekrývajú, záťaž sa násobí. Na tento súbeh upozornili aj odborníci z London School of Hygiene & Tropical Medicine, podľa ktorých je spoločný účinok tepla, sucha a dymu väčší než vplyv každého z týchto rizík samostatne.
Čo z toho vyplýva pre bežných ľudí
Najpraktickejšia časť varovaní sa týka každodennej pripravenosti. WHO odporúča sledovať oficiálne výstrahy pred požiarmi, počasím a kvalitou ovzdušia. Ľudia v zasiahnutých oblastiach by mali obmedziť pobyt vonku pri zadymení, zbytočne necestovať cez postihnuté územia a venovať zvýšenú pozornosť príznakom, ako sú dýchavičnosť, tlak na hrudi či zhoršenie existujúcich ťažkostí. Pri významnom zadymení sú obzvlášť citlivé skupiny, ktoré by mali mať pripravený plán aj s liekmi a kontaktom na lekára.
Nejde však len o individuálnu opatrnosť. WHO aj Európska komisia zdôrazňujú, že rozhodujúca je prevencia: lepšie hospodárenie s krajinou, znižovanie horľavého materiálu, včasné mapovanie rizík a jasná koordinácia medzi zdravotníkmi, samosprávami, hasičmi a ochranou prírody. Inými slovami, požiar sa nezačína až v momente, keď je vidieť plamene.
Pre krajiny strednej a severnejšej Európy je to nepríjemná, ale dôležitá správa. To, že boli doteraz vlhkejšie alebo chladnejšie, už nemusí stačiť ako ochrana. A keďže zdravotný dosah požiarov sa môže šíriť stovky kilometrov od ohňa, pripravenosť sa netýka iba oblastí pri lesoch, ale aj miest, nemocníc a domácností ďaleko od nich.
Lesné požiare sa tak v Európe čoraz menej dajú oddeľovať od otázky zdravia. Nielen preto, že pribúda extrémov, ale aj preto, že dym, horúčava a narušenie bežnej starostlivosti zasahujú ľudí skôr a širšie, než bolo zvykom. Práve na to teraz WHO upozorňuje najhlasnejšie.
Ilustračné foto: Alexandre P. Junior / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.