Ľudia chcú „ísť s dobou“, to sa týka aj slovníka používaného v bežnej i pracovnej komunikácii. Amerikanizmy sú na sociálnych sieťach, čítame ich v sms-kách, mailoch...Akoby sme zabúdali, vplyvom túžby „byť moderní“, že to nie je to naše, slovenské...
Foto: cinobana.sk
Ponovembrové „uvolnenie“ spred 25 rokov okrem mnohých zásadných zmien prinieslo do mladej slovenskej spoločnosti aj postupné pomalé prenikanie západných prvkov. A to aj do slovnej zásoby. Týka sa to predovšetkým väčších miest, možno aj preto, že v nich pôsobí mnoho zahraničných spoločností. Tie si chcú vycvičiť vlastných pracovníkov a to k zamestnaneckej aj kultúrnej disciplíne. V menších mestečkách a na vidieku sa im typický akcent aj nárečie ešte zachováva. Jasné, že nikto nechce byť zastaralý, chceme byť moderní až avantgardní (ak sa dá). Ale za akú cenu?
Náš jazyk je krásny, ľubozvučný, to nikto nepoprie. Radí sa aj medzi najťažšie sa naučiteľné jazyky sveta, obvzlášť pre mnoho pádov a špecifiká, ktoré žiadna iná reč na svete nemá. Naši predkovia o neho tvrdo bojovali. Na to, že sme rozlohou maličká krajina, máme bohatú slovnú zásobu aj mimoriadne mnoho dialektov. Nie je toto niečo, načo by sme mali byť hrdí? Netvrdím, že nie sme. No vplyvom zvláštneho chcenia, čo najviac sa podobať západnému svetu, mnoho patriotizmu zo slovnej zásoby, ktorú využívame, nesrší. Splynúť čo najviac so „správnym“ puncom i vzormi. Dokonca pri využívaní amerikanizmov sa tvárime pyšne a sebavedomo, pritom len dochádza k istému zostupu aplikácie vlastnej reči.
Vec s hlbšou myšlienkou je „deep“, namiesto časového plánu máme „time management“, z predákov, parťákov sa stali team-leaderi, z majstrov sú supervízori, menej obľúbených „hejtujeme“. Osobitnou kapitolou sú akronymy typu LOL, WTF, BTW..., ktoré (a to nebudeme preháňať) onedlho pošliapu rozmer a obšírnosť našej lexiky. Taktiež vynechávanie diakritiky určite neprispieva k zachovaniu tej pravej gramatiky. Niekedy úsmevne pôsobí aj ženské priezvisko bez koncovky "-ová", v duchu: veď podobajme sa čo najviac západu, ani oni nevedia z mena určiť pohlavie 
Jazyk sa vyvíja, mení, časom sa prispôsobuje ľuďom. Ale nezapredajme ho, buďme aspoň trošku hrdí. Je predsa jedným zo symbolov identity národa.
Na záver si dovoľujem pripojiť pár veršov od Viliama Paulinyho – Tótha, určite sú na zamyslenie 
Slovenčina moja
Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš,
Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš.
A kto ju miluje, ten nech žije, žije,
a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte.
.........................................................
Slovenčina moja, je život i viera,
Slovák len s ňou žije i umiera.
A kto ju miluje, ten nech žije, žije,
a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte.
