Na Slovenskom inštitúte v Moskve sa konalo ustanovujúce zasadanie Spoločnosti Ľudovíta Štúra, na ktorom sa zišla takmer 20-ka účastníkov. Ešte raz sa potvrdilo, že v Rusku s tým slovanstvom a priateľskými vzťahmi so slovanskými národmi myslia vážne.
Foto: slovenský inštitút v Moskve
Riaditeľ Slovenského inštitútu Ján Šmihula v úvodnom príhovore vyjadril radosť z toho, že k vzniku spoločnosti dochádza necelé dva týždne po medzinárodnej konferencii venovanej životu a dielu vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia v polovici 19-ho storočia, ktorá sa konala na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova.
Zároveň ocenil, že k vzniku spoločnosti dochádza v Roku Ľ. Štúra, pričom tento krok vníma ako významný vklad ruských pedagógov, vedeckých pracovníkov, prekladateľov a študentov k popularizácii slovenskej kultúry a umenia v Rusku. Profesorka Alla G. Maškova z Katedry slovanskej filológie na Moskovskej štátnej univerzite poukázala na to, že otázkou vzniku Spoločnosti Ľ. Štúra sa zaoberali už dlhší čas. Zdôvodnila, prečo nesie meno práve po tejto osobnosti moderných slovenských dejín a vyjadrila presvedčenie, že spoločnosť prispeje svojou činnosťou v Rusku k ešte väčšiemu, tematicky pestrejšiemu a kvalitatívne vyššiemu šíreniu znalostí a vedomostí o slovenskom jazyku a literatúre, o slovenskej kultúre a umení celkove.
Členovia novovzniknutej Spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorá bude pôsobiť pri Slovenskom inštitúte v Moskve, potom pristúpili ku schváleniu stanov, zvoleniu predsedníctva, založeniu internetovej stránky a dohodli sa na obsahu prvého čísla almanachu „Devín“, ktorý bude spoločnosť raz ročne vydávať. Predsedníčkou Spoločnosti Ľudovíta Štúra sa stala profesorka Alla Maškova.
Mozaiku podujatí, organizovaných pri príležitosti „Roku Ľudovíta Štúra“ rozšírila ešte predtým (22. mája) medzinárodná konferencia, ktorá sa uskutočnila na pôde najstaršej ruskej univerzity – Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Zorganizovala ju Katedra Slovanskej filológie na MGU v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve.
Ján Šmihula poukázal v úvodnom príhovore na to, že to nie je náhoda, že konferencia sa koná práve na tomto mieste, lebo Štúr neskrýval svoj vrúcny, miestami až idealizujúci vzťah k Rusku. I preto vyslovil myšlienku, že práve v Rusku by mohla vzniknúť „Spoločnosť Ľudovíta Štúra“, ktorá by napríklad zastrešovala činnosť ruských pedagógov, vedeckých pracovníkov i prekladateľov popularizujúcich slovenský jazyk. Pripomenul, že „Rok Ľudovíta Štúra“ by bol na vznik takejto spoločnosti dobrým impulzom aj v kontexte popularizácie odkazu jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Pedagógovia a študenti sa potom vo svojich referátoch podrobne zaoberali životom a dielom Ľ. Štúra, jeho vzťahom k Rusku, ako aj jeho stvárnením v literárnych i divadelných dielach.
Profesorka Alla Mašková podčiarkla, že Štúr videl v slovanstve jedinú stmeľujúcu silu, H. Kubišová poukázala na to, že korešpondencia Ľ. Štúra s ruskými slovakistami napovedá o jeho vrúcnom vzťahu k Rusku a L. Širokova pripomenula, že portréty a obrazy zobrazovali Ľ. Štúra ako ideálneho hrdinu zanieteného slovenského národa. Toto podujatie, ktoré ukončili študenti Moskovskej štátnej univerzity recitáciou básni Štúrovcov, bolo dôstojným medzinárodným príspevkom k „Roku Ľ. Štúra“.
