Nitrianski motorkári Ivan Sklenár a Milan Benc nám porozprávali o zaujímavých aktivitách, ktoré vznikli na Slovensku. Mnohí ľudia si spomenuli na svoj pôvod, na svoje korene, na to, že sú Slovania a vytvorili nový motorkársky „Slovanský svet“.
Foto: Screenshot YouTube
Myšlienka organizácie Ciest slovanského priateľstva vznikla ešte v auguste 2015 počas jazdy slovenských motorkárov cez Ukrajinu. Vtedy sa vracali domov z veľkého motorkárskeho podujatia v Sevastopole na Kryme, ktoré zorganizovali ruskí Noční vlci. Išli z jednej slovanskej krajiny cez územie druhej a prešli aj iné slovanské krajiny a vracali sa tiež na slovanskú zem – domov na Slovensko.
Cestovali po slovanských krajinách a rozhodli sa pripomenúť obyvateľom mnohých štátov, že sú Slovania a vytvoriť svojrázny Slovanský svet. Rozhodli sa to urobiť práve motorkári, pretože politici a iní „kompetentní“ na to absolútne zabudli a nejavia o to žiaden záujem. Mnohých politikov vôbec nezaujíma, že sú Slovania - majú iné priority a záujmy...
Cieľom Ciest slovanského priateľstva je šírenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, spolupatričnosti a priateľstva. Symbolická motorkárska jazda naprieč slovanskými krajinami má tieto myšlienky spropagovať medzi občanmi jednotlivých slovanských krajín. K slovenským motorkárom propagujúcim túto myšlienku sa pridalo občianske združenie Slavica z Nitry a aj iné občianske organizácie.
Na základe dlhodobých vzájomných kontaktov, komunikácie a spolupráce slovenských a ruských motorkárov táto myšlienka zaujala aj klub motorkárov Noční vlci so sídlom v Moskve. A tak vznikol nápad, aby sa tento projekt organizoval ako medzinárodné podujatie, ktoré by sa mohlo každoročne opakovať. A prvé jazdy sa už uskutočnili.
Cesta slovanského priateľstva je rozdelená na tri trasy: západnú trasu, ktorá vedie z Nemecka cez Česko na Slovensko, ďalej východnú trasu, ktorá vedie z Ruska, cez Bielorusko, Ukrajinu a Poľsko na Slovensko a nakoniec južnú trasu, ktorá vedie z Grécka cez Macedónsko, Čiernu Horu, Srbsko, Bulharsko, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Maďarsko na Slovensko.
V jednotlivých krajinách, na vybraných a symbolických miestach účastníci jazdy a domáci obyvatelia spoločne sadia slovanské lipy a umiestňujú Pamätné tabule, zúčastňujú sa na spoločných historicko-kultúrno-spoločenských podujatiach, na ktorých vystupujú domáce a hosťujúce folklórne a ľudové súbory, tanečníci, speváci a motorkári predvádzajú svoje umenie riadenia motorky a aj svoju techniku – krásne motorky.
Prvý ročník podobnej slovanskej jazdy sa konal v júni – júli tohto roka. Motorkári, ktorí išli východnou trasou, odštartovali 25. júna na Slovanskom námestí v Moskve. Západná trasa viedla z mysu Arkona v Nemecku a začala sa 30. júna. Štart južnej trasy bol zosúladený z moskovským a uskutočnil sa tiež 25. júna v gréckom meste Solún.
Deň začiatku jazdy - 25. jún nebol vybraný náhodne. Tento deň oslavujú Slovania ako Deň slovanskej jednoty. Táto prvá Cesta slovanského priateľstva sa symbolicky skončila v hlavnom meste bývalej obrovskej slovanskej ríše – v Nitre 5. júla, keď sa u nás tradične oslavuje sviatok slovanských svätých Cyrila a Metóda. Občianske združenie Slavica počas týchto osláv zorganizovalo 8. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Slavica Festival a v parku na Sihoti Noční vlci, obyvatelia Nitry a okolitých dedín a pozvaní hostia zasadili tradičnú slovanskú lipu.
Tak sa stalo, že na tomto čudnom svete ten Slovanský svet začali budovať zdola – bežní ľudia, motorkári. Nuž, tam, „hore“, zdá sa, na to nemajú ani čas, ani chuť. Politici sú zaneprázdnení sankciami a hádkami, bojom o funkcie a financie. Analytici nemajú čas, pretože 24 hodín denne musia hľadať nepriateľov, agresorov, kyberšpiónov a kandidátov, na ktorých by sa dalo uvaliť ďalšie sankcie. Odborníci, historici, pracovníci kultúry na to nemajú ani sily, ani možnosti, pretože sa dusia od nedostatku finančných prostriedkov a bojujú iba o vlastné prežitie. Na školách zdola a hore sú nové učebné programy a tam nejakú propagáciu slovanstva iba ťažko bude hľadať aj za bieleho dňa pod lampou...
Preto iniciatívu si vzali do rúk motorkári – Noční vlci. A aj preto nový Slovanský svet hltá čerstvý vzduch za veľkej rýchlosti na cestách, prudký vietor pohráva jeho vlasmi, tento svet sa sprevádza hlukom motorov a tak trochu „vonia“ benzínom... Nuž, keď to nik iný nedokázal a o to ani nemá záujem, tak to, že sú tu ešte tí nejakí Slovania, pripomenuli nám motorkári, ktorí krížom – krážom brázdia celý svet, nadväzujú nové priateľstva, pomáhajú urobiť naše cesty bezpečnejšími a poskytujú pomoc mnohým tým, ktorí potrebujú reálnu a súrnu podporu. Aj o tom sú Cesty slovanského priateľstva a aj preto sa na európskych cestách tak často objavujú Noční vlci...
Videá si môžete pozrieť tu:
