Desiatky ľudí, ktorých zaujíma história Slovanov, informácie o ich pôvode, histórii, tradíciách a zvykoch, sa včera zišli v priestoroch Starej vodárni v meste pod Zoborom, kde sa uskutočnila prednáška o histórii našich predkov.
Zaujímavé a vzácne fakty porozprával predseda občianskeho združenia Slavica /Nitra/ Miloš Zverina. „Slovanské združenie Slavica so sídlom v starodávnej a staroslávnej Nitre, významnom centre karpatských a podunajských Slovienov vzniklo s cieľom propagovať Slovanskú vzájomnosť a bohatú minulosť a kultúrne dedičstvo Slovanov. Na dosiahnutie týchto cieľov realizuje spolu s členmi, dobrovoľníkmi a partnermi rôzne projekty a podujatia. Prostredníctvom týchto aktivít sa snaží spopularizovať tému slovanstva a Slovanov, ich dôležité a nezastupiteľné miesto v dejinách Európy a Sveta, ich vklad do kultúrneho a duchovného dedičstva svetovej civilizácie. Okrem toho má združenie Slavica za cieľ spájať všetkých jednotlivcov a organizácie, ktoré majú úprimnú snahu o budovanie slovanskej vzájomnosti a jednoty, či už ide o starovercov, kresťanov alebo ateistov,“ vysvetlil pred začiatkom prednášky o slovanstve predseda občianskeho združenia Slavica /Nitra/ Miloš Zverina.
V úvode prednášky vysvetlil pôvod slova „Slovan“, porozprával o tom, aké varianty tohto slova existujú a aký význam majú. Venoval sa minulosti Slovanov – ich pôvodu, ceste /presnejšie, dvom cestám/ do Európy, vzniku a vývoju slovanskej písomnosti, pôvodnej kultúre Slovanov, ich symbolom. Prezentoval súčasnú situáciu a existenciu východných /Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a Rusini /, západných /Česi, Poliaci, Slováci/ a južných /Bulhari, Slovinci, Chorváti, Srbi, Macedónci, Čiernohorci a Bosniaci/ Slovanov. Podčiarkol, že v súčasnosti je na svete 350 – 400 miliónov Slovanov.
Prezentoval spoločné charakteristiky Slovanov: reč, územie, na ktorom žijú, kultúru, predkov a tradície. Podotkol, že Slovania sú najpočetnejšou jazykovou skupinou v Európe, je to približne tretina obyvateľov. „Dnes existuje 13 štátov, o ktorých môžeme povedať, že na ich území dominuje slovanské obyvateľstvo, resp. populácia používajúca jeden alebo viacero slovanských jazykov (ako úradný jazyk), vlastný štát nemajú: Rusíni, Lužickí Srbi, Slezania a Kašubovia,“ uviedol Miloš Zverina.
Porozprával o slovanskej vzájomnosti v dávnej minulosti, o generácii Všeslávie, o Štúrovcoch, ruských slovanofiloch, období socializmu a nových slovanských hnutiach po roku 1989. Oboznámil prítomných s tým, aké Matice slovenské existujú vo svete.
„Vznikli v 19. storočí, vrátane tej slovenskej. Niektoré prežili, niektoré neprežili. Základné monografie o slovanských maticiach autorsky spracoval literárny historik Michal Eliáš. Známy matičiar z Martina sa v roku 1996 stal priekopníkom v tejto téme so svojou odbornou prácou Matice slovanských národov a v roku 2010 ju v rozšírenej verzii vydal pod názvom Z dejín matíc slovanských národov. Z týchto prameňov sa dozvedáme, že v historickom kontexte takmer dvoch storočí od roku 1826 vzniklo, pôsobilo alebo stále existuje až 31 matičných spolkov. Niektoré zanikli v neprajných časoch, mnohé iba prežívajú a živoria, no niektorým s dlhšou tradíciou sa relatívne darí. A to aj napriek rôznym globalizačným, liberalistickým a postmodernistickým trendom, ktoré bez výnimky ovplyvňujú všetky národnokultúrne fenomény, tradične založené na konzervatívnejších hodnotách ako napríklad staroverectvo, kresťanstvo a vlastenectvo,“ uviedol Miloš Zverina.
Podčiarkol, že moderná Slovanská veda čerpá z nasledovných zdrojov: starodávne zdroje získané z rozprávania Volchvov, Žrecov, Kaldunov, Mudrcov, Ľudová slovesnosť - ústna tradícia, Slaviano-Árijskie Viedy (védická tradícia), letopisy, kroniky, dokumenty a listiny, archeológia, diela Katančina, Venelina, Orbiniho, P.J. Šafárika, Zubrického, Tatiščeva, Lononosova a pod.
Zdôraznil, že výmena komunistickej ideológie za radikálno-liberálnu neodstraňuje ideologický boj. Možno ešte viac ho zamotáva, pretože radikálno-liberálna ideológia hlásajúca kozmopolitizmus stavia mimo udalostného procesu nielen celú minulosť ale aj budúcnosť. „Slovania musia mať svoju vedu o minulosti, ktorá by príslušným spôsobom odrazila všetky falzifikácie domácej minulosti a súčasnosti a vytvorila by aj pevné základy pre budúcnosť. Proti našej domácej vede o minulosti vystupuje celý rad škôl a prúdov, ktoré ju tak alebo inak skresľujú a falzifikujú,“ podčiarkol.
„Aby sa dalo úspešne bojovať proti nim, potrebujeme poznať ich silné a slabé stránky. Slovanské krajiny v súčasnosti prežívajú najťažšie obdobie svojho vývoja. Vedomie mnohých ľudí v priebehu posledných 30 rokov postihla taká mohutná transformácia, že v ňom už nezostalo ani rozumné ponímanie zdravého zmyslu, ani pravdivé predstavy o minulosti, ani to, ako sa treba správne správať v budúcnosti,“ podotkol Miloš Zverina.
„Duchovno-mravná degradácia, strata svojich slovanských koreňov, slovanskej tradície a kultúry premenili potomkov Slovanov na ľudí, ktorí si nepamätajú svoje príbuzenstvo a nechápu ani to, čo sa s nimi stalo. Práve táto cesta je zhubná pre potomkov Slovanov. Práve toto smerovanie nám ponúkajú početné náboženské konfesie a rôzne sekty a tiež podvodníci Zlatého teľaťa. Existuje však aj iná cesta – cesta návratu k vlastným slovanským koreňom, slovanskej tradícii a kultúre. Je to ťažká púť, ale iba ona nám poskytuje nádej na duchovno-mravné uzdravenie sa a sociálnu obrodu. Iba ona nám umožní pozdvihnúť SVET SLOVANOV a dosiahnuť jeho stabilný a úspešný rozvoj,“ zdôraznil.
Ďalej hovoril o vzniku a vývoji písma Slovanov. Podčiarkol, že slovanské jazyky sa vyvinuli zo spoločného slovanského prajazyka (praslovanský jazyk - praslovančina), ktorý bol jednotným jazykom príbuzných slovanských kmeňov. „Najstaršie „písmo“ (neolitické) používané našimi predkami pozostávalo z rôznych symbolov a znakov a zvykne sa aj označovať ako písmo Dunajskej civilizácie (Vinča, Lepenski Vir,...). Neskôr sa toto písmo vyvinulo v takzvané runové písmo (runy). Okrem rún používali naši predkovia aj črty a rezy (vertikálne a horizontálne čiary). Posledným spoločným písmom Slovanov bolo staroslovienske písmo - staroslovienska bukvica (písmeno=bukva, šlabikár=bukvar),“ pripomenul Miloš Zverina.
„Ako je známe, na účel kresťanských liturgických zápisov bolo vynájdené (podľa tradície Konštantínom a Metodom) písmo, ktoré bolo nazvané Hlaholika (Glagolica). Toto písmo sa viac-menej neujalo a používalo sa len krátke obdobie na zápis liturgických textov. U južných a východných Slovanov sa z nášho pôvodného staroslovienskeho písma vyvinula Kirilica (Cyrilika), ktorú do dnešných čias používajú Bielorusi, Ukrajinci, Rusi, Bulhari, Srbi, Macedónci a Čiernohorci. Toto písmo je používané aj kresťanskými cirkvami ako staroslovienčina alebo cirkevná slovančina. Západní Slovania a niektorí južní Slovania pod vplyvom západu a katolicizmu používajú v dnešnej dobe latinku. Z dejinného hľadiska (spomínaný letopočet Slovanov) sme ešte nedávno mali spoločný starosloviensky jazyk a spoločné staroslovienske písmo,“ pripomenul Miloš Zverina.
V závere prednášky porozprával o novšej kultúre Slovanov a ich symboloch.
