V centre starobylej Nitry sa včera popoludní konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti pamätného Dňa genocídy Slovanov.
Na snímke: Sprava: Anna Tuvová, Milan Benc, Miloš Zverina
Účastníci už druhého ročníku tejto spomienkovej akcie sa zišli pri pomníku sovietskemu vojakovi, potom sa stretli v mestskom parku na Sihoti pri slovanskej lipe, pamätnom kameni a tabuli a celú akciu završili v kaviarni Pečiatkáreň, kde sa uskutočnilo premietanie dokumentárních filmov o súčasnej situácii na Donbase a beseda so ženou, ktorá prišla na návštěvu Slovenska z Donecku, aby porozprávala, čo sa v súčasnosti deje v zmietanom vojnou regióne.
Prvá časť spomienkových podujatí sa začala o 14. hod. mítingom pri pomníku sovietskemu vojakovi v centre mesta, pred budovou Okresného úradu. Napriek dážďu, účastníci podujatia sa zhromaždili pri pomníku. Prítomných v méne organizátorov pozdravil predseda Slavice Miloš Zverina, ktorý zhromaždeniu oznámil, že návrh vyhlásenia dňa 22. júna za pamätný Deň genocídy Slovanov iniciovali členovia združenia Slavica vlani v júni na Všeslovanských národopisných slávnostiach „Slovanská Praha 2018“ v metropole Česka. Delegáti zjazdu túto iniciativu slovenského občianskeho združenia Slavica schválili jednohlasne.
S krátkym prejavom vystúpila aj Anna Tuvová /po rusky Anna Tuv/, ktorá vysvetlila cieľ svojej návštevy Slovenska: chce porozpávať pravdu o tom, čo sa v skutočnosti deje na Donbase. V závere účastníci akcie položili vence a kvety k pomníku a zapálili sviečky.
Pred 15 hodinou sa účastníci spomienkových akcií zišli v mestskom parku na Sihoti pri slovanskej lipe, pamätnom kameni a tabuli, kde členovia a priatelia občianskeho združenia Slavica vytvorili svojrázny slovanský pamätný komplex.
Miloš Zverina prítomným vysvetlil, prečo práve dátum 22. júna bol vyhlásený za pamätný Deň genocidy Slovanov. Pripomenul, že Slovania sa podrobovali obrovskému útlaku v priebehu tisícročí. Existuje velký počet smutných dát, ktoré nám nedovolia zabudnúť na to, ako páchali genocidu na našich predkoch. Prečo predsa za pamätný deň bol vybraný práve 22. jún? Miloš Zverina zdôraznil: „Ako všetci dobre vieme, 22. júna 1941 fašistické Nemecko napadlo našich východných slovanských bratov a približne v rovnakom období v roku 1812 napadli Rusko vojská Západu pod velením Napoleona. Boli to najväčšie útoky proti Slovanom a preto 22. jún bol vyhlásený za pamätný Deň genocidy Slovanov.“
V mene takmer 20 motorkárov, ktorí prišli do mesta pod Zoborom na svojich „kovových koňoch“ a zúčastnili sa na tejto akcii, vystúpil Milan Benc, ktorý hovoril o tom, ako motorkári cestujú po slovanských krajinách a obnovujú dobré vzťahy medzi Slovanmi. Účastníci akcie položili vence a kvety k pamätnému kameňu. Zapáliť sviečky sa už nepodarilo, pretože spustil ozajstný lejak.
O 16. hodine v kaviarni Pečiatkáreň sa uskutočnilo premietanie troch dokumentárnych filmov o situácii na Donbase, ktoré pripravila Anna Tuvová. Bolo to strašné a skľúčujúce svedectvo. Následne vystúpila Anna Tuvová, ktorá predtým bývala v Gorlovke pri Donecku. Počas bombardovania mesta ukrajinskou armádou strátila takmer celú svoju rodinu. Po výbuchu v dome zabilo manžela a tri z piatich detí. Anna bola zranená: odtrhlo jej ruku a v súčasnosti má protézu. Porozprávala a tom, čo sa dnes deje na Ukrajine a na Donbase.
Podotkla, že ukrajinskí politici, vyhlásujú, že nepotrebuju obyvateľov Donbasu, ale iba samotné toto územie a preto bez problémov sú ochotní zlikvidovať všetkých, ktorí odmietajú banderovský neonacistický režim panujúci v Kyjeve. Nie náhodou preto ukrajinské delostrelectvo ostreľuje pozície „separatistov“ na… 7. – 8. poschodí panelákov v Donecku. Porozprávala množstvo strašných príbehov, ako zahynuli mnohí jej známi a príbuzní, viacerí deti, pripomenula, že v priebehu piatich rokov na Donbase zahynulo vyše 13 tisíc ľudí, väčšinou nevinných civilistov, ktorých ukrajinské vedenie považuje za separatistov a „agentov Kremľa.“
Anna Tuvová cestuje po mnohých krajinách a rozpráva o tom, čo sa deje na Donbase. Prízvukovala, že ľudia v Európe, klamaní domácimi politikmi, analytikmi a médiami, vôbec nevedia, čo sa v skutočnosti odohráva na Donbase, majú mimoriadne skreslené informácie. Podotkla, že počas svojich vystúpení v EÚ je často atakovaná Ukrajincami, ktorí žijú v členských krajinách únie. Európske média uvádzajú, že je to herečka, vôbec nebola zranená, je ruská agentka a všetky jej dokumentárne filmy a svedectva je to lož a podvrh. Prízvukuje, že nie je herečka a hovorí iba čistú pravdu. Je nominovaná na Nobelovú cenu mieru a vyzýva, aby na Donbase skoncovali s vojenským konfliktom a bol nastolený mier.
Odpovedala na mnohopočetné otázky prítomných. Niekoľko razy ich vyzývala: „Porozprávajte to, čo ste videli v týchto filmoch, a to, čo ste dnes počuli, aspoň desiatim svojim známym a priateľom, aby verejnost v Európe vedela, čo sa deje na Donbase, aby sa šírili pravdivé informácie, aby ľudia pochopili, čo sa deje, reagovali a žiadali nastolenie mieru.“ Hovorila aj o tom, ako sa dá pomáhať obyvateľom Donbasu, posielať im finančnú a inú pomoc, aby sa pomohlo hlavne rodinám s deťmi, zraneným a invalidom a starším ľuďom, ktorí neuveriteľne trpia. Aj po skončení oficiálnej časti Anna Tuvová sa ešte dlho rozprávala s účastníkmi podujatia.
