asfasdf ×

NázorObčana.sk

Minimálna mzda v Luxembursku je viac ako dvojnásobne vyššia, než mzda priemerne zarábajúceho Slováka

 Aktuality

Rok 2016 je už síce v plnom prúde, no Eurostat len v ostatných dňoch zverejnil priemerné mzdy v jednotlivých krajinách EÚ za predchádzajúci rok. Koľko vlani zarobili Slováci? Aký výsledok to je, v porovnaní s ostatnými Európanmi?

15 Máj
2016 21:29:20

 

Foto: Facebook a Poštová banka

Okrem priepastných rozdielov v mzdách naprieč Európou, je často diskutovanou témou aj to, aká vysoká je minimálna mzda a otázky spojené s jej ďalším zvyšovaním. Na Slovensku sa minimálna mzda zvýšila v úvode tohto roka na 405 eur za mesiac. Predstavuje tak 46 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy. Analytici Poštovej banky si posvietili na to, aká je z tohto pohľadu situácia v ostatných krajinách únie.

Ani rok 2015 nebol výnimkou a podobne ako v minulosti si najvyššie mzdy mohli nájsť na výplatných páskach v severnejších a západnejších krajinách Európy. Najvyššie zárobky sú už dlhodobo v Luxembursku. Vlani tam dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda úroveň 4 629 eur. Bola tak viac ako päťnásobne vyššia ako u nás, kde dosiahla 885 eur. Spokojní však mohli byť aj v Dánsku, Veľkej Británii a Holandsku, kde v priemere prevyšovala 4 tisíc  eur. Nemcom na prekonanie tejto hranice chýbalo len pár eur.

Viac ako 2 tisíc eur v hrubom mesačne zarobili až v 13 krajinách EÚ. Slováci mali od tohto pásma ďaleko, nepodarilo sa im však konkurovať ani Malťanom, Grékom, Slovincom, Portugalcom, Estóncom či Chorvátom, ktorí mesačne zarobili v priemere aspoň viac ako tisíc eur /od 1 tisíc do 2 tisíc eur v hrubom/.  

Najmenej spokojní sú pravdepodobne obyvatelia Bulharska, Rumunska a pobaltských krajín. Tí totiž zarábajú najmenej. Najnovšie údaje za tieto krajiny sú síce z roku 2014, ale predpokladáme, že ani vlani nenastali výrazné zmeny. Kým Lotyši zarobili len o zhruba 60 eur menej ako Slováci, v Litve to bolo menej až o vyše 200 eur a napríklad Bulhari si mesačne v hrubom našli na výplatnej páske až o zhruba polovicu menej ako našinci, teda 423 eur. Menej ako Slováci zarobili, okrem vyššie spomenutých, už len naši susedia v Maďarsku, ktorí si mesačne prilepšili v priemere o 853 eur v hrubom.     

Ani väčšine našich susedov nemáme veľa dôvodov závidieť. Tí sa totiž, čo sa priemerných zárobkov týka, umiestnili v tesnej blízkosti Slovákov. Ani Poliaci a ani Česi mesačne nezarobili štvorciferné sumy, ako tomu bolo v prípade drvivej väčšiny ich európskych kolegov. Predsa len mali, v porovnaní s nami, malý dôvod na radosť. Ich priemerná hrubá mesačná mzda bola totiž aspoň o necelých 100 eur vyššia ako u nás. Závidieť ale môžeme Rakúšanom, ktorých hrubé mzdy boli zhruba štyrikrát vyššie ako tie naše. 

Okrem toho, koľko zarobíme v hrubom, nás zaujíma aj čistá mzda. Tá sa odvíja od toho, ako sú v daných krajinách nastavené daňové a odvodové systémy. Samozrejme spravidla platí, že čím vyšší hrubý príjem, tým vyššie odvody. Vlani sa o najvyššiu sumu /vyše 1 600 eur/ hrubá mzda očistila Belgičanom a Dánom. O viac ako tisícku takýmto spôsobom „prišli“ aj Nemci, Luxemburčania, Rakúšania, Holanďania a Fíni. Slovákom ukrojili dane a odvody v priemere 204 eur. Kým Slovákovi tak v čistom ostalo 681 eur, Luxemburčan a Brit zarobili až viac ako 3 tisíc eur mesačne v čistom. Naopak, Bulhar si polepšil len o zhruba polovicu z toho, čo Slovák.

V krajinách s vyššou priemernou mzdou, nájdeme vyššiu aj minimálnu mzdu. Tá v Luxembursku dosahuje takmer 2 tisíc eur mesačne, čo je vyše dvakrát viac, ako v priemere v hrubom zarobí Slovák za mesiac. V jednotlivých európskych krajinách dosahuje minimálna mzda podiel z hrubej mzdy v rozsahu od zhruba 35 % do 53 %. Pracujúci sa zvýšeniu minimálnej mzdy tešia, keďže to znamená, že nikto im nemôže za ich prácu ponúkať nižší plat. Príliš vysoká úroveň minimálnej mzdy však môže ekonomike krajiny aj uškodiť.

„Znamená to totiž, že zamestnávateľom sa zvyšujú personálne náklady a v nadväznosti na to sa môžu rozhodnúť radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu. Takéto kroky môžu nielen zhoršiť vývoj na pracovnom trhu, ale neprospievajú ani rozvoju podnikateľského prostredia a investičnej aktivity. Je teda žiaduce, aby výška minimálnej mzdy bola adekvátna k ekonomickému vývoju a k situácii na trhu práce. Ku každému  zvýšeniu minimálnej mzdy je preto potrebné pristupovať opatrne,“ zdôrazňujú v závere svojho komentáru analytici Poštovej banky.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

0 %
(0 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

Čo by nemalo chýbať v pánskom šatníku?

 

Móda sa neustále mení a prispôsobovať sa jej je pre mnohých z nás veľmi dôležité. Oblečenie, ktor...

📅11.02.2020 0 136x 👤PRclanky

Čo vám môže pomôcť stať sa férovým podnikateľom a firmou?

 

Každý podnikateľ a firma túži predbehnúť konkurenciu a byť úspešný. Nie každému sa ale tento sen ...

📅11.02.2020 0 126x 👤PRclanky

Chybné kroky, ktoré vás môžu stáť úspech v podnikaní

 

Podnikateľské prostredie je plné nástrah a platí, že prerazia len tí najlepší. Keďže sa neustále o...

📅11.02.2020 0 122x 👤PRclanky

Jednoduché tipy a triky, ako zatraktívniť prácu vo firme

 

Máte dlhodobo problém získať nové pracovné sily a trápi vás navyše aj pokles produktivity stálych za...

📅11.02.2020 0 131x 👤PRclanky

Kalendár

Calendar Widget by CalendarLabs

Prihláste sa k odoberaniu nových článkov

Váš email nebude poskytnutý tretím stranám.
Neposielame SPAM, vážime si Vaše súkromie.

,