„Pred presne sto rokmi bol prvýkrát uplatnený letný čas, Nemcami v prvej svetovej vojne. Dôvodom mali byť úspory palív v prvej svetovej vojne. Ako vojna skončila, skončil aj letný čas, pripomína Richard Sulík vo svojom komentári..
Foto: HSP
„Opätovne bol letný čas zavedený v druhej svetovej vojne opäť Nemcami a pridali sa aj USA a Veľká Británia. Zrejme aby si nemýli časy boja a odpočinku. Pár rokov po skončení druhej svetovej vojny bol letný čas opäť zrušený. Až do roku 1980, kedy ho Nemci zaviedli tretíkrát a keďže medzičasom vstúpila do hry Európska únia, tak zrejme natrvalo.
Dnes má letný čas asi 70 krajín, väčšinou európskych, amerických a Austrália. Naopak, India, Čína, Afrika letný čas nemajú a Rusko ho pred pár rokmi zrušilo, aby neboli vystresované kravy (kvôli skoršiemu či neskoršiemu dojeniu).
Hlavný argument pre zavedenie letné času mala byť úspora energie, ktorá aj existuje, avšak len v symbolickej výške 0,03%, ako zistil úrad pre Technikfolgeabschätzung nemeckého Bundestagu. Ani sa nesnažte to slovisko preložiť, dôležité je vedieť, že nik sa nevie dorátať k nejakým relevantným úsporám, avšak veľa ľudí pociťuje konkrétne negatívne dopady. Od niekoľko dňového „mini-jetlagu“ cez únavu až po depresie, lebo v zime je dlhšie tma. Teda, v zime by sa neskôr stmievalo, ak by sa celý rok používal letný čas, čo by znamenalo zrušenie zimného resp. ponechanie letného času po celý rok.
Lenže s tým rušením to nebude také jednoduché. Sme totiž v EÚ a aby si každá krajina neurčovala sama dátumy, kedy prejde na jar letný a na jeseň na zimný čas, stanovila celkom logicky EÚ spoločné dátumy prechodu – tento rok na 30. október. Ale o samotnom ponechaní či zrušení letného, či zimného času, rozhoduje členská krajina. Inými slovami, o tom, či letný čas ostane alebo bude zrušený rozhoduje členská krajina a ak krajina letný čas má, rozhoduje EÚ o tom, v ktorý deň sa letný čas mení na zimný a naopak.
Čiže, zamotaná situácia, lebo EÚ sa v prípade zrušenia letného času nemá k veci, čo potvrdila aj v odpovedi na písomnú otázku a jednotlivé členské krajiny si asi nedovolia takúto extra jazdu. Ale možno, keď už ožila tá „Vé štvorka“, by to mohla byť spoločná a súčasná iniciatíva štyroch členských krajín EÚ – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska,“ domnieva sa Richard Sulík..
