V parlamente vo štvrtok diskutovali o novele ústavy zakazujúcej vývoz vody mimo územia Slovenska. Návrh vládneho Smeru-SD dopĺňa článok 4. Zakotvuje, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Foto: autor
Po novom do článku pribudne odsek o tom, že že vodu odobratú z vodných útvarov na území Slovenskej republiky nie je možné cezhranične prepravovať dopravnými prostriedkami alebo potrubím. Výnimka zo zákazu bude možná len v prípade cezhraničnej humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Zákaz vývozu sa nevzťahuje na prírodnú a minerálnu vodu balenú do fliaš, ako aj na vývoz pre osobnú spotrebu. Opozícia v prvom čítaní za novelu nehlasovala. Vládnemu návrhu vyčítala nejednoznačnosť a politický marketing.
Diskusiu o vode ukončila slovná roztržka medzi poslankyňou Helenu Mezenskú (OĽaNO) a ministrom životného prostredia Petrom Žigom. Mezenskú rozčúlilo to, že Žiga nazval petíciu za záchranu slovenskej pôdy štrajkom. Mezenská je členkou petičného výboru tejto petície a odmietla, že je to skutočný štrajk.
Kričala na ministra z poslaneckej lavice. Upokojiť sa ju nepodarilo ani podpredsedníčke NR SR Erike Jurinovej, ktorá viedla schôdzu parlamentu. Upokojila sa až vtedy, keď sa Žiga za svoj výrok ospravedlnil: „Stane sa, vyzeralo to niekedy ako štrajk. Ale petičná akcia nie je štrajk. Som sa jej hlboko ospravedlnil,“ prezradil Žiga. Viacerým poslancom OĽaNO sa však nepáčilo, že pri ospravedlnení ministra sa viacerí poslanci Smeru-SD usmievali.
Žiga sa domnieva, že téma vody je zbytočne spolitizovaná. „Voda nie je téma, ktorou by sa mala robiť politika. Vodu vláda vníma ako strategickú surovinu a takto sme pripravili aj dokumenty, o ktorých sme chceli rokovať, teda zákon o vode a teraz ústavný zákon. Aby sme vyvrátili všetky pochybnosti o zlej interpretácii paragrafu, pristúpili sme k dohodnutému zneniu,“ zdôraznil minister.
Helena Mezenská tiež prezentovala svoj názor, komentovala aj diskusiu v parlamente: „Dnes parlament znova rokoval o vode. Bolo tam málo poslancov, takmer žiadni občania. Išlo pritom o strategickú surovinu, ktorú v súlade s Ústavou a sľubmi Smeru o ochrane všetkých strategických zdrojov a surovín, sme povinní ako zodpovední volení zástupcovia chrániť. Pre nejednoznačné, nepresné a neurčité znenie zmeny Ústavy je ďalší osud vody stále ohrozený,“ prízvukovala Helena Mezenská.
Upozornila, že do dnešného dňa, hoci téma vody v parlamente a spoločnosti rezonuje od konca jari, nebola predložená riadna štúdia o bilancii a stave vody na Slovensku. „Z odborných kruhoch sa pritom dozvedám o ročnom 200 mil. m3 úbytku vody. Príprava oboch sporných dokumentov, či vodného zákona, alebo návrh zmeny Ústavy nie je možná bez toho, aby sa Strategický národný dokument spracoval, aktualizoval a predložil. Iba na základe vecnej a merateľnej analýzy môžeme byť schopní vôbec rozhodovať, ako vodu hospodárne využiť a ochrániť. A či jej máme dostatok,“ uviedla Mezenská.
Tvrdí, že my nič nevieme. Pýta sa, ako potom môže vláda uvažovať o preprave, či prevode, nedajbože predaji vody do zahraničia, ak ani nik z vlády a parlamentu netuší, či máme vody dosť? „Či tak náhodou nie sú ohrozené naše vlastné záujmy a životné potreby? Akého divadla dnes znova som svedkom?,“ pýta sa.
Helena Mezenská je presvedčená, že ochrana vody je ochranou nášho života. Kto nechráni a vo svoj zištný prospech pristupuje k vode a strategickým zdrojom, surovinám, dáva jasný signál a dôkaz, že mu nejde o ochranu našich spoločných verejných záujmov. Potrebujeme jednoznačné zákony a v Ústave jasne znie, že voda je naše spoločné vlastníctvo. Pýta sa, čo chceme komplikovanými a pokrútenými vetami vôbec upravovať? Vytvárať možný priestor pre budúci odpredaj? Na ktorom sa znova niektoré vybrané komerčné subjekty obohatia. Kde je jasnosť, tam je i jednoduchosť, kde je jedno i druhé je pravda.
Zasa prízvukuje, že voda je vlastníctvo štátu, je to strategická surovina a vláda, ktorá je pri moci, dala verejné sľuby, že si toto výhradné vlastníctvo aj uchová. Pýta sa: vláda sa sama pred sebou a vlastným zlyhaním chce chrániť? Chrániť sama pred sebou? Je presvedčená, že stačí vypustiť sporný paragraf, ktorý v zastretej forme predaj a privatizáciu vody pripúšťal. Prízvukuje: „Dosť bolo hier na mačku a myš, Ústava nie je trhací kalendár.“
Mezenská pripomenula, že poslanci o vode rokovali už zretí raz, ale výsledok je v nedohľadne. statné nevieme. „Nemáme žiadne vecné podklady. Bez nich sú všetky reči imaginárne a všetky od toho odchýlené pozmeňujúce návrhy a iné skomoleniny, iba smiešnou, lacnou náplasťou, sú jednoducho povedané, postavené na „vode“. Ani jeden z poslancov, čo bude k vode jednoznačne hlasovať, si nemôže dovoliť povedať, že rozhodoval na základe dostatočného množstva potrebných argumentov. Lebo ich jednoducho ani jeden z nich nebude mať. A rozhodovať bez potrebných informácii o vážnych verejných a spoločenských, strategických otázkach je hazardujúce a nezodpovedné,“ domnieva sa.
„Na takéto správanie a počiny si nás občania veru neplatia a draho si nás platia na to, ako ich záujmy v konečnom dôsledku a výsledku chránime. Je tu čoraz väčšia bieda. Ani jeden z poslancov nemôže dať jasné áno, jasné nie, pokiaľ ani nevie, o čom presne rozhoduje. Na základe čoho? Pocitov? Dojmov? Nálady? Slepej dôvery a „dobrej naivnej viery“? Návrh ústavy je šalamúnsky, je v ňom veľa nejasností, veľa neznámych. A takto sa novely zákonov a čo je viac Ústavy ako základného zákona štátu, nesmú tvoriť. V atmosfére veľkej hmly, netransparentnosti a neznáma. Je to nezodpovedný lobistický a korupčný prístup vlády. Je to nezodpovedný prístup poslancov, ktorí tak nejasné návrhy podporia. Mačka vo vreci. Nič viac, nič menej. Preto dávam návrh, aby sa o tomto návrhu zmeny Ústavy ďalej nerokovalo. Bez jasných motívov predloženia zákonov a presných informácii nemožno v diskusiách ďalej pokračovať,“ podčiarkla Helena Mezenská.
Na margo myšlienkových pochodov ministra o petícii a štrajku povedala: „Ak si minister mýli štrajk s petíciou, ako sa môžeme spoliehať na to, že ochranu vody ako strategickej suroviny, si nezamení s jej privatizáciou? Ako možno tak diletantský prístup tolerovať? Ochrana vody je ochranou našich životov. A problémom nielen v tomto prípade je, že na povedané Smerom sa vôbec nedá spoliehať. Jedno hovoria a iné robia. Tých príkladov a dôkazov je niekoľko. Nedá sa im veriť a ohrozujú nás všetkých tým, ako klamú. Sľubovali ochranu strategických zdrojov, subjektov a surovín a namiesto toho pod obálkou klamstva a pozlátok, „inteligentne a elegantne“ sprivatizujú všetko, čo im príde do cesty. Núdzové zásoby ropy, komunikačný, energetický trh, pôdu, teraz vodu, čo nám ešte zoberú? Komu zapredajú nás a naše životy? Hovoria o ochrane vody a pripravujú legitimizáciu jej predaja, na ktorej budú znova raz namiesto štátu profitovať ministrom a „nezávislou“ komisiou vybrané komerčné subjekty. Ak chcú zjednať nápravu, treba tak vykonať v zákone o vode, kde bol odhalený a preukázaný zámer - vodu vybraným subjektom nechať sprivatizovať,“ pripomína Mezenská.
Hovorí, že Ústava je jasná: voda je vlastníctvo štátu, v zmysle EÚ štandardov a iniciatív občanov - nie je tovarom a pod vládou Smeru, ktorý ľuďom sľuboval ochranu a prevzatie strategických subjektov, zdrojov a surovín do svojich rúk, nie je čo chrániť. „Všetko je pod garanciou štátu. Veci sú jasné. Či sa chce vláda chrániť sama pre sebou? Pred vlastnými ministrami? Bez vyhodnotenia celkovej bilancie o stave vody na Slovensku, či vôbec máme dispozíciu vody na jej prevod a predaj, nie sme schopní a ani pripravení rozhodovať ako poslanci jednoznačne a zodpovedne. O tom ma nepresvedčí ani jeden poslanec. Bez potrebných a určujúcich, objektívnych informácii sa nemôžeme správne, kvalifikovane a zodpovedne k otázke vody postaviť,“ tvrdí.
Zdôrazňuje, že napriek mnohým apelom do dnešného dňa ani v jednej z dôvodových správ, či k spornému a lobistickému zákonu o vode, či návrhu na zmenu Ústavy nebola predložená žiadna vecná merateľná dokumentácia. „My vôbec nevieme, či my samotní máme vody dosť. Takéto flagrantné prípravy návrhov považujem za nezodpovedný a odsúdeniahodný prístup zo strany vlády a aj poslancov, ktorí zákon o vode a zmenu Ústavy v tak nejasných podmienkach podporia. Kto nechráni našu vodu, nechráni naše životy. A pokým budem svedkom takého nezodpovedného a našu zem a ľudí drancujúceho prístupu zástupcov, budem naše záujmy a práva brániť aj za cenu propagandy a účelového znevažovania, ohovárania mojej osoby. Budem volať po náprave, upozorňovať na škandalózne praktiky vlády a poslancov, poškodzujúce naše spoločné záujmy, dokým budem vládať,“ prízvukuje.
Tvrdí, že kým bude svedkom zastieraného rozpredávania našich spoločných hodnôt, bude volať na pomoc všetkých, ktorým to nie je jedno. „Ministri a poslanci, ktorí nesledujú ochranu našich práv, do vlády a parlamentu nepatria. Ak neslúžia občanom a chcú obchodovať, nemajú tam čo hľadať. Nech sa poberú do komerčného sektora. Prosím občania šírte túto správu, čo najďalej. Ovládnuté médiá zámerne mlčia,“ vyzýva Helena Mezenská.
