Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si vravieť pravdu len, to boli slová piesne, ktorá sa rozliehala po námestiach počas nežnej revolúcie v mnohých mestách po celom území bývalého Československa.
17.11.1989 vtedy sa začala cesta za dnešnou slobodou prejavu. Pomaly prenikali cez média informácie o protestoch študentov na Pražských námestiach a o niekoľko dní sa k ním pridali študenti, umelci a pracujúci najskôr vo väčších mestách a potom sa protesty na námestiach rozbehli ako lavína po celom bývalom Československu. V tom čase vládla všade nálada plná optimizmu, ľudia sa tešili, že konečne príde ich vytúžená sloboda po dlhých rokoch totalitného režimu. Zrazu sa otvorili hranice a my sme slobodne mohli cestovať po kapitalistických krajinách, čo by bolo v čase socializmu nemožné. Mnoho ľudí, ktorí utekali cez hranice z socialistického Československa do kapitalistických krajín, zaplatili za svoju túžbu po slobode svojim životom.
Pred 25. rokmi sme všetci verili, že sa budeme mať lepšie, naša životná úroveň porastie a na našom území si vybudujeme druhé Švajčiarsko. Ako roky pribúdali od nežnej revolúcie postupne bledol optimizmus a nadšenie ako aj vízia ružovej budúcnosti v našej krajine. V roku 1993 sa bývalé Československo rozdelilo na dva samostatné štáty . Českú a Slovenskú republiku. Z väzníc boli prepustení politickí väzni, ale počas veľkých amnestií sa prepustili aj zločinci, ktorí si svoj pobyt po väčšine na slobode moc neužili. Vzrástla kriminalita, v jednom období na Slovensku vyčínala skupina autíčkárov a veselo vybuchovali autá ľudom, ktorí stále v ceste novodobej mafii. Bývalé štátne podniky sa stali súkromným majetkom ľudí, z ktorých nie všetci mali ekonomické vzdelanie a záležalo im na skutočnom rozvoji podnikov, ale ich hlavným cieľom bolo sa iba finančne zaistiť. Rozkrádanie a moc peňazí vzrástla a vzrastá aj teraz. Mnohí z nás prepočítavajú vzťahy na peniaze, hodnoty ako priateľstvo, láska a rodina sa strácajú v mori klientelizmu, arogancie.
Na druhej strane však táto doba poskytla priestor slobode. Dnes skutočne môžete cestovať po celom svete bez toho , aby ste sa báli, že po návrate do vlasti skončíte za mrežami alebo by ste sa museli stať agentami ŠTB. Na Slovensko sa dostalo veľké množstvo zahraničných firiem, obchodných reťazcov. Začali sa budovať moderné bytovky a rodinné domy oproti panelákom v tých časoch aj nazývaných kralikárne. Na cestách sa objavili značky zahraničných áut, ktoré si v totalite mohli dovoliť len vysokí komunistickí funkcionári a množstvo tovaru, ktoré sa kupovalo iba v Tuzexoch- obchodoch so zahraničným tovarom za bon. Bony boli nákupné preukážky, ktoré predávali veksláci pred Tuzexom, všetko bolo samozrejme protizákonné. V čase socializme sa počúvalo rádio Slobodná Európa, ktoré bolo prísne zakázané a koho prichytila polícia mal veľké problémy. Dnes v čase internetu a rôznych iných elektronických vymožeností sa informácie dostávajú medzi ľudí v neobmedzenej miere. Zmizli rady na banány, pomaranče a iní lukratívny tovar, ktorého je teraz v obchodoch veľké množstvo. Ľudia môžu verejne vyznávať svoje náboženské presvedčenia, majú slobodu prejavu. Fenoménom našej porevolučnej doby sú nezamestnaní, bezdomovci, stres a honba za peniazmi a kariérou.
Hodnoty, ktoré boli tak aktuálne počas nežnej revolúcie zachytené v najznámejšej piesni z tohto obdobia: Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať ostali už len v spomienkach účastníkov nežnej revolúcie. Je škoda, že sme nevyužili skvelú príležitosť na vybudovanie modernej krajiny. Je smutné , že odkaz novembrovej revolúcie zapadol prachom. V tých časoch sa ľudia na námestiach stretávali, lebo verili na lepšie časy, na to že ich deti budú mať skvelú budúcnosť.
A možno nie.... Možno , že naša mladá generácia naplní sny svojich rodičov o vybudovaní malého Švajčiarska na území Slovenska. Vážme si slobodu, ktorú máme a snažme sa ju využiť lepšie a účelnejšie ako to bolo posledných 25 rokov.
Foto: artblog.sk
