NázorObčana.sk

Foto: Facebook

Bola to ďalšia zo série protestných akcií, ktoré sa konali v rôznych mestách na Slovensku, hlavne, v Bratislave a Košiciach, kde organizátori, pochopiteľne, mohli zhromaždiť najväčší počet protestujúcich. Organizátormi včerajšej akcie boli tí istí politici, ktorí zorganizovali aj predošlé protesty: nezaradený opozičný poslanec parlamentu Alojz Hlina, ďalší nezaradený  poslanec Daniel Lipšic, europoslanec Richard Sulík /SaS/ a takisto opozičný poslanec Národnej rady SR, „jediný zaradený“ Igor Matovič /OĽaNO/.

Organizátori nevymysleli nič nové: zopakovali 6 svojich slávnych požiadaviek, dokonca priznali, že jedna z nich bola už čiastočne splnená. Aby sa protestné akcie nepodobali ako vajce vajcu, organizátori pozvali na pódium aj nové tvare. Šéfka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká vyhlásila, že žiadny minister zdravotníctva za 25 rokov zdravotným sestrám nič nedal, ale všetci „poskytovali služby“ finančným skupinám. Vystúpil aj Peter Pčolinský, ktorého poznajú z protestov v kauze Gorila. Na konci mítingu tradične zaznela slovenská hymna a ľudia sa pokojne rozišli.

Analytici a nestranní pozorovatelia si všímajú niekoľko „zhôd náhod“. Po víťazstve Majdanu v Kyjeve sa mimoriadne aktivizovali revolucionári v krajinách strednej Európy. V troch zo štyroch krajinách V4 to vrie. Jedine v Poľsku panuje ticho. Prečo? Poliakom asi vyhovuje tradičná proamerická a protiruská politika ich vlády. Paradox, zhoda náhod alebo zákonitosť? Ako náhle v Maďarsku, Česku a na Slovensku zavial mimoriadne tichý, jemný - nieže proruský, ale aspoň neutrálny vánok, hneď začali vznikať „majdanové“ ohniská, občanov zavolali do ulíc, vybuchli protesty proti súčasnému vedeniu Česka, Maďarska a Slovenska. Asi je to predsa zhoda náhod...

Niektorí analytici a politici však tvrdohlavo tvrdia, že tieto „majdanové akcie“ sú svojráznou  „priemyselnou výrobou“ a vyrábajú sa podľa potreby ako na bežiacom páse. Niektorí si všimli aj včerajšiu akciu – organizácia bola perfektná! Dokonca sa tá vyše spomenutá „priemyselná výroba“ a profesionálna organizácia prejavili vo výrobe desiatok štandardných rovnakých plagátov, ktoré potom dali do rúk demonštrantom - aby mali čím mávať... Všimli si to niektorí „nesvedomití“ občania a vystavili podobné fotografie na sociálnych sieťach /viď foto/. Plagáty boli perfektne vyrobené, perfektné pripravené na použitie a po demonštrácii boli odhodené ako použité papierové vrecká... Už ich nik nepotreboval... 

Niektorí taktiež „nesvedomití“ občania hľadajú zdroj, „motor“ týchto protestov v Česku, Maďarsku a na Slovensku. Všimli si niektoré súvislosti a udalosti. Napríklad veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick privítal protestné akcie na Slovensku. „Ľudia na Slovensku majú už dosť korupcie a od svojich politických lídrov očakávajú viac. Dúfame, že politickí lídri budú brať túto nespokojnosť vážne a budú sa snažiť budovať transparentnejšie, zodpovednejšie inštitúcie, ústretové k potrebám svojich občanov. Korupcia odčerpáva prostriedky zo štátneho rozpočtu, podkopáva právny štát a dôveru občanov vo svoje vlády. Oslabuje schopnosť vlád chrániť pred porušovaním ľudských práv, organizovaným zločinom a terorizmom a ohrozuje dokonca stabilitu celých regiónov,“ dodal. Skrátka, táto vláda to nerobí dobre. Recept? Treba ju vymeniť...

Škoda, že sa nedá pánovi veľvyslancovi položiť jednu jednoduchú otázku: mohol by komentovať masové protesty, ktoré paralyzujú v súčasnosti celé Spojené štáty? Aj tieto protesty v rodnej krajine ho rovnako tešia, ako tie na Slovensku?..   

Nedávne protesty v Budapešti sa neuveriteľne podobali na naše bratislavské. Demonštranti tiež mávali stovkami rovnakých plagátov, „priemyselne vyrobených“ a starostlivo pripravených. Tiež žiadali odstúpenie premiéra Orbána a celej vlády. Organizátori tiež prízvukovali, že je to protikorupčná demonštrácia. Na čele sprievodu, ktorý v celej šírke i dĺžke naplnil Reťazový most, niesli protestujúci transparent s nápisom „Nedokážeme platiť toľko daní, koľko kradnete“.

Aj demonštrácie v Maďarsku sa končili rovnako ako na Slovensku: účastníci si zaspievali štátnu hymnu /organizátori museli podčiarknuť, akí sú národovci!/ a rozišli sa. Tak ako slovenský premiér vycítil, odkiaľ fúka vietor, tak aj maďarský premiér Viktor Orbán pochopil, o čo ide. Vyhlásil, že najdôležitejšou úlohou je ubrániť nezávislosť krajiny. „Nie sme ochotní - ani ja osobne - byť z poverenia niektorej cudzej krajiny akýmsi “miestokráľom“  v Maďarsku,“ zdôraznil.

Vysvetlil, že v mierovom období znamená národná nezávislosť tri veci: energetickú, finančnú a obchodnú nezávislosť. „To sa nepáči tým, ktorí do roku 2010 ťahali zisk z toho, že Maďarsko nebolo nezávislou krajinou a Maďarov bolo možné zdierať,“ prízvukoval.

A hneď prišla reakcia spoza oceánu: maďarský premiér nekoná tak akoby mal... Americký  republikánsky senátor John McCain nedával si servítku pred ústa, kritizoval a poučoval Orbána ako žiaka prvej triedy základnej školy a dokonca ho označil za neofašistického diktátora... Orbán si nedal brnkať po nose a spravodlivo oponoval, že toto vyhlásenie vystavuje vysvedčenie samotnému autorovi a vníma ho ako extrémistickú provokáciu. „Nemusíme sa zaoberať nijakým extrémistickým prejavom, pretože to by odvracalo našu pozornosť,“ podotkol predseda maďarskej vlády.

Ani v Prahe nezaostali a zorganizovali protesty proti „kacírskemu“ prezidentovi. Na protesty  proti Milošovi Zemanovi sa každý raz dostavilo niekoľko tisíc ľudí, aj keď ich počet zjavne bol nižší ako by to chceli organizátori. Aj tu organizácia bola na „svetovej úrovni“: podobne „priemyselným spôsobom“ vyrobené stovky rovnakých plagátov, červené papieriky v obrovskom množstve a výzvy k abdikácii Zemana. Svoj hnev a „morálno-kultúrnu“ úroveň účastníci demonštrácie vyjadrili „bombardovaní“ a zahádzali prezidenta vajčiakmi.

Z reproduktorov znel pozoruhodný odkaz: „Pán prezident Miloš Zeman, aj keď ste dostali podporu nadpolovičnej časti zúčastnených voličov a sľúbili ste, že krajinu zjednotíte a budete ju s úctou a patričnou zodpovednosťou zastupovať, získané funkcie ste spreneverili a nezastupujete občanov tejto krajiny.“ Nikto však nevysvetlil, prečo prezident má zastupovať tú mizernú časť občanov, ktorá ho zahádzala vajíčkami, ale nie tú väčšiu, ktorá ho volila a poverila ho hájiť záujmy svojej krajiny?..

A tak to v ostatných mesiacoch vrie v troch zo štyroch krajín V4. V Poľsku to určite vrieť nebude: tam na to nemajú čas – horúčkovito sa zbroja a pripravujú sa na ruský tankový útok... Po „arabskej jari“ a pestrofarebných krvavých revolúciách a štátnych prevratoch na bližšom alebo vzdialenejšom východe je na obzore „stredoeurópska“ jar. Začala sa síce trochu východnejšie – na Ukrajine a Majdan sa pomaly premiestňuje do tohto priestoru.

Scenár je rovnaký bez geografického rozdielu. Príčiny sú trochu odlišné. Na Východe išlo o ropu a geopolitické ovládanie chaotického a „horúceho“ regiónu. V tomto regióne ide tiež o geopolitiku, ale aj o likvidáciu dvoch ekonomicky silných konkurentov Spojených štátov – Európskej únie a Ruska. Strýko Sem to zorganizoval perfektne: nech sa tí dvaja bijú a najradšej sa navzájom pozabíjajú – potom nikto nebude stať v ceste. A viacerí európski  politici túto bitku podporujú. Majú zatvorené oči a nevšímajú si, že páchajú samovraždu. Mienia zorganizovať spoločnú „verejnú popravu“ Ruska a Európskej únie a vyčistiť geopriestor pre Spojené štáty? Zatiaľ sa im v tom darí perfektne...  

V troch zo štyroch štátov V4 túto krížovku rozlúštili, pochopili, o čo tu ide a snažia sa brániť. Dokonca bránia nielen vlastné štátne záujmy, ale aj záujmy tejto nešťastnej prehnitej rozpadajúcej sa euroúnie... Lenže oponovať mocným lídrom EÚ je mimoriadne ťažké. Niekto tie Majdany štedro sponzoruje, organizuje a nachádza domácich realizátorov „amerického sna“. Na Ukrajine domáci realizátori to zvládli vynikajúco – krajina je v troskách. A čo bude v Česku, Maďarsku a na Slovensku?

Samozrejme, krajiny V4 sa nenachádzajú v takej zúfalej situácii, ako Ukrajina, nemajú také amatérske skorumpované vlády ako bola a dupľom je v súčasnosti ukrajinská vláda. Preto tak ľahko ľudia tu nepôjdu na barikády a nebudú so zbraňami útočiť na Úrad vlády. Takže ilúzie, že tu vypukne nový Majdan, vybuchnú nové nežno-tvrdé revolúcie, oranžovo-modro-čierno-hnedé štátne prevraty zatiaľ zostávajú zbožným snom určitých „autorov projektov“. Aj keď...

Autori týchto plánov vedia, že si Slováci, Česi a Maďari tak ľahko nevezmú zbrane do rúk a nebudú pochodovať s fakľami v uliciach, ale... Spoliehajú sa na to, že ani vlády troch krajín V4 nemajú také silné žalúdky ako bývalá ukrajinská vláda a možno postačí oveľa jemnejšia akcia, demonštrácia, mini-revolúcia, „jemný kopanec“, aby tieto vlády odstúpili... A potom nastúpia tie práve vlády, ktoré zorganizujú „americký sen“ v strednej Európe – alebo aj v celej EÚ.  Dotiahnu svoje plány do víťazného konca?..