Päť dielny seriál bude venovaný kandidátom na prezidenta. O kandidátoch slovami, ktoré od nich počuť nebudeme.
Radoslav Procházka – už roky sa pohybuje v politike a najmä v oblasti práva. Perfektnú znalosť remesla mu nemožno uprieť, patrí k najlepším právnikom v parlamente, ak nie je najlepším. Kampaň na prezidenta rozbehol minulý rok, od začiatku je akýmsi zástancom práva a spravodlivosti v štáte. Nečudo, že ako právnik sa postavil do boja o palác práve svojím remeslom. Otázkou je, či ho minulé kroky, ktorými pomohol štátu nedobehnú. Bol v komisií, ktorá v roku 2012 umožnila vláde prijať zákon, ktorý bol účelovo proti nálezu Ústavného súdu.
Nález bol vydaný v Zbierke zákonov, v júli 2012 a týkal sa majetku štátu, presnejšie jeho prípadnou exekúciou.
Práve tento nález umožnil v priebehu niekoľkých dní dostať ľuďom to čo im pridelil súd. Túto možnosť využilo minimum ľudí, nakoľko 31. júla vláda prijala zákon, ktorým majetok štátu opäť získal exekučnú imunitu. Nakoľko vo vláde už sedel sám SMER a husársky kúsok ochrany majetku sa podaril, všetko prebehlo v tichosti. Tento pakt koaličnej strany z opozíciou nadobudol platnosť v deň prijatia. Neuveriteľné opozícia aj koaličná strana sa zhodli, za návrh hlasovalo 115 poslancov, 1 sa zdržal a 34 bolo neprítomných.
Práve tento kandidát sa podieľal ako jeden z právnikov na opatrení majetku štátu. Obyčajný človek, teda vyhrá súd zo štátom, ale prípadnej sumy sa dočkať nemusí, exekúcia nikdy nebude ani začatá. Výsledkom je, že k peniazom sa dostanú najmä firmy a občanovi zostane do smrti pocit víťazstva nad štátom. Procházka už ako prezident chce chrániť práva občanov, keď bolo možné pomôcť štátu otočil sa chrbtom spravodlivosti. Hovorí sa, že jediný Procházka by dokázal niečo takéto vymyslieť. Hold tento hold nie je ničím pozitívnym. Víťazi nad štátom sa automaticky stávajú nedobrovoľnými darcami financií, kto vie možno tieto prehrané prostriedky putujú na cesty, školy alebo zdravotníctvo.
Jednou vetou: Ochrana ľudských práv a slobôd znie lepšie ako pravda, alebo štát je viac ako občan?
Stanislav Martinčko – tento pán vsadil na kartu dlhodobo neriešených problémov na Slovensku. Za tri piliere znižovania životnej úrovne považuje: korupciu, súdy a rómsky problém. V prípade súdov sa zhodli takmer všetci kandidáti, jednoducho otázka súdov sa stáva niečím podobným ako pri súťaži MISS svetový mier. Prečo kandiduje? Nevie ani on sám, ale prečo to neskúsiť, je to jeho právo. – ako tvrdil pre média. Napriek tomu, že ako sám vraví nemá šancu rozhodol sa ísť do toho.
Riešenie rómskej problematiky je veľmi jednoduché. Mali by sme platiť mladým Rómkam, ktoré do dvadsiatich rokov neporodia. Práve tu je najväčší problém s Rómami – deti majú deti. Deti sa rodia do veľkej chudoby, vraj by sme to mali vidieť. O šesť rokov už tá chudoba nebude? Bude ale Rómka za šesť rokov zmúdrie a dieťa do chudoby neporodí. No, celkom optimistické riešenie.
Poukázal na jedno riešenie, jedného z troch problémov. Výsledkom je, že pravdepodobne ani sám nechápe do čoho išiel. Už len predstava, že by na bankovom účte pribudla suma ?eur za nerodenie do 20 rokov je smiešna. Ale aj populistické riešenia majú svojich podporovateľov.
Jednou vetou: Keď vyhral Kotleba v Bystrici, prečo neskúsiť ísť na prezidenta.
Viliam Fischer – kardiochirurg, ktorého vlastné srdce ťahá do politiky, teda najmä do paláca. Profesionálna deformácia sa prejavila aj na tomto kandidátovi, ktorý sa chce ako prezident zapodievať najmä zdravotníctvom, o ktorom sa vraj neprávom hovorí, že je neekonomické. Najväčším tŕňom v oku je zisk poisťovní.
V oveľa väčších krajinách funguje len jedna poisťovňa. Prečo by Slovensko malo byť výnimkou? Od tohto plánu upustila už aj nebojácna vláda, ktorá mala všetko pripravené na to, aby aj u nás bola len jedna poisťovňa. Zisk poisťovní nás už stál nemalé peniaze, ale možno, ak to skúsi prezident, tak to prinesie vytúžené ovocie.
Jednou vetou: Srdce vraví jedna poisťovňa a bez zisku.
