V parlamente rokovali o zákone o odpadoch. Išlo o vytvorenie najlepších podmienok pre zber, triedenie, spracovanie, odvoz a likvidáciu odpadov. Hlavne týmto zákonom by sa dalo lepšie chrániť životné prostredie. Je to dosť bolestivá a aktuálna téma.
Foto: TASR
V diskusii vystúpilo niekoľko poslancov. Jedným z najzaujímavejších bol prejav poslankyni za OĽaNO Heleny Mezenskej /viď video/. Vo svojom komentári sa priznala, že pre ňu z celého denného programu rokovaní parlamentu dominantnou témou bol práve v druhom čítaní prerokovávaný zákon o odpadoch.
„Ide o nový zákon, ktorého ambíciou a cieľom je podľa vyjadrenia ministra zvýšiť zhodnotenie a podiel triedeného odpadu v neprospech zmesového odpadu. Vo vyspelých krajinách triedený a ďalej využiteľný odpad z celkového objemu predstavuje 70-75 %, zmesový odpad tvorí iba 20-25 %. U nás je tento pomer neželateľne nastavený opačne. Nielen z environmentálnych, ale aj racionalizačných a finančných hľadísk je potrebné sa na nad znížením produkcie zmesového odpadu veľmi vážne zamyslieť,“ podčiarkla.
Prízvukovala, že z jednej strany je potrebné vplývať na znižovanie a racionalizáciu spotreby samotných občanov /na znižovania konzumu/, motivovať ich stále viac k triedeniu čo najväčšieho množstva odpadu, a z druhej strany je potrebné cestou schvaľovaných legislatívnych opatrení nájsť motivačné nástroje ako taký prístup adresne odmeniť a oceniť. „Posilňovanie snahy o znižovanie a triedenie odpadu domácnosti formou adresného zohľadnenia pri určení výšky poplatku za odpad, nenadobudlo záväznú, ale iba deklaratórnu, odporúčaciu podobu. Avšak pri plnení prezentovaných cieľov a kvantifikovaných predpokladov, sa na tento odporúčací a zákonom nezáväzný charakter návrhov a opatrení nemožno spoliehať,“ zdôraznila.
Poukázala na to, že z toho pohľadu zákon vyznieva nedotiahnuto a formálne. „I keď minister spomínal predpoklady zníženia nákladov obcí na odvoz a spracovanie odpadu o 1/3, konkrétne sa v zákone tento záväzok neuvádza. Samozrejme už vôbec sa tam v náväznosti na tento slovne prezentovaný predpoklad a cieľ, neuvádza predpoklad súbežne o 1/3 zníženého poplatku za komunálny odpad. Ten občania miest a obcí v priemere na celom Slovensku vo výške 55 € na domácnosť, povinne uhrádzajú od roku 2004. Viem si presne predstaviť, čím sa zavedenie tohto poplatku zdôvodňovalo. Viem iste, že to súviselo i so zvýšenými nárokmi na plnenie povinnosti miest triediť a selektovať odpad, prijať opatrenia, vytvoriť podmienky na možné zhodnotenie odpadu. Dosah zavedenia poplatkov za komunálny odpad už po 10 rokoch možno zhodnotiť a aj keď sa podkladový materiál k zákonu o porovnanie predošlého a súčasného stavu, posúdenie kvantitatívneho posunu v odpadovom hospodárstve o takéto východiská neopiera, zo všeobecného hľadiska po 10 rokoch nemožno hovoriť o zásadnom posune. V triedení a zhodnocovaní odpadu, tak ako to naznačuje vyššie uvedený pomer, sa z pohľadu občanov veľa toho nezmenilo,“ zdôrazňuje poslankyňa.
Podľa nej na základe viac deklaratórneho a odporúčacieho charakteru zákona, nemožno ani teraz v racionalizácii odpadu a šetrení prírody, očakávať zásadný posun. „Nie je zrejmé, kto a čo bude motivovať jednotlivých občanov, ktorí dosiaľ netriedili, k záujmu postupovať inak? Čo bude v záujme správneho odpadového riadenia motivovať mestá a obce? Čo bude momentom prelomu a zmeny myslenia, momentom zmeny prístupu k odpadu a spoluúčasti na jeho zhodnotení?“ pýta sa.
Poukazuje na to, že chýbajú motivačné stimuly, konkrétne nástroje adresného vyhodnotenia a nastavenie plnenia finančných a časových záväzkov, záruky a garancie pre postupné dosahovanie vytýčeného cieľa. „Všetky tieto nejasnosti a praktická nedokonalosť vytvárajú okolo zákona hmlu, ktorá vyvoláva pochybnosť, či vôbec dôjde k merateľnej a žiaducej zmene, ktorá bude prínosom pre životné prostredie, verejný rozpočet a v neposlednom rade i pre „vrecká“ občanov,“ prízvukuje poslankyňa NR SR Helena Mezenská.
