Politici sa často stretávajú, aby prediskutovali dôležité otázky a prijali vážne rozhodnutia. Tí najvýznamnejší politici často cestujú po svete, rokujú s kolegami. Stretávajú sa vo dvojiciach, a v skupinách. A rokujú, hádajú sa a zasa rokujú..
Foto: tass
Keďže počas osobných stretnutí všetko nestihnú, musia využívať aj komunikačné prostriedky – ako ti najmodernejšie, tak aj tie staršie, bežnejšie ako napríklad telefón. Aj jeden z najmocnejších mužov sveta – Vladimír Putin s partnermi často diskutuje o najzávažnejších problémoch telefonicky.
Najnovšie rokoval s tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoğanom. Prbrali v súčasnosti najhorúcejší bod – spoločný plynový projekt Turecký prúd /Turkish Stream/. Je to gigantický projekt, vďaka ktorému by do Európy začalo prúdiť 63 miliárd kubických metrov plynu ročne. Je to svojrázna náhrada za tak dlho pripravovaný a tak neslávne „zosnulý“ 40 miliardový plynovod Južný prúd /South Stream/, ktorý mal diverzifikovať prepravné trasy ruského plynu do EÚ a obísť územie Ukrajiny.
Obidvaja prezidenti si uvedomujú, že ruský Gazprom kvôli obštrukciám zo strany EÚ a následne aj Bulharska projekt zrušil ešte v decembri minulého roka. Šéf Gazpromu Alexey Miller vtedy vyhlásil, že Rusko plánuje od roku 2019 úplne zastaviť tranzit cez Ukrajinu a turecko-grécka hranica tak bude jediným miestom odberu. Putin a Erdoğan v telefonickom rozhovore vyjadrili presvedčenie, že výstavba Turkish Streamu by mohla byť ukončená už v roku 2016.
Ruský a turecký prezidenti súhlasili s tým, že morská trasa Tureckého prúdu v dĺžke 660 km vlastne zopakuje plánovanú trasu Južného prúdu, čo znamená obrovskú výhodu: netreba bude strácať veľa času a zháňať dodatočné investície na prieskum na dne mora v lokalitách, kde následne uložia plynové potrubie. Potom trasa povedie smerom k európskym brehom Turecka. Putin a Erdoğan sa dohodli, že budú častejšie konzultovať všetky záležitosti ohľadom plánovaného budovania Tureckého prúdu.
Za svojim prezidentom nezaostáva ani minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý v ostatných dňoch niektoré záležitosti taktiež riešil telefonicky. Napríklad debatoval so svojim nemeckým kolegom Frankom-Walterom Steinmeierom. Diskutovali – o čom inom? – o situácii na Ukrajine. Sergej Lavrov vyjadril znepokojenie v súvislosti s prijatým uznesením Najvyššej rady Ukrajiny o uznaní časti regiónov Luganska a Donecka za okupované územia. Poukázal na to, že je to v rozpore s Minskými dohodami zo dňa 12. februára tohto roku a môže podlomiť mierový proces a rozbehnúť ďalšie kolo vážnej destabilizácie situácie na juhovýchode tejto krajiny.
Kolegovia - ministri sa zhodli na nutnosti aktivizovania úsilí na dosiahnutie bezpodmienečnej implementácie podpísaného v Minsku „Balíka opatrení na urovnanie ukrajinskej krízy“ v plnom jeho rozsahu a v súlade s odsúhlasenou sekvenciou krokov. V telefonickom rozhovore si spomenuli aj niektoré otázky bilaterálnych rusko-nemeckých vzťahov. Hovorili aj o spolupráci Moskvy a Berlína počas rokovaní o iránskom jadrovom programe.
