Pokračujú zmeny v európskej legislatíve. Na jednej strane jednotlivé krajiny môžu využívať finančné prostriedky z rôznych európskych fondov na budovanie a rekonštrukciu infraštruktúry, ale na druhej rušia sa niektoré kvóty na určité komodity.
Foto: autor
V tejto súvislosti odborníci pripomínajú, že napríklad systém mliečnych kvót EÚ bude ukončený práve dnes. Prvýkrát bol zavedený v roku 1984. Stalo sa to v čase, keď výroba v únii vysoko prevyšovala dopyt. Bol vtedy jedným z krokov prijatých na prekonanie týchto štrukturálnych prebytkov. Nasledujúce reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ zvýšili trhovú orientáciu sektora a poskytli rôzne ďalšie cielenejšie nástroje na podporu výrobcov v zraniteľných oblastiach, ako sú horské oblasti, kde sú výrobné náklady vyššie. Čiastočne to niektorým producentom pomohlo.
O zrušení niektorých kvót sa hovorilo už dávnejšie. O dátume ukončenia kvót sa prvýkrát rozhodlo v roku 2003. Urobili to preto, aby výrobcovia z EÚ mohli flexibilnejšie reagovať na rastúci dopyt predovšetkým na svetových trhoch. Rozhodnutie bolo opätovne potvrdené v roku 2008 rôznymi opatreniami zameranými na dosiahnutie „mäkkého pristátia“. Aj s kvótami sa vývoz mliečnych výrobkov EÚ za posledných 5 rokov zvýšil v objeme o 45 % a v hodnote o 95 %.
Odborníci prízvukujú, že nie je dôvod na paniku. Je tu stále možnosť ďalšieho rastu a je aj naďalej veľmi vysoká – najmä v prípade výrobkov s pridanou hodnotou, akými sú napríklad syry, ale aj v prípade zložiek potravín používaných v nutričných a dietetických výrobkoch a výrobkoch určených pre športovcov. Určite zmeny však nastanú.
Potvrdil to aj Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan. „Ukončenie systému mliečnych kvót je pre Úniu výzvou a zároveň príležitosťou. Výzvou preto, že celá generácia poľnohospodárov v sektore mlieka si bude musieť zvyknúť na úplne nové podmienky, ktoré so sebou určite prinesú kolísanie cien. Je však aj príležitosťou pre rast a zamestnanosť. Ak sa sektor mlieka viac zameria na výrobky s pridanou hodnotou, ako aj na zložky „funkčných“ potravín, môže sa stať hybnou silou pre ekonomiku EÚ. Zraniteľnejšie oblasti, kde by sa ukončenie systému kvót mohlo považovať za hrozbu, môžu ťažiť zo širokej palety opatrení na rozvoj vidieka podľa zásady subsidiarity,“ vysvetlil.
Slovenskí poľnohospodárski výrobcovia to v ostatných rokoch vôbec nemajú ľahké. Živočíšna výroba je takmer na kolenách, v niektorých oblastiach klesla úplne na minimum. Ani v rastlinnej výrobe situácia vôbec nie je ružová. Naši výrobcovia žiadajú štát o oveľa väčšiu podporu a o to, aby zabránil totálnemu vypredajú pôdy hlavne na juhu Slovenska, keď prevažne dánske a holandské podniky skupujú slovenskú ornú pôdu.
