Analytici hovoria, že v obsadzovaní riadiacich pozícií inštitúcií Európskej únie Slovensku sa veľmi nedarí a patrí medzi najmenej úspešné krajiny v tejto „disciplíne“. Všetky riadiace páky sa vo svojich rukách snažia udržať tie najmocnejšie štáty.
Foto: nový čas
Experti prízvukujú, že „hudbu objednávajú“ tí najsilnejší, predovšetkým Nemecko a Veľká Británia. Potvrdzuje to prieskum bruselského think-thanku Bruegel. Think-thank sledoval zastúpenie všetkých krajín na vybraných riadiacich pozíciách v Európskej komisii a v Európskom parlamente od roku 1999 do roku 2015.
Zistil zaujímavé skutočnosti. Napríklad, v roku 2009 malo Slovensko troch zástupcov na riadiacich postoch Eurokomisie a Europarlamentu (1 vedúci kabinetu komisára – Juraj Nociar, 1 zástupca riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie – Katarína Mathernová, 1 predseda výboru Európskeho parlamentu - Anna Záborská). V tomto roku má Slovensko už iba jedného riadiaceho úradníka v Európskej únii – Juraja Nociara, vedúceho kabinetu podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Nad rámec pozícií, ktoré sledoval Bruegel má dnes Slovensko zastúpenie na pozícii riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Je to Vladimír Šucha.
Všetkých konkurentov valcuje Nemecko a v tomto roku je to suverénny líder. Berlínu sa podarilo obsadiť 16 % pozícií vedúcich a zástupcov vedúcich kabinetov eurokomisárov, 11,6 % riadiacich funkcií na jednotlivých generálnych riaditeľstvách. V Európskom parlamente nemeckí zástupcovia obsadili funkcie 18 % predsedov výborov a 20 % koordinátorov politických skupín vo výboroch. V absolútnych číslach to znamená, že kým Nemcami bolo v roku 2009 obsadených 18 riadiacich funkcií (Komisia a predsedníctvo výborov EP), tento rok je ich už 23.
Nedá sa povedať, že Nemecko takto vždy „panovalo“. Boli tu aj iní lídri, ktorým sa však v súčasnosti nedarí. Výrazne v porovnaní s rokom 2009 (19 funkcií) stratilo najmä Francúzsko, ktoré dnes obsadzuje oveľa menej riadiacich pozícií (12). Španielsko tiež má iba 13 zástupcov na riadiacich funkciách. Veľká Británia potvrdzuje svoju „lásku ku stabilite“: aj v tomto roku má presne 17 úradníkov na vedúcich funkciách – ako aj v r. 2009.
Naši susedia z V4 sa nemôže pochváliť vyšším počtom úradníkov na vedúcich funkciách, aj keď treba priznať, že sa im darí lepšie ako Slovensku. Česko má v súčasnosti v európskych inštitúciách 3 zástupcov - rovnako ako Maďarsko Najviac sa spomedzi krajín V4 darilo Poľsku, a to v oboch porovnávaných rokoch. V roku 2009 pochádzali z Poľska piati riadiaci funkcionári Komisie a Parlamentu, v tomto roku je ich už sedem.
Jedna z krajín, ktorá počtom obyvateľov približne zodpovedá Slovensku – Dánsko – obsadzovalo v roku 2009 až sedem riadiacich funkcií. Tento rok má vo vedení európskych inštitúcií štyroch zástupcov. Pokiaľ ide samostatne o Európsky parlament, Slovensko v roku 2015 neobsadilo – ako jediná krajina - žiadnu zo sledovaných funkcií, t.j predsedu výboru, pozíciu koordinátora politickej skupiny vo výboroch ani riadiacu funkciu v administratíve europarlamentu. Mimo záberu porovnania z dielne Bruegelu však podpredsedníctvo v svojich výboroch získali dvaja slovenskí Europoslanci - Pál Csáky (výbor pre petície) a Jana Žitňanská (výbor pre práva žien a rodovú rovnosť).
Prečo je také dôležité mať vlastných zástupcov na vedúcich funkciách v európskych inštitúciách? Európski úradníci majú zastupovať európske záujmy, resp. záujmy svojich voličov. Aj napriek tomu členské štáty pri obsadzovaní týchto pozícií tvrdo vyjednávajú. Úradníci na top pozíciách sú totiž v členských štátoch vnímaní ako kľúčové osoby, cez ktoré môžu členské štáty získavať alebo posúvať cenné informácie a nepriamo tak vplývať na podobu európskych politík. Vysoký počet získaných funkcií neznamená aj výrazný vplyv členského štátu. Niektoré top pozície sú viac vplyvné, iné menej, rozdielna je aj dôležitosť portfólií pre jednotlivé štáty. Dokonca niektoré nižšie pozície môžu mať pre konkrétne portfólio väčší význam.
