Táto epizóda by bola dosť smiešna – keby nebola pomerne smutná. Z Bruselu do celého sveta sa rozšírila správa: k sankciám voči Rusku sa pripojila Čierna Hora, Albánsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Ukrajina a Gruzínsko. Nebola to celkom pravda.
Foto: Facebook
Niet sa čomu čudovať, že nátlaku USA a EÚ podľahli štáty – trpaslíci a „bojujúca proti agresorovi“ Ukrajina – krajiny, ktoré sú takmer úplne závislé na „veľkých šéfoch“. Čo sa týka Gruzínska, situácia je tam iná, ako za čias prezidenta Saakašviliho. Gruzínsku sa začína vracať zdravý rozum: vedenie krajiny pochopilo, že ani USA, ani EÚ mu nepomôže a krajinu nenakŕmi. A žiadne sankcie Gruzínsko voči Rusku nevyhlásilo – a to aj napriek veľkému tlaku zo strany Washingtonu a Bruselu.
„Rada Európy vlani v júni v súvislosti s udalosťami na Ukrajine uvalila 12 rôznych sankcií na Rusko. Gruzínsko 23. júna 2014 sa pripojilo iba k jednej z týchto sankcií, ktorá sa týkala exportu produkcie vyrábanej v Sevastopole a na Kryme. Rada Európy 19. júla tohto roka automaticky predlžila tieto sankcie ešte na 1 rok. Gruzínsko nepodnikalo žiadne nové opatrenia a neuvalilo na Rusko žiadne nové sankcie,“ uviedol špeciálny zástupca gruzínskej vlády pre vzťahy s Ruskom Zurab Abašidze.
Ruské média si všímajú, že Gruzínsko pomaly mení svoju politiku. Samozrejme, zatiaľ je predsa viac orientované na EÚ a USA, ako na Moskvu, ale predsa sa už nesnaží vyvolávať hlučné škandály s Ruskom. Novinári pripomínajú, že za čias Sovietskeho zväzu práve gruzínski lídri spolu s s troma pobaltskými republikami najhlasnejšie žiadali zrušiť ZSSR. Pripomínajú aj dve vojny – v r. 1992 a 2008, keď Gruzínsko vyprovokovalo konflikty voči Abcházsku a Južnému Osetsku, ale z agresie obviňovalo Rusko. Ale niečo sa zmenilo.
Prečo? Niektorí analytici sa domnievajú, že gruzínske vedenie si konečne vzalo rozum do hrsti. Gruzínsko už nechce vojny a konflikty, „prejedlo sa“ militarizmom, nacionalizmom, protiruskou propagandou. Už nechce riešiť všetky problémy za pomoci násilia. Gruzínski lídri zistili, že Brusel a Washington nepomôžu a nenakŕmia obyvateľov krajiny. Gruzínsko chce obchodovať s Ruskom a obnovovať takmer zničené vzťahy. Preto nepotrebuje uvaľovať na Rusko sankcie. Niektorí analytici sa domnievajú, že Gruzínsko sa začína uzdravovať. Sú presvedčení, že na rade je Ukrajina, aj keď poznamenávajú, že tam ten proces sa začne neskôr a bude trvať veľmi dlho.
