 zvýšila mieru terorizmu v regióne sedemnásobne.)
USA a Západ vo svojich politických a mediálnych výstupoch meria podľa americkej potreby, hoci podľa expertov americká politika na Blízkom východe od prvej ilegálnej invázie (do Afganistanu v roku 2001) zvýšila mieru terorizmu v regióne sedemnásobne.
V súčasnosti narastá napätie okolo bojov v Sýrii. Do vojny vstúpilo Rusko a razom sa stalo terčom kritiky "slobodnej mediálnej" demokracie u nás i v zahraničí. V Sýrii sa však už niekoľko rokov hrá špinavá hra, ktorá predovšetkým neberie ohľad na tamojšie civilné obyvateľstvo, rovnako ako na Ukrajine, v Iraku, Afganistane, Líbyi, Kosove, Bosne i inde.
Boje v Sýrii vypukli v roku 2011, kedy povstala časť väčšinových sunnitov proti legálne zvolenému prezidentovi Assadovi. Požiadavkami protestantov bolo odvolanie Baššára al-Asada kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre zrušenie výnimočného stavu, ktorý v krajine platil od roku 1963. Ten bol vo februári 2011 zrušený. Asad následne prisľúbil reformy, no protesty pokračovali. Začiatkom roka 2012 bola prijatá nová ústava schválená v referende 90% voličov pri 57% účasti, ktorá ukončila vládu jedinej strany,plánované hospodárstvo, upravila požiadavky na kandidátov do úradu prezidenta, zakázala diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, pôvodu, či jazyka a garantovala náboženskú slobodu s tým, že islamské právo je inšpiráciou pre sýrske právo a iné. Napriek tomu, protesty pokračovali a občianska vojna pokračovala.
Z 22 miliónov predvojnových obyvateľov Sýrie, následkom bojov je viac ako 220 000 mŕtvych, štyri milióny utečencov v zahraničí a osem miliónov obyvateľov Sýrie muselo zmeniť bydlisko v krajine.
Asada si nemožno idealizovať, ale jeho vláda sa nevymyká zo zvyklostí tamojšieho regiónu, ktoré sa s výnimkou Izraela nedajú porovnávať s európskym poňatím demokracie. Avšak to, čo sa v Saudskej Arábii blahosklonne prehliada, je v Sýrii zločin. Na nedávnej tlačovej konferencii vyhlásil Obama, že vo svojich diskusiách s prezidentom Putinom, mu pripomenul, že jediný spôsob, ako vyriešiť tento problém v Sýrii, je zmena politického systému, t.j. odstúpenie prezidenta Assada, pretože Assad nemôže byť rehabilitovaný v očiach Sýrčanov. "To nie je moje presvedčenie, je to názor drvivej väčšiny Sýrčanov," doložil Obama. Obama však nevysvetlil, ako sa dozvedel, čo chce "drvivá väčšina Sýrčanov". Naopak mnoho Sýrčanov - najmä kresťanov, Alawitov, šiitov a sekulárnych sunnitov chce vidieť Asada a jeho armádu ako ich ochrancov, vnímajú ich ako poslednu hrádzu proti hrôzam zo strany islamského štátu.
Teda opäť jedna z ukážok gumového amerického politického a mediálneho metra, ktorý meria podľa americkej potreby, hoci podľa expertov americká politika na Blízkom východe od prvej ilegálnej invázie (do Afganistanu v roku 2001) zvýšila mieru terorizmu v regióne sedemnásobne.
Na podobnom princípe "dvojakého metra" USA a Západ, ktorý ilegálnymi agresiami zničil Irak, Líbyi a už štvrtým rokom vedie vojnu v Sýrii, kritizuje Rusko za to, že jeho stíhačka v rámci náletov na severe Sýrie narušila vzdušný priestor susedného Turecka
Dvojaký meter je očividný aj v tom, že obete ruských náletov v Sýrii sa z pohľadu Západu menia z "vedľajších strát" na "civilné obete" a podľa Bieleho domu "len podnecujú extrémizmus a radikalizáciu v regióne", oproti tomu The New York Times komentuje USA bombardovanie nemocnice v Kunduze s opatrným titulkom, "USA je obviňované z bombového útoku afganskej nemocnice," a pokrytecky uvádza, že minister obrany Ashton Carter preniesol svoje "myšlienky a modlitby všetkým postihnutým" a dodal, že plné vyšetrovanie prebieha v koordinácii s vládou Afganistanu, aby sa "presne určilo, čo sa stalo."
Pri nedávnom útoku saudského letectva podporovaného Spojenými štátmi v dvoch dňoch v Jemene zmasakrovali najprv cez 30 obyvateľov jednej dediny a potom viac ako 130 ľudí na svadbe. Už len tieto dva masakre mali v čase konania valného zhromaždenia OSN zabezpečiť, aby sa civilnými obeťami v Jemene zaoberala ženevská Rada OSN pre ľudské práva (HRC), ale vďaka politike USA sa tak nestalo.
Vyzerá to tak, že v USA sa skutočne verí tomu, čo povedal krátko po prvej vojne v Iraku 1991, generál Wesley Clark: "Naučili sme sa [z vojny v Perzskom zálive ], že môžeme použiť našu armádu v regióne, na Blízkom východe a nikto nás nezastavi, ani Sovieti. A máme asi päť alebo desať rokov na vyčistenie tých regiónov, ktoré boli pod vplyvom starého sovietskeho režimu - Sýria, Irán, Irak . Takže Spojené štáty sú a zostanú jeden nepostrádateľný národ. To je pravda pre toto storočie a to bude platiť aj pre budúce storočie. "
Ideológia Projektu pre nové americké storočie (PNAC), bola zhrnutá v správe na 90-tich stranách a uverejnené v roku 2000 pod názvom: " Prestavba americkej obrany: Stratégia, sily a prostriedky pre nové storočie, presadzovanie Pax Americana vo svete dominanciou amerických vojenských síl." Tejto štúdi predsedal neokonzervatívny politik Richard Perle, ktorý neskôr slúžil ako predseda obrannej politiky rady ministra obrany Rumsfelda (2001-2003); Väčšina študijných prispievateľov boli prominentní americkí neokonzervatívci, mnohí z nich neskôr našli vplyvné posty v administratívnej správe prezidenta Busha.
V správe sa zdôrazňuje, že pádom Sovietskeho zväzu opustila USA doktrínu rovnováhy síl vo svete superveľmoci a dodal, že USA musia začať tvrdo pracovať na svojom výnimočnom postavení, a to nielen na udržaní tejto pozície, ale rozšíriť vojenské sily do zemepisných oblastí, ktoré sú ideologicky protichodné k vplyvu USA a podrobovať si tieto krajiny, ktoré môžu stáť v ceste americkej globálnej dominancii.
Zostáva veriť, že v USA sa prebudia zo svojho sna o globálnej hegemónii, riziko tu však stále je, pretože americkí neokonzervatívci a liberálni intervencionisti zostávajú opití vo svojich snov o trvalej USA dominancii, ktorá v ich predstavách nemá žiadneho potenciálneho vyzývateľa rovnako ťažkej váhy, no ak títo vojnoví jastrabi nevytriezvejú zo svojej opitosti, môže sa stať, že kríza na Ukrajine alebo v Sýrii by mohla nebadane prerásť v posledné nukleárne zúčtovanie.
