Poslankyňa NR SR Helena Mezenská na svojej facebookovej stránke poskytla rozsiahly komentár na margo úžerných praktík nebankových subjektov. Uviedla, že sa ju na to pýtali novinári a užitočné informácie poskytuje aj pre návštevníkov sociálnych sieti.
Foto: YouTube
„Idú Vianoce a viem, že mnohé pôžičkové subjekty znova chrlia reklamy na nákup darčekov pod vianočné stromčeky. Prosím, aby ste sa nenechali nalákať na zradné ponuky, ktoré pre chvíľu očarenia a prekvapenia Vám v budúcnosti môžu spôsobiť závažné problémy. Nástrahy na nie celkom zorientovaných a dôverčivých ľudí číhajú z každého "kúta". Napriek legislatívnej podpore, na lišiacke a zastreté postupy nebankoviek je občan prikrátky, ťažko ich dokáže odhaliť. Bolo by na škodu a ujmu samého dlžníka, komplikovať si svoj i tak náročný život. Skúste sa vyhnúť zbytočnému konzumu a nákupu na splátky. Aby ste nežiaduco nepredzražili svoju chvíľkovú "radosť. Niekedy menej je viac a symbolika Vianoc spočíva aj v iných hodnotách ako hmotných darčekoch. Pripájam i súhrn súvisiacich odpovedí, otázok.
V čom nebankovky najčastejšie porušujú zákony? Najčastejšie porušenia príslušných zákonov na ochranu finančného spotrebiteľa spočívajú v neprimerane vysokej ba priam až úžerne nastavenej úrokovej sadzbe, odplate. Stále pretrváva trend zahmlievania a zastierania jednotlivých skrytých poplatkov vstupujúcich do celkovej sumy odplaty za poskytnutú pôžičku.
S nátlakovým, neprijateľným a nekalým konaním nebankoviek sa dnes stretávame v prípadoch uzavretých zmlúv z minulého obdobia. Týka sa to poskytnutých pôžičiek a sporných vzťahov, v ktorých dlžník či už z objektívnych, alebo subjektívnych dôvodov neplnil, alebo neplnil úhrady pravidelne, a tak prostredníctvom nebankoviek, vymáhačských spoločností, exekútorov, ktorým boli pohľadávky postúpené, sa od neho vymáha neprimerane vysoká suma príslušenstva.
Príklad poskytnutej pôžičky – istiny vo výške 1000 € a na to vymáhaná nešpecifikovaná, nekonkretizovaná položka v objeme 8 – 9 000 €. Tieto enormne prekročené sumy sa v podmienkach stále viac kritizovanej úžery od spotrebiteľov vymáhajú bez akýchkoľvek zábran a ohľadov. Pritom zarážajúce je, že často ide o najzraniteľnejších spotrebiteľov – dôchodcov, prípadne spotrebiteľov v sociálnej a hmotnej núdzi, ktorí zjavne nie sú „bonitní“ a veritelia si pri nich dôsledne nepreverujú ich finančné možnosti a spôsobilosť splácať poskytnuté pôžičky.
Mimo toho stále registrujeme a dokonca aj zastupujeme dlžníkov, spotrebiteľov v pretrvávajúcich, náročných a komplikovaných súdnych sporoch, v ktorých sa snažíme pomáhať v prípadoch, keď v dôsledku úžery prišli o svoje obydlia. Pýtali sa ma, či som sa stretla v praxi s prípadom, kedy nezákonný postup nebankoviek vyšetrovala polícia. Doposiaľ nie, i keď v niekoľkých prípadoch som spotrebiteľov, zjavne poznačených úžerou usmerňovala na podanie trestného oznámenia a šetrenie podnetu políciou.
Tento postup bol však neúčinný a bezvýsledný. Vyšetrovacie orgány do šetrenia týchto podnetov nevstupovali, nakoľko trestný čin úžery nebol v zákone presne a jednoznačne definovaný a preto sa v trestnej rovine prakticky nevyužíval. Zásadnú zmenu tohto stavu by mala od nového roka priniesť novela trestného zákona, od ktorej očakávam zvýšený počet a nález šetrených a potvrdených trestných činov úžery.
Ďalšia otázka bola, ako hodnotím súčasnú legislatívu z pohľadu ochrany spotrebiteľov voči nebankovým subjektom a či sú naše zákony dostatočné? Nová legislatíva priniesla v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa niekoľko pozitívnych právnych úprav, ktoré sa v rovine právnej teórie javia progresívne a podporne. Pred vymenovaním najzásadnejších pozitívnych zmien si na základe doterajšej skúsenosti dovolím poznamenať, že až čas a reálna aplikačná prax ukáže nakoľko sú efektívne a využiteľné.
Za veľké pozitívum považujem povinnosť NBS licencovať nebankové spoločnosti, vďaku čomu sa už teraz ich počet výrazne zredukoval. Ďalším prínosom je zavedenie povinnosti nebankoviek nahliadať do registra údajov o spotrebiteľských úveroch so zámerom overovať úverovú bonitu svojich dlžníkov. Za podporný a ochranný prvok v novoprijatých právnych normách považujem i fakt, že spotrebiteľské úvery možno poskytovať len bezhotovostnou formou, kde sa vylúčia dohady o nejednoznačnosti poskytnutej výšky úveru.
Za dôležitú úpravu možno považovať aj zvýšenú ochranu nehnuteľností dlžníkov s trvalým pobytom v prípadoch drobných exekúcií do 2000 eur,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.
