„Byť či nebyť?“ zamyslel sa Hamlet, dánsky princ a onedlho ho už nebolo... Aj keď sa v sobotu v prvom kole prezidentských volieb zúčastnilo až rekordných 14 kandidátov, otázka bola a zostáva iba jedna: byť či nebyť Róbertovi Ficovi prezidentom?..
Foto: autor:
Účasť na voľbách bola priemerná – 43,4 percenta. Podľa Ústrednej volebnej komisie, platných odovzdaných hlasov bolo 1 899 332. Podľa očakávania zvíťazil Róbert Fico, aj keď získal iba 28 percent hlasov (v predvolebných prieskumoch pravidelne zbieral cca 35 percent), volilo ho 531 919 občanov. Ani umiestnenie Andreja Kisku na 2. mieste (24 percent, 455 996 hlasov) nebolo prekvapením. Už niekoľko mesiacov mu v prieskumoch patrilo toto miesto. To sú finalisti, ktorí sa pobijú o prezidentské kreslo v 2. kole 29. marca.
Naopak nečakane veľa (21,24 percenta - 403 548 hlasov) získal mladý a ambiciózny Radoslav Procházka, ktorý iba tesne skončil za vedúcou dvojicou. Ľudia chcú zmeny a práve s jeho kandidatúrou mnohí voliči spájali možné premeny v krajine. Presvedčil ako politik a niektorí očakávali, že by bol aktívny aj v úlohe prezidenta. Ale ešte zrejme „nedozrel“ pre tento úrad a voliči ho zatiaľ nechali „v zálohe“.
Určite za svoj úspech môže považovať 4. miesto a 12,86 percenta hlasov Milan Kňažko. Ikona nežnej revolúcie síce oslovila časť pravice, ale ostatní si nevedeli predstaviť herca v úlohe prezidenta – asi by to nebolo dobré divadlo. Predsa sme tu už mali herečku – veľvyslankyňu a výsledky neboli bohvieaké...
Na 5. mieste s presne očakávaným výsledkom skončil Gyula Bárdos (5,10 percenta). Bolo absolútne jasné, že ho bude voliť drvivá časť „maďarského obecenstva“. Vieme, aký podiel obyvateľstva tvorí táto menšina, takže nebolo ťažké odhadnúť, koľko Gyula Bárdos nazbiera hlasov. Vyhrať voľby nemohol v žiadnom prípade, urobil to na propagáciu SMK. Určite, jemne povedané, nahneval svojho najväčšieho konkurenta – celý Most – Híd a samozrejme „architekta“ Mostu – Bélu Bugára.
Ďalej nasledovali „prepadáky“. Pavol Hrušovský dostal 63 298 hlasov (3,33 percenta) a chlapsky uznal, že to bola jeho osobná prehra. Zjavne mu väčšinu hlasov zobral R. Procházka. Nepochodila ani „vyvolená“ väčšiny nových revolucionárov, ktorí jej urobili solídnu kampaň na internete: Helena Mezenská presvedčila iba 45 180 občanov (2,37 percenta). Asi väčšina jej priaznivcov si ju vedelo predstaviť ako neskrotnú bojovníčku na pôde parlamentu, ale v prezidentskom kresle – to už nie... Má predsa sukňu...
Ostatní kandidáti nezískali ani percento hlasov. Najviac prekvapuje absolútny neúspech Jána Čarnogurského (iba 0,64 percenta). Voliči SMERu mu na jeho trik nenaleteli a nechceli, aby sa stal zástupcom R. Fica v prezidentskom paláci...
Finalisti odlišne reagovali na postup do finále. Robert Fico prízvukoval, že tieto voľby sú referendom o SMERe a o jeho osobe a že z výsledku nie je sklamaný: v 1. kole bola nízka účasť a je presvedčený, že zmobilizuje voličov SMERu. Už v prvej televíznej debate s A. Kiskom tvrdil, že je lepší a skúsenejší kandidát a preto je vhodnejší pre Slovákov. Andrej Kiska očakáva ťažký predvolebný súboj a vysvetľoval, prečo podal na R. Fica dve trestné oznámenia tesne pred voľbami – pretože predseda vlády ho pred očami miliónov televíznych divákov obvinil, že je úžerník a pripísal mu ešte zopár ďalších hriechov...
Aj keď obidvaja kandidáti vyzývajú k čestnému a korektnému súboju, sotva tieto dva týždne prežijú pokojne. Pravica sa otvorene postavila na stranu A. Kisku, čím samozrejme hnevá premiéra. Tvrdí, že opozícia podporí v druhom kole aj diabla, len aby R. Fico nevyhral. Pravica na jednej strane odmieta, že je to „boj všetkých proti jednému“, ale koná presne tak.
Aký je možný scenár 2. kola? Šance kandidátov sú pomerne vyrovnané. Existuje niekoľko variantov. Výsledok závisí od niekoľkých „ak“. Fico určite vyhrá, ak zmobilizuje voličov SMERu, ktorí evidentne odflákli prvé kolo. Bude úspešný, ak väčšinu z nich presvedčí, že to bol dobrý ťah, keď sa rozhodol vymeniť premiérske kreslo za prezidentské. Stane sa prezidentom, ak priaznivci SMERu nechcú zažiť potupnú prehru ich miláčika a ak sa R. Ficovi podarí dokonale zahrať na ich city.
Andrej Kiska má tých „ak“ pomenej. Samozrejme môže vyhrať, ak mu pravicoví voliči dajú svoje hlasy. Najviac šancí má, ak presvedčí práve voličov R. Procházku – ten získal veľa hlasov a jeho voliči sú tí najnáročnejší: mnohí z nich nebudú voliť nikoho iného – ich jediným idolom je samotný Procházka.
Čo nás čaká, ak vyhrá jeden alebo druhý kandidát? Bezpochyby, v prípade víťazstva R. Fica sa dá očakávať tlak na rozšírenie kompetencií prezidenta: súčasnému premiérovi určite nepostačí oklieštená prezidentská moc – na čo by mu bola? Je predsa zvyknutý riešiť konkrétne problémy a nechce byť iba pozorovateľom.
V prípade A. Kisku sa dajú očakávať trenice s vládnou stranou. Vo všetkých úradoch /v súlade so zbožnými túžbami pravice/ nebude síce vládnuť jediná strana, avšak občiansky kandidát má ešte dosť chabú predstavu o prezidentských kompetenciách a určite mu potrvá, kým pochopí, do čoho môže zasahovať a kde je prezident úplne bezmocný.
Kým R. Fica všetci dobre poznáme a viac-menej vieme, čo od neho môžeme očakávať, občiansky kandidát nás môže ešte veľakrát prekvapiť. Celá pravica teraz musí staviť iba na neho, avšak táto stávka nemusí byť pre ňu jednoznačne výhodná. Samozrejme, A. Kiska môže byť predĺženou rukou pravice v prezidentskom paláci. Otázka znie: koľko to potrvá? Nenastane zmena? Pred rokmi sa „Mečiarov prezident“ M. Kováč rýchlo otočil chrbtom tomu, kto ho usadil do prezidentského kresla. Že by to A. Kiska časom tiež nemohol urobiť pravici?!.. Je tu aj ďalšie nebezpečenstvo. Podnikateľ a takmer oligarcha A. Kiska skôr či neskôr môže z prezidentského úradu urobiť súkromný podnik: postupne ho prestane baviť prezentovať Slovensko a bude prezentovať vlastné záujmy a seba samotného.
Takže slovenskí voliči nemajú ľahkú úlohu. V každom prípade výhra hociktorého kandidáta rozdelí celú spoločnosť – takmer na polovicu, pretože žiadne drvivé víťazstvo jedného z kandidátov sa neočakáva. Kto bude lepší pre Slovensko? Nie som tu na to, aby som dával recepty – každý volič by sa sám mal rozhodnúť pre najvhodnejšieho kandidáta. Ale 29. marca to bude určite napínavé. Celonárodná zábava pokračuje!
