V ostatnom období viacerí európski politici a média začali obviňovať Rusko v tom, že zapríčinilo zhoršenie migračnej krízy. Prízvukujú, že bombardovania ruského letectva v Sýrii vyháňajú obyvateľov zo svojich domov a nútia ich utekať z krajiny.
Foto: Facebook
Niektorí „experti“ ho dokonca obviňujú v tom, že ju svojim bombardovaním vyvolalo. Zabúdajú však na to, že USA a ich spojenci s bombardovaním v Sýrii začali ešte rok pred Rusmi a státisíce ľudí začali utekať zo Sýrie už pred rokmi. Dať veci na správnu mieru sa pokúsilo ruské ministerstvo zahraničia, ktoré reagovalo na konkrétny fakt - vyhlásenia člena Európskej komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna, ktorý vo všetkých smrteľných hriechoch obvinil práve Rusko. Ruskú ministerstvo zahraničia tvrdí, že nie je to pravda a J. Hahn všetko postavil z nôh na hlavu.
„V ostatnom období médiá niektorých štátov Európskej únie rozvírili propagandistickú kampaň o údajnom „spolupodieľaní“ sa Ruska na zostrení migračnej krízy, ktorá pohltila Európsku úniu. Ako vždy, táto informácia nielen nebola potvrdená realitou, ale je s ňou v priamom rozpore. Koniec koncov netreba sa čudovať, veď takéto nepodložené tvrdenia veľmi dobre zapadajú do krátkozrakého politického smerovania istých európskych kruhoch a podliehajúcich ich kontrole prostriedkov „propagačného priemyslu“ nacieleného na démonizáciu Ruska a jej obviňovanie zo všetkých smrteľných hriechov.
Prispieť svojim grošom k tejto veci sa, podľa všetkého, rozhodol aj člen Európskej komisie pre Európsku susedskú politiku a rokovania o integrácii Johannes Hahn, ktorý v rozhovore pre on-line verziu nemeckého týždenníku „Die Zeit“ 26. februára t.r. naznačil možnosť nadchádzajúceho zvýšenia prílevu migrantov po severnej, tzv. „arktickej“ resp. „ľadovej“ ceste z Ruska do Fínska a Nórska.
Prax však ukazuje, že z Rakúska pod rúškom utečencov sa do EÚ už začali presúvať ľudia pôvodom zo Strednej Ázie, ktorí žili dlhé roky v Rusku ako pracovní migranti. Navyše začali sa presúvať nielen tak, ako sa hovorí bezdôvodne - predstavivosť politika Johannesa Hahna vníma to ako akési skryté politické posolstvo (myslíme si, že netreba vysvetľovať, kto ich, podľa jeho názoru, nabáda k sťahovaniu).
Túto „návnadu“ ochotne zachytili mnohé tradičné mainstreamové európske média a „experti“, ktorí s nadšením doplnili „odhalenie“ Johannesa Hahna o vlastné „dohady“ o túžbe Moskvy vyvíjať tlak na EÚ prostredníctvom „vyslania“ tam utečencov zo Strednej Ázie, a potom aj zo Stredného Východu, keď budú ostatné únikové kanály pre nich zatvorené.
A teraz niektoré fakty. Od konca novembra 2015 tzv. „arktickou trasou“ prešlo asi 5,5. tisíc ľudí z regiónu MENA. Podľa ministerstva spravodlivosti Nórska to bolo len asi 18 percent z celkového počtu žiadateľov o azyl (31 tis. osôb). Už v začiatočnej fáze zostrenia migračnej situácie na hranici sa začal dialóg s nórskou stranou prostredníctvom diplomatických kanálov, bola posilnená spolupráca hraničných komisárov na kontrolnom stanovišti „Borisoglebsk -Storskog“. Výsledkom pokojnej a konštruktívnej práce sa situácia upokojila - od začiatku decembra 2015 do Nórska cez toto hraničné stanovište neprešiel ani jeden utečenec. Podľa Pohraničného úradu Federálnej bezpečnostnej služby Ruska občania tretích krajín - potenciálni žiadatelia o azyl v Nórsku, sa v ruskej obci Nikel v súčasnej dobe nenachádzajú.
Konštruktívnym a vzájomne rešpektovaným postupom sa prerokúvajú otázky migrácie aj s fínskymi úradmi. Mimochodom, v roku 2015 do Fínska z Ruska prišlo najviac tisíc migrantov, a napríklad zo Švédska do Fínska - 30 tisíc ľudí.
Čísla hovoria samé za seba a len potvrdzujú, že mýtická „ustarostenosť“ zo skrývajúcej sa za migračnou krízou v Európe „ruky Moskvy“ nie je nič iné, než prázdne výmysly niektorých európskych politických síl, ktoré by ochotne zvalili svoju vinu za neschopnosť vyriešiť tento problém, ktorý je následkom množstva príčin – počnúc nezodpovednou politikou v regióne MENA až po krátkozrakú migračnú politiku EÚ, z „chorej hlavy na zdravú“, zdôrazňuje sa v závere vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných veci.
