Americké média pokračujú živo informovať o prezidentskej kampani, ale v ostatných dňoch viac posvietili aj na niektoré epizódy takpovediac „okolo“ tejto kampane. Objavili určité náznaky „oranžovej revolúcie“ a zisťovali príčiny.
Foto: Facebook
Mnohé americké média síce podrobne informujú o kampani všetkých kandidátov, uvádzajú rôzne fakty, pikantérie a zaujímavosti, ale akosi pomenej si všímajú samotné unikátne prifarbenie súčasnej americkej prezidentskej kampane. Iba niektorí analytici a novinári si všimli, že sa deje niečo neobvyklé, zriedkavé a nie príliš tradičné pre americkú politickú a verejno-občiansku scénu.
Samozrejme, hádky medzi kandidátmi a rôzne napadnutia súperiacich táborov neboli zriedkavosťou ani doteraz, avšak určitá súvislá, organizovaná a riadená kampaň voči konkrétnemu kandidátovi – to je v americkej praxi novinka. Nie je žiadnym zázrakom, že Tramp, pochopiteľne, nevyhovuje demokratom, pretože je najväčším súperom ich kandidátky Hillary Clintonovej. A hlavného súpera, čo je logicky, treba „zneškodniť“ v prvom rade.
Väčším prekvapením /ale je to ozaj prekvapenie?/ je, že Tramp nevyhovuje ani väčšine vedenia Republikánskej strany – ako v centrále, tak, povedzme to podľa našich slovenských reálií, aj v regiónoch. Väčšina republikánskych voličov ho zbožňuje, jeho popularita stále narastá a vyhráva jednými primárky za druhými – a to aj vždy napriek negatívnym predpovediam politikov, analytikov a médií. Tramp začína vadiť vedeniu strany až príliš a, pochopiteľne, vrchol republikánskeho ľadovca začína podnikať príslušné opatrenia.
Samozrejme, ten „ľadovec“ to nerobí priamo – to by nebolo podľa amerických tradícií: načo likvidovať nepriateľa priamym útokom a znechutiť značnú časť verejnosti podobnou brutalitou, ak sa to dá zrealizovať pekne krásne demokraticky, s pestrými prvkami šou-biznisu a hlavne rukami samotných voličov: teda ľud si /akože/ vezme osud do vlastných rúk.
Ľud sa, samozrejme, ani nedovtípi, že sa s nim zaobchádzajú, ako v starej ľudovej hre: zaviazali mu oči, zatočili s nim na všetky svetové strany a potom mu dali dole šatku z očí a pustili ho – si slobodný! Potom už, pochopiteľne, pôjde sám, ale tam, kam hľadia jeho oči: lenže jeho oči hľadia na tu stranu, na ktorú ho obrátili organizátori tejto hry... Všetko sú to prípravné prvky známej pestrofarebnej „oranžovej“ revolúcie a prvá etapa Majdanu...
Badáme to aj v radoch americkej verejnosti. Z ničoho nič značná časť republikánskych voličov začala organizovať „spontánne“ protesty proti Trampovi – iba proti tomuto kandidátovi. Otvorenú poľovačku na Trampa zahájili aj niektoré americké média a už rypnúť do tohto politika a zverejniť o ňom zopár špinavostí a nezmyslov považuje za svoju povinnosť drvivá časť amerických médií.
V ostatných týždňoch predvolebné mítingy Donalda Trampa sa premenili na bojisko, kde si do vlasov idú priaznivci a oponenti tohto kontroverzného miliardára. Pred niekoľkými dňami sa poriadne pochytili na jeho mítingu v prímestskej časti Phoenixu /štát Arizona/. Došlo k menším šarvátkam a ručne-stručnému vysvetleniu postojov dvoch táborov, takže sa do toho musela zamiešať aj polícia a zadržala troch trampových oponentov.
„Protitrampovci“ začali blokovať cesty, po ktorým politika dopravujú na mítingy. Všade umiestňujú veľavravné transparenty „Zatvorte Trampa!“ Doposiaľ sa miliardárovi podarilo prekonať tieto amatérske „hraničné“ kordóny a predsa sa objavil na mítingu, avšak s každým týždňom je to preňho ťažšie a ťažšie.
Cez víkend niekoľko stoviek ľudí v newyorskej štvrti Manhatten zorganizovalo demonštráciu proti Trampovi. Väčšina z nich sa zišla pred mrakodrapom Tramp tower na 5. avenue: táto gigantická budova patrí Trampovi. Dáv sa tak rozvášnil, že polícia musela obkľúčiť budovu a postarať sa o zachovanie poriadku. Niektoré americké denníky si práve vtedy spomenuli na dosť podobný scenár organizácie „oranžových revolúcií“ – práve tak sa začínali...
Predtým, 12. marca, vystúpenie Trampa kvôli poriadnej bitke medzi jeho prívržencami a oponentmi bolo zrušené. Miliardár na svojom portáli oznámil, že „po stretnutí s príslušníkmi polície sme sa dohodli, že bezpečnosť desiatkov tisíc ľudí je prednejšia a preto sme sa rozhodli, že tento míting preložíme na iný deň...“ A zasa niektoré /samozrejme, iba máloktoré/ americké média si spomenuli na metódy „oranžových“ revolúcií a Majdanov.
Zopár novinárov prízvukovalo, že v USA nie je všetko na kostolnom poriadku: v najdemokratickejšej a najslobodnejšej krajine „niekto“ zavádza metódy, ktoré zjavne zapáchajú totalitou, pestrofarebnými revolúciami a majdanami. Iným analytikom a médiám tieto epizódy vôbec neprekážajú – hlavne tým, ktorí rozbehli štvavú kampaň proti Donaldovi Trampovi. Prečo to robia?
Domnievame sa, že tým, ktorí aspoň trochu sledujú americkú prezidentskú kampaň, veľa vysvetľovať ani netreba. Donald Tramp ozaj sa vyčleňuje z radu demokratických a republikánskych kandidátov. Ak hodnotíme súčasnú kampaň, tak asi nebudeme používať rozdelenie na demokratov a republikánov, ale sformulovať to môžeme nasledovne: Tramp a všetci ostatní. A všetkým ostatným Tramp, pochopiteľne, nevyhovuje...
Kde je pes zakopaný? Iba krátko uvedieme dve hlavné príčiny: Tramp je úplne iný a hrozí, že po zvolení „prevetrá“ celú Ameriku od základov a navyše si dovoľuje pozitívne sa ozývať o najväčšom nepriateľovi Ameriky – o Putinovi. Tak sa potom nečudujme, že pre asi polovicu obyvateľstva Ameriky a pre drvivú väčšinu amerických „rušňovodičov“ Tramp sa stal veľmi neprijateľnou postavou. To, ako likviduje svojich nepriateľov slobodná a demokratická Amerika, vieme už veľmi dobre...
Situácia je tak napätá, ži niektorí „rušňovodiči“ sa odhodlali na vlastnom území vyskúšať „oranžové a majdanové“ metódy – ktoré predtým používali iba v zahraničných konfliktoch. Tramp je určite prvý americký politik, voči ktorému vlastní spoluobčania používajú podobné metódy. Napriek tomu /a možno práve vďaka tomu/ jeho popularita a rovnako aj šance vyhrať voľby stále narastajú.
Reakcia ruských „rušňovodičov“ v Kremli, domácich médií a obyvateľstva na margo poľovačky na Trampa je tiež mimoriadne zaujímavá. Samozrejme, z pochopiteľných dôvodov väčšina Rusov v tejto chvíli fandí Trampovi. Lenže nie sú v tom žiadne prehnané ilúzie alebo očakávania. Drvivá väčšina celú predvolebnú hystériu v Amerike sleduje s ľadovým pokojom. Aj tí ruskí politici, analytici, média a občania na sociálnych sieťach, ktorí vyjadrujú podporu Trampovi, nikdy si nezabudnú zdôrazniť, že s americkými prezidentmi je to veľmi často tak, že pred voľbami sľubujú to, čo sľubujú, ale po voľbách konajú presne opačne. Uvádzajú množstvo konkrétnych príkladov z histórie.
Preto ruskí politici a média poznamenávajú, že v tejto chvíli Tramp sa môže hrať na priateľa Ruska, ale po voľbách, keď sa stane prezidentom, sa môže premeniť na jej najväčšieho nepriateľa. Preto v Rusku síce s obrovským záujmom sledujú americkú prezidentskú kampaň, mnohí fandia Trampovi, ale v žiadnom prípade sa nespoliehajú na to, že zostane „putinovým kamarátom“ aj po voľbách a totálne zmení americkú vnútornú a zahraničnú politiku. Reagujú na epizódy americkej kampane veľmi pokojne. Väčšina komentárov sa končí slovami: „Uvidíme...“ Presne týmito slovami by som mimoriadne stručne okomentoval aj budúcnosť našej slovenskej vlády...
