„Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť...“ Týmito slovami sa začína pesnička, ktorá je u nás veľmi populárna a jej text znie priam magicky a prorocky. Čo je to za voda, ktorá nás drží nad vodou? Je zázračná alebo svätená? Čím žije a prečo žije človek?
Foto: autor
Aby sme nepísali vedecký dlhý traktát a neboli nadmieru patetickí, poznamenáme krátko iba to, že ľudský život sa vlastne opiera o tri piliere – Láska, Rodina, Práca. Napĺňajú nás celkom tak po stránke duchovnej, ako aj po fyzickej.
Sú aj ďalšie veľmi dôležité veci, bez ktorých si tiež nedokážeme predstaviť svoj život – zdravie, viera, kamarátstvo, slušné spoločenské postavenie, uspokojivá pracovná funkcia, materiálna zabezpečenosť, vlastný dom, dostatok peňazí, zábava, šport, dobré jedlo a pod. Ale všetky tieto bezpochyby vzácne veci nás napĺňajú už iba po jednej stránke.
Keď nám chýba jedna z nich, je to síce citeľná strata /asi hlavne to zdravie/, ale predsa sa dá ako tak prežiť. Ale keď nám chýba jeden z hlavných životných pilierov – Láska, Rodina alebo Práca, náš život je mimoriadne prázdny, bezcieľny, smutný, bezfarebný, nudný a vlastne nepotrebný.
Vieme utešiť ľudí a pomôcť im v prípade, keď im niečo chýba v tom druhom „pilierovom rade“. Ale prakticky niet pomoci tým, ktorí nemajú, nemali alebo stratili aspoň jeden z hlavných životných pilierov. V týchto ťažkých časoch viac ako inokedy potrebujú našu pomoc práve tí, ktorí majú najväčšie problémy. Nadovšetko potrebujú našu lásku, rodinné teplo a porozumenie a pomoc pri hľadaní práce.
Netreba zúfať ani na konci tunela. Ani vtedy, keď prakticky nie je žiadna šanca... Ale kde nájsť tú vodu, čo nás udrží nad hladinou? Odpoveď je na prekvapenie jednoduchá. Všetci sme buď veriaci alebo neveriaci. Sú aj nejaké „medzičlánky“, ale to sú iba detaily a aj oni pasujú do tohto systému.
Veriaci to majú najľahšie. Hociktoré problémy, bolesti a ťažkosti na tejto zemi by ich nemali priveľmi zaťažovať. Veria vo večný šťastný život – stačí počkať niekoľko rokov, trochu vydržať a dostanú to, po čom túžia. Čaká ich tisícročný večný raj a šťastie...
Neveriaci, ateisti alebo zablúdení na polceste majú tú nevýhodu, že na nič po smrti nečakajú: sviečka zhasne, kryt sa zatvorí a basta – navždy čierna tma. V čo už môžu dúfať? Žiaden smútok! Čo je na tom, aký dnes máte život – či sa vám darí, ste bohatí alebo žobrete, ste ťažko chorí alebo prespávate v noci po kanáloch? Tak či onak sa onedlho tento život raz a navždy skončí. Tak čo je na tom, ako je to v danej chvíli? Aký je v tom rozdiel, keď o pár rokov príde večná tma? Kašľať na to!..
Tak čo teda, ako žiť, keď sa už takmer nedá prežiť, keď nie je žiadna šanca, keď ste už takmer pod hladinou? Kde je tá povestná voda, čo nás predsa udrží? A tá voda... To sme my sami. Kašľať na všetky problémy a ťažkosti, ktoré nás zožierajú. Jednoducho treba žiť a ísť ďalej. Napriek všetkému sa treba snažiť, aby bolo lepšie, aby sme mali väčšiu oporu, aby sme cítili pôdu pod nohami, aby sme sa udržali na hladine. Napriek všetkému a v každej životnej situácii – treba ísť ďalej. Bez rozdielu, či nás čaká tisícročný raj alebo večná tma – treba ísť ďalej. Treba ísť...
Treba žiť a vzdorovať osudu – potom to stojí za to. Čo je to šťastie – to nik presne nevie. Možno preto, že neexistuje. Považovať za šťastie môžeme cestu za šťastím, ktorá sa nikdy nekončí. Prišli sme kamsi a čo ďalej? Kráčame dopredu. V tom je šťastie. Celý život stojí na trochu pilieroch – Láske, Rodine a Práci. Zmysel tohto života je vzdorovanie osudu. Je to cesta za šťastím, V tom je naše šťastie. To je naša voda...
