NázorObčana.sk

Foto: autor

Základná občianska politická škola – ZOPŠ /10/

Pokúsime sa meditovať na margo výsledkov volieb úplne inak, ako to robia médiá. Načo opakovať, čo už bolo povedané? Pozrime sa na tento „guláš“ trochu z inej strany. V úvode iba konštatovanie faktu: v poradí štvrtým slovenským prezidentom bude Andrej Kiska. Vo voľbách mu svoj hlas odovzdalo 1 307 065 (59,38%) občanov, premiérovi Róbertovi Ficovi -   893 8416 (40,61%). Volebná účasť nebola príliš vysoká - 50,48%. Teda prakticky polovica voličov sa na voľby vykašľala. V peknom počasí zrejme uprednostnila jarné práce v záhrade.

Otázka znie – ako ďalej? Nie je to také jednoduché, ako to vidia naše médiá. Na tejto otázke by určite zakopol aj Nostradamus. Prečo? Posvietime na volebnú výhru jedného a na prehru druhého kandidáta. Ako sa hovorí, existujú varianty...

Andrej Kiska bude prezidentom. Ako bude „prezidentovať“? Tak to je otázka. Stane sa zástavou súčasnej opozície? Veď deklaroval, že bude oponentom terajšej vláde. Je to možné. Ako dlho mu tento postoj vydrží? Ktovie. Doposiaľ nie je jasné, aké má názory a smernice. Je konzervatívec alebo liberál? Kam sa skôr obzerá – doprava, doľava alebo aj niekde inde? Nebol  kandidátom pravice. V druhom kole ho podporila iba preto, lebo nebola iná alternatíva. Pravica by podporila hocikoho – len aby nevyhral R. Fico. Takže nový prezident sa nemusí cítiť byť zaviazaný opozícii za svoje víťazstvo.

Ako sa bude správať? Bude vyjadrovať svoje názory naplno? Chce byť prezidentom všetkých občanov: teda môže kritizovať koalíciu aj opozíciu rovnako – veď na každého sa niečo nájde. Môže to nahnevať opozíciu? Určite. Pomohla mu do prezidentského kresla, preto očakáva, že bude jej spojencom. Naozaj bude? Ak aj spočiatku bude – dlho mu to vydrží? Vyhlasuje, že chce spájať ľudí, ale vôbec nie je vylúčené, že naštve aj pravicu aj ľavicu.

Je vylúčený variant, že zopakuje osud prvého prezidenta Michala Kováča? Toho do prezidentského paláca priviedol Vladimír Mečiar a onedlho sa mu prezident otočil chrbtom a stal sa jeho najväčším nepriateľom, stal sa zástavou opozície. Nemôže sa to prihodiť aj novému prezidentovi? Aj tu by Nostradamus určite váhal s odpoveďou.

Nový prezident je veľkou neznámou. Počas 5 rokov môže viackrát zmeniť svoje názory a smernice. Preto v súčasnosti sa nedá takmer nič predvídať. Jediné, čo sa dá povedať so stopercentnou istotou je, že sa mu určite nepodarí urobiť to, čo dnes vyhlasuje najčastejšie. Nepodarí sa mu spojiť ľudí, stať sa prezidentom všetkých občanov Slovenska. Voliči SMERu mu určite nikdy neodpustia prehru milovaného premiéra. Ak bude aspoň trochu aktívny vo svojom úrade, určite bude kritizovať doprava aj doľava, nevyhne sa kontroverzným výrokom a návrhom /čo má v povahe/ a oheň bude často na streche. Nech je to už akokoľvek, Andrej Kiska nemá povahu, schopnú spájať ľudí...   

S porazeným premiérom to tiež nie je vôbec jednoduché. Čo teraz urobí? Presnejšie povedané, čo mu teraz dovolia urobiť múdri smerácki stratégovia, ktorí zjavne prekombinovali a totálne zbabrali prezidentskú kampaň – v prvom rade azda preto, že poslali do nej nesprávneho kandidáta? Bola to základná chyba. O tom sme hovorili ešte pred voľbami. Túžba po moci zaslepila oči niektorým smeráckym stratégom a doplatil na to nikto iný ako R. Fico, ktorý určite nechcel kandidovať. Ale musel...

Už pomaly aj deti v rómskej osade niekde na východe pochopili, že to nebolo dobrovoľným rozhodnutím R. Fica, dupľom to nebola jeho iniciatíva. Prichádza čas, kedy sa niektorí „muzikanti“, ktorí zatiaľ v orchestre SMERu hrajú druhé a tretie husle, chcú posadiť do prvého radu, ba aj chytiť do rúk dirigentskú paličku. A povedali premiérovi: „Už si si dosť posedel na tomto mieste, posuň sa. Aj iní sa chcú trochu zohriať...“ A premiér sa musel posunúť...

V prípade jeho víťazstva vo voľbách by nasledoval pomerne jednoduchý scenár. Dirigent by odišiel  do iného divadla a jeho miesto by obsadil niekto z „domácich“. Určite by došlo aj k iným menším rošádam v orchestre. Obsadenie stoličiek by sa trochu pomenilo. Čo však teraz?

Mýlia sa tí, ktorí si myslia, že v radoch SMERu nastane veľký zmätok. Iba taký menší. Samozrejme, stratégovia SMERu museli počítať so všetkými variantmi – aj s prehrou premiéra. To im síce značne skomplikuje hru, ale musia ju dohrať. Budú si musieť vybrať z niekoľkých možností, z ktorých každá je pre nich horšia, ako keby premiér vyhral voľby a potichu im uvoľnil miesto.

Čo urobia? Vyhodnotia výsledky volieb ako varovný signál, že treba urobiť zmeny vo vláde alebo nebodaj aj v strane? Hladné druhé a tretie husle sa budú dožadovať prerozdelenia rolí? Alebo zaúraduje základný inštinkt a pud sebazáchovy? V rámci prezidentských volieb dostali obrovskú facku a teraz sa radšej zahrajú na mŕtveho chrobáka a do najbližších volieb nič  nebudú meniť, aby to nezbabrali ešte viac? Aby to celkom nezničili? 

Jedno je isté. Ako sme upozorňovali pred voľbami, smerácky titanik s rachotom vyplával do otvoreného mora a plnou parou smeruje vpred – hľadať svoj vlastný ľadovec? Zasa sa ukazuje, že túžba po moci je silnejšia ako rozum. Ďalšia veľká slovenská politická loď smeruje ku katastrofe. Robí to však inak ako jej kolegovia – zvolila si svoj vlastný smer...

Spomeňme si, ako sa potopili alebo sa potápajú iné slovenské titaniky – väčšie politické strany. HZDS už odpočíva na dne. Nikto sa neodvážil odvolať kapitána a žabomyšie vojny  prebiehali iba v rámci druhých a tretích dôstojníkov. Každý chcel byť čo najbližšie ku kapitánskemu mostíku, ale neodvážil sa poradiť alebo oponovať kapitánovi vo chvíli osudnej zrážky s ľadovcom – a titanik s posádkou HZDS sa slávnostne ponoril a kŕmi ryby...

Na titaniku výroby SNS sa napokon našlo zopár odvážlivcov, ktorí chceli vymeniť kapitána, ale nestihli to včas a táto loď je vhodná už iba do šrotu. Až príliš veľký počet mladších dôstojníkov, ktorí sa chceli chopiť kormidla zapríčinil množstvo chýb a stratu kurzu na titanikoch výroby KDH a SKDÚ. Tieto lode sa v súčasnosti túlajú v oceáne a najchytrejší námorníci sa ponáhľajú a opúšťajú lode – ešte predtým, ako príde katastrofa...

Dôstojníci na titaniku výroby SMER sa takisto začali dopúšťať školáckych chýb a smerujú  svoju loď priamo na ľadovec. Mnohí z nich o tom ešte netušia a snívajú o tom, ako sa dostanú na kapitánsky mostík. To bude pre nich prekvapenie, keď sa tam konečne ocitnú tesne pred zrážkou s ľadovcom!..

Stratégovia SMERu sa zjavne prepočítali, keď sa spoliehali na to, že medzi ich voličmi sú rovnaké babky - demokratky, ktoré volili aj Mečiara. Nestačí im ukázať alebo rozkázať, koho voliť – majú vlastný rozum. Voliči ukázali, že majú svoje predstavy o tom, kto má byť kapitánom a akým kurzom by mala smerovať loď. Počuli ich hlas na palube titaniku? 

Možno by stratégovia SMERu ešte dokázali včas aspoň trochu otočiť a vyhnúť sa zrážke s  ľadovcom. Možno loď zachráni ak nie rozum, tak aspoň pud sebazáchovy posádky. Zatiaľ túto možnosť ešte má. Prvá studená vlna už otriasla smeráckym titanikom, ale to ešte nie je koniec. Je veľmi zaujímavé, akým kurzom sa bude uberať ľavicová loď po tomto budíčku...