NázorObčana.sk

Foto: YouTube

Podľa europoslanca Richarda Sulíka by mala Európska únia umožňovať členským štátom, aby si vyberali svoje hrozienka. Čo myslí Richard Sulík pod pojmom „hrozienka“ a ako by podľa neho mala fungujúca Európska únia vyzerať, nájdete v druhej časti rozhovoru s Petrom Tkačenkom.

Peter Tkačenko: Asi pred mesiacom prefrčala taká mikrokauza, lebo váš poslanec Martin Poliačik sa pohádal s Borisom Kollárom, ktorý mu na záver odkázal, že si s vami zavolá a že Martin Poliačik sklapne ako vždy. Už ste to zariadili, aby Martin Poliačik sklapol alebo aká je situácia?

Richard Sulík: Súhlasím s tým, ako Martin Poliačik reagoval, a síce, že toto sa v SaS-ke nedeje. Ja som s Borisom Kollárom o tom statuse nehovoril a s Martinom Poliačikom rovnako nie, ale je pravda, že takéto statusy, doťahovanie sa medzi sebou v rámci opozície, to škodí celej opozícii, samozrejme, aj SaS-ke.

Peter Tkačenko: Čiže to vlastne bola chyba Martina Poliačika, ktorý reagoval na Borisa Kollára?

Richard Sulík: Ten status nebol šťastný, nemal byť. To treba na rovinu povedať.

Peter Tkačenko: Povedali ste to aj jemu, že taký status nemal byť?

Richard Sulík: Áno.

Peter Tkačenko: Martin Poliačik má aj vašu podporu sa takto otvorene vyjadrovať? Čiže asi ju nemá.

Richard Sulík: Ani sa nesnažím mu to zakázať. Mal som názor, že bolo by dobré tieto statusy nedávať a zas Martin Poliačik je dospelý človek, tak vie si to sám zvážiť, aj vidí tú reakciu.

Peter Tkačenko: Nie jeden pozorovateľ slovenskej politiky vidí, že nazvime to, že „liberálne krídlo“ alebo zvulgarizujem to, že „slniečkárske krídlo“ je v krutej defenzíve.

Richard Sulík: Liberálne krídlo som ja. Skutočný, poctivý obhajca slobody jednotlivcov som ja, a to vám garantujem.

Peter Tkačenko: Dobre, zdá sa mi, že niektorí podľa vás takí nie sú, že sú v strane v tej defenzíve. Je to tak, že je tam so svojou agendou skôr trpený ako podporovaný?

Richard Sulík: Ja vám poviem, čo je naša agenda. Naša agenda je náš program, ktorý tvoril aj Martin Poliačik, ktorý je záväzný, a to je náš hlavný stranícky dokument. Je to program strany SaS a ten je len jeden a ten platí a za programom stojíme všetci. To, že niektorí moji kolegovia majú na niektoré veci iné názory, to tak bolo vždy. Bolo by ďaleko horšie, keby to tak nebolo a tým je to pre mňa vybavené. My sme tolerantná strana.

Peter Tkačenko: Takže ste rád, že je naďalej v strane Sloboda a Solidarita.

Richard Sulík: Martin má ten priestor povedať, čo uzná za vhodné. To je dôležité.

Peter Tkačenko: Vy ste mi úplne neodpovedali na otázku. Ja som sa pýtal, či ste rád, že je v strane Sloboda a Solidarita?

Richard Sulík: Som.

Peter Tkačenko: A považujete ho za liberálneho pravičiara?

Richard Sulík: Áno, považujem ho za liberála. Možno, že nie je až taký pravičiar ako ja, tiež nemôžeme byť úplne rovnaký vo všetkom. Martin je taký trošku menší pravičiar.

Peter Tkačenko: Čiže ešte nie ľavičiar?

Richard Sulík: To snáď nie.

Peter Tkačenko: Keď tu Martin Poliačik bol asi pred dvomi, tromi týždňami, tak mi vravel, že predloží do parlamentu zákon o registrovaných partnerstvách. Má v tomto podporu klubu SaS? Budete za to hlasovať?

Richard Sulík: Rozhodne áno, je to súčasť nášho programu, nie je čo diskutovať. Je to vec, ktorá zvýši slobodu jednotlivcov, v tomto prípade homosexuálnych jednotlivcov, ale rozhodne má v tomto prípade podporu celého klubu.

Peter Tkačenko: Takže nie je to tak, že by ste sa menili na nejakú šovinistickú stranu?

Richard Sulík: Čo to rozprávate, pán Tkačenko? My sme liberálna strana, pozrite si náš program.

Peter Tkačenko: Niektorí ľudia vás z toho obviňujú.

Richard Sulík: To nás obviňujú hlavne tí, ktorí sú nešťastní z toho, koho volili. Povedzme si to na rovinu. Nevedia to prehltnúť, tak nás obviňujú zo všetkého možného. To, čo je u nás záväzný a podstatný dokument v tejto veci, je volebný program, ten si treba pozrieť, tam máme jednoznačne napísané, že sme za registrované partnerstvá a keď to Martin predloží do parlamentu, tak je tam istá podpora celého klubu.

Peter Tkačenko: Európska únia by podľa vás mala byť taká, aby si každý mohol vybrať svoje hrozienka. Ako si to presne predstavujete? Predstavme si, že Británia si vyberie hrozienko, že chce mať prístup na európsky trh, aj jej občania aby mali prístup na európsky trh a zároveň si želá, aby občania iných európskych krajín nemali prístup na jej pracovný trh. To je pre vás úplne v poriadku?

Richard Sulík: Tak.

Peter Tkačenko: A je v poriadku, ak Slovensko povie, že na takýto obchod nepristúpi?

Richard Sulík: Jasné, to všetko musia byť dobrovoľné dohody, inak to nebude fungovať. To znamená, že keď k takej dohode nedôjde, tak k nej skrátka nedôjde. Pokiaľ chce Európska únia dlhodobo a najmä úspešne fungovať, tak musí fungovať tak, že tu bude „win-win situácia“ pre všetkých zúčastnených. To znamená, Európska únia dá určitú ponuku všetkým krajinám a tie krajiny sa rozhodnú, či chcú alebo nechcú a dám vám teraz konkrétne príklady. Krajiny Európskej únie si povedia, chceme byť v eurozóne alebo nechceme byť v eurozóne. Británia aj Dánsko povedali, že nechcú byť, my sme povedali, že chceme byť. My sme si toto hrozienko vybrali. Malo by to byť tak, nech sa páči, tu je eurozóna, krajiny povedzte si, ktoré chcete a povedzte si, ktoré nechcete. Schengen, takisto atď. A takto vie Európska únia výborne fungovať.

Peter Tkačenko: Čiže tzv. viacrýchlostná Európska únia.

Richard Sulík: Veď ale to je už aj dnes. Keď Británia uzavrie pracovný trh pre Slovákov, povedzme pre celú východnú Európu, tak východná Európa môže, samozrejme, nejakou odvetou reagovať na Britániu. Takto sa to robí x rokov a na celom svete.

Peter Tkačenko: A keby si napríklad Nemci a Francúzi povedali, že v tejto bitke nám chcú pomôcť a povedia Britom: „Ak im zavriete pracovný trh, tam my zavrieme pracovný trh vám.“ Bolo by to v poriadku?

Richard Sulík: To vám hovorím, toto je tá vec dohody. Jednoducho na niečom sa dohodnú a na niečom sa nedohodnú, ale ten podstatný rozdiel medzi tým, čo je dnes a oproti tomu, čo ja hovorím, je nasledovný: Európska únia je postavená na princípe tzv. Ever Closer Union, to znamená stále viac integrácie, stále sa viac dávať dohromady, stále viac centralizovať kompetencie do Bruselu a toto je hotové nešťastie pre Európsku úniu, lebo takto to fungovať nebude a ja hovorím, ako alternatívu k tomuto, nemajme Ever Closer Union, nemajme stále viac integrácie, ale európska únia alebo Európska komisia nech vytvorí ponuku pre členské krajiny. A to som mal na mysli, nech si každý vyberie tie svoje hrozienka.

Peter Tkačenko: Teda tá ponuka je taká, zastavme integráciu v tomto momente a všetko ďalej už má byť dobrovoľné.

Richard Sulík: Zastavme nútenú integráciu a odteraz všetko už len dobrovoľné. Európska únia príde s nejakou smernicou, no tak niektoré krajiny povedia my chceme a niektoré my nechceme. Dokonca, ani by nemusela. Európska únia by mohla napríklad prísť, že tu je návrh…

Peter Tkačenko: …a kto chce, nech si ho adaptuje do svojej legislatívy?

Richard Sulík: Áno, povedzme zjednotenie uhoriek. Európska únia môže pokojne navrhnúť, že my tu takto navrhujeme zjednotiť uhorky, kto chce, nech si to prevezme, kto nie, nech má vlastnú klasifikáciu. Takisto napríklad energetické štítky alebo normy pri vysávačoch.

Peter Tkačenko: Vy ste spomínali aj taký kontext, že by sme nepokračovali v integrácii, ale vrátili sa naspäť. Čo ste spomínali model pôvodného hospodárskeho spoločenstva. Nejde mi to do hlavy, ako je to realizovateľné, lebo v tom zmysle by sme museli zrušiť eurozónu.

Richard Sulík: Bankovú úniu jednoznačne. V budúcnosti sa môže stať, že slovenskí sporitelia budú doplácať na španielske banky, čo sa už teda aj pár rokov dozadu stalo. Banková únia je presne ten príklad toho, čo nemalo byť. Nech sú pravidlá bankového dohľadu spoločné, opäť dobrovoľné, ale banková únia, do ktorej bolo Slovensko viac-menej dotlačené, to je to, čo môže slovenských sporiteľov obrať o peniaze.

Peter Tkačenko: Vy to môžete aj navrhovať za Slovensko, ale čo keď vám v Európskej únii povedia, že my takýto návrh Slovenska neakceptujeme? Chceme byť aj v takej čoraz bližšej Európskej únii alebo radšej odídeme?

Richard Sulík: To je takto, že odchádzať z Európskej únie by bola veľká chyba. My nie sme jediní, napríklad aj Holandsko chce, aby sa časť kompetencií vrátila späť.

Peter Tkačenko: Dobre, ale v okamihu, keď to nepresadíme a povedzme Francúzi s Nemcami budú mať silu, aby presadili tie užšie pravidlá, ktoré sa vám nepáčia, zahlasovali by ste za ne? Alebo odchod z EÚ?

Richard Sulík: Táto otázka je nezmyselne položená v tom, že je príliš nereálna. Takto sa to jednoducho nestane. Vývoj je taký, že tie tlaky na to, aby prestala Európska únia s čoraz väčšou integráciou, silnejú. Pomerne živo sa o tom diskutuje aj v Európskom parlamente. Uvidíme, ako bude vyzerať zloženie Európskeho parlamentu po ďalších voľbách, atď. a tie tlaky silnejú, aby integrácia Európskej únie nepokračovala. Čiže Slovensko nebude postavené pred takéto rozhodnutie, že buď sa viac integrovať alebo vystúpiť.

Peter Tkačenko: Ale zhodneme sa na tom, že táto Európska únia je stále lepšia ako žiadna. Že nie je pre vás taká zlá, aby sme odišli.

Richard Sulík: Nie, to som sa už niekoľkokrát vyjadril, napriek všetkým nedostatkom Európskej únie teraz vystúpiť z nej by bola velikánska chyba.

Islam ako ideológia nie je kompatibilný s našou spoločnosťou

Peter Tkačenko: Známy je váš výrok, že islam je len jeden a nie je kompatibilný s našou kultúrou. Aké to má praktické implikácie? Čo to znamená v praktickej rovine?

Richard Sulík: Najprv si musíme uvedomiť, že islam ako ideológia nie je kompatibilná s tým, ako naša spoločnosť funguje a žije s našou kultúrou. Preložím vám to. Naša kultúra je postavená na demokracii, na slobode, na rovnosti všetkých ľudí, na ľudských právach a islam toto vo viacerých oblastiach popiera. Islam napríklad robí pomerne veľké rozdiely medzi veriacimi, teda medzi moslimami a medzi kafírmi, teda medzi neveriacimi. To, že na Slovensku sa niečo nedeje, neznamená, že sa to nebude diať nikdy. Respektíve, vieme už vopred robiť nejaké opatrenia, aby sa to na Slovensku nedialo. A ja som nehovoril, že moslimovia sú nekompatibilní s našou spoločnosťou, ale islam ako ideológia. Vidíte tam ten rozdiel?

Video si môžete pozrieť tu: