V ostatných dňoch je to zasa napínavejšie. O pár dní končí viacerým krajinám EÚ, vrátane Slovenska, druhé prechodné obdobie zákazu nákupu pôdy cudzincami. To znamená, že sa pôda bude veselo rozpredávať. Mnohým sa to nepáči...
Foto: autor
Základná občianska politická škola – ZOPŠ /12/
Čo to všetko znamená? Poľnohospodárska pôda sa dostáva pod pravidlá EÚ o voľnom pohybe kapitálu. Začne sa vypredaj pôdy? Podľa viacerých odborníkov, už sa dávno začal. Tvrdia, že cca 45 tisíc hektárov pôdy na Slovensku už vlastnia zahraniční majitelia. A toto číslo rýchlo rastie. Opýtate sa, ako je to možné, keď zatiaľ platí zákaz predaja pôdy cudzincom? Podnikatelia alebo ľudia, ktorí sa aspoň trochu zaoberajú biznisom, sa vám budú smiať a povedia, že je to veľmi ľahké!
Všetky súčasné zákazy nie sú vôbec účinné. Nakupovať pôdu nemohli iba fyzické osoby. Zahraniční záujemcovia povytvárali množstvo fiktívnych eseročiek, ktorých boli viac alebo aj menej utajenými majiteľmi. A je jedno, akú bábku mohli mať za „akože“ konateľa alebo spolumajiteľa podniku. Skutočnými majiteľmi a šéfmi sú zahraniční majitelia týchto „akože slovenských“ podnikov. A tak cudzinci mohli nakúpiť toľko pôdy, koľko len chceli. O pár dní sa už vôbec nebudú musieť schovávať – začne sa veselý rozpredaj slovenskej pôdy.
Niet sa čomu čudovať, že sa na tomto rozpredaji podieľala aj časť našich politikov. Niektorí si „zarobili“ tak, že legislatívne nebránili rozpredaju pôdy a dostali svojich 30 strieborných vo forme provízií a druhí priamo sprostredkovali predaj slovenskej pôdy. A národ – ako vždy – čuší... Teda, čušal, ale sa už začína ozývať. Je však už neskoro. Takmer neskoro...
Skratka, od 1. mája si hocikto bude môcť kúpiť pôdu - Dán, Holanďan, Nemec, Maďar, ba Ind, Číňan alebo Arab. Bude môcť pokojne pestovať na „svojej“ pôde plodiny a predávať ich do svojich domovských krajín. A Slováci naopak budú nakupovať potraviny zo zahraničia. Možno nám cudzí vlastníci našej pôdy predajú zopár ton potravín, ktoré vypestujú na našej pôde – ak budú mať dobrú náladu. Paradox? Nie, nočná mora!..
Nové pravidla /spolu so zľavami a výhodami pre ukrajinské tovary/ položia na kolená už aj posledných slovenských poľnohospodárov a farmárov. Viaceré krajiny podporujú svojich roľníkov – u nás je to naopak. O 10 dní pustíme z rúk aj to najcennejšie, čo máme – pôdu. Je to smutné? Nielen. Je to strašné!
Čo vlastne robíme? A čo susedia – sú takí istí hlupáci? Asi nie. Viaceré krajiny, vrátane našich susedov – Poľska a Maďarska - pri vstupe do únie vyboxovali prísnejšie podmienky predaja pôdy, na základe ktorých musí záujemca o pôdu zo zahraničia napríklad dokázať, že pracuje v poľnohospodárstve a pod. Niektoré krajiny považujú svoju pôdu prakticky za národný poklad. A u nás je to objekt predaja – ako pneumatiky, jadierka a nohavičky...
Zo všetkých strán prichádzajú správy o záujemcoch, ktorí mienia nakupovať slovenskú pôdu – z Maďarska, Dánska, Rakúska, ba dokonca aj z Číny. A pôdou sa to nekončí! Už sú záujemcovia o vodu. Zatiaľ podmienky predaja vody sú o niečo komplikovanejšie, ale koľko potrvá tento stav? Hospodárske lobby vždy dosiahne svoje a štedré provízie dokážu zmeniť mienku politikov - a potom zmenia aj legislatívu... Nuž, stačí ešte rozpredať vzduch nad Tatrami a môžeme si pískať...
Niektoré občianske združenia sa snažia rozbehnúť celoeurópsku iniciatívu, ktorá by mala pôdu a vodu ochrániť tým, že bude klasifikovaná ako národné kultúrne dedičstvo, nie ako kapitál. Slovenská vláda zatiaľ chce iba regulovať predaj pôdy. Podobný zákon pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Chce zabrániť špekulatívnemu predaju pôdy a zabezpečiť, aby nadobúdateľmi poľnohospodárskej pôdy boli osoby, ktoré podnikajú, respektíve pracujú v poľnohospodárstve, čo by malo zabezpečiť jej využívanie. Ministerstvo taktiež navrhuje, že sa pozemok ponúkne najprv na predaj záujemcom v dotknutej obci, potom v susedných obciach a až potom ostatným záujemcom.
Iné krajiny to regulujú oveľa radikálnejšie. Nemecko predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy obmedzuje alebo odmietne záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, napríklad nemajú pobyt v obci a nedávajú záruku jej riadneho obhospodarovania. V Rakúsku majú prednostné právo pri nákupe poľnohospodári. Cudzinci z nečlenských štátov Európskej únie právo na získanie povolenia majú, len ak nie sú dotknuté štátno-politické záujmy štátu, ak získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom krajiny alebo ak má nadobúdateľ pôdy trvalé bydlisko v Rakúsku najmenej desať rokov. Právo uzatvárať zmluvy pri zmene vlastníka poľnohospodárskych pozemkov v Poľsku má Poľská štátna poľnohospodárska agentúra. Disponuje právom napríklad uzatvárať zmluvy, pričom v určitých prípadoch má právo na zmenu kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje osobitný zákon. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je tam potrebné predbežné úradné povolenie správneho orgánu. Vo Francúzsku trh s poľnohospodárskou pôdou ovplyvňuje SAFER - organizácia, ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych a regionálnych obecných organizácií a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Podporuje transparentný trh s poľnohospodárskou pôdou, regionálny rozvoj a ochranu pôdy. V Bielorusku je to ešte tvrdšie. Pôda je majetkom a národným bohatstvom Bieloruských občanov. Každý Bielorus môže na nej robiť, podnikať a hospodáriť. Ale vždy bude vo vlastníctve občana Bieloruska. Žiadna banánová republika!..
Takisto aj na Slovensku si mnohí neprajú, aby sa rozpredávala slovenská pôda a voda a organizujú viaceré protesty a petície, chcú zabrániť tomuto „výpredaju“. Na internete nájdete niekoľko podobných petícií, treba sa iba zorientovať – ktorá je ozaj seriózna. Nie je ešte celkom neskoro, aj keď boj o vlastnú pôdu a vodu vďaka niektorým našim „štedrým“ politikom bude dlhý a ťažký. Ale ľudia ho nesmejú prehrať: čo to potom bude za štát, ktorý nemá vlastnú pôdu, vodu, priemysel, pôdohospodárstvo? Iné východisko nie je...
