asfasdf ×

NázorObčana.sk

Predsednícky špeciál RTVS s Richardom Sulíkom: Riešenie pre Grécko je opustiť eurozónu

 Aktuality

Richard Sulík bol hosťom relácie Predsedníctvo SR v Rade Európskej únie. Hlavnými témami špeciálu na Dvojke bola budúcnosť eurozóny a Grécka. S europoslancami Richardom Sulíkom (SaS) a Vladimírom Maňkom (SMER-SD) sa rozprával Martin Strižinec.

17 September
2016 19:46:54

 

Foto: YouTube

Prepis rozhovoru s Richardom Sulíkom

Martin Strižinec: Pán Sulík, čo s tým, keď sa nedodržujú pravidlá? Na čo ich vlastne máme?

Richard Sulík: To je ten veľký problém Európskej únie, ktorá roky nedodržuje svoje pravidlá, keby ich dodržiavala, tak začiatkom roka 2010 Grécko jednoducho skrachuje. Zrejme by opustilo eurozónu, lebo euro je pre Grécko príliš silné a dnes už mohli byť z najhoršieho vonku. Takto sú vo väčších problémoch ako kedykoľvek predtým, dlhy rastú, priemyselná produkcia klesá. Grécko sa takto z toho nespamätá. No a nás, tie ostatné krajiny, to doteraz stálo vyše 300 miliárd eur.

Martin Strižinec: Pripúšťate, že sa začne debata o odpustení časti dlhu? Existuje aj nejaké iné riešenie?

Richard Sulík: Určite sa nezačne debata pred najbližšími parlamentnými voľbami v Nemecku. To je o rok, lebo pani Merkelová veľmi jasne sľúbila nemeckým voličom, že žiaden dlh Grécku nebude odpustený. A to by tak ešte chýbalo k tej migrantskej kríze. Čiže ak sa tá debata začne, bude to najskôr o rok, ale tie peniaze sú aj tak preč. Je jedno či dlh odpustíme alebo neodpustíme a Grécko skrachuje, tie peniaze sú preč a Slovensko prispelo vďaka strane Smer, vďaka našim bývalým koaličným partnerom dvomi miliardami eur, s ktorými sme sa už dávno mohli rozlúčiť.

Martin Strižinec: Očakáva sa, že Jean-Claude Juncker, keď bude mať budúci týždeň Správu o stave Európskej únie, navrhne flexibilné uplatňovanie rozpočtových pravidiel, že podľa neoficiálnych správ sa hovorí, že výdavky na vzdelávanie alebo investičné náklady by už potom nemali byť zarátavané buď do dlhu, alebo do deficitu krajín. Ráta sa s tým v zákulisí?

Richard Sulík: To je opäť len klamanie, lebo vy môžete povedať, že vyberieme výdavky na vzdelanie, na ochranu hraníc, môžete akékoľvek výdavky vybrať a potom už nejakých pár čo ostane, sa už dostanete do deficitu. To je opäť len porušenie pravidiel, klameme sami seba. Pán Maňka sa odvoláva na rôzne analýzy. Tie analýzy nemajú cenu toho papiera, na ktorom sú napísané a vytlačené. Si pozrite pár rokov dozadu. A konkrétne Gréci toto už majú všetko za sebou, že musia investovať. Gréci už toľko nainvestovali do cestnej infraštruktúry, že na obyvateľa majú viac diaľnic ako Nemci. Majú 3000 km diaľnic. My nemáme ani len diaľnicu z Bratislavy do Košíc, lebo sme tie peniaze poslali do Grécka. Takto to skrátka nefunguje. Grécko nemá v eurozóne čo hľadať. Stratili sme 6 rokov, stálo to miliardy eur a keď budú ľudia ako pán Juncker a pán Maňka o tom ďalej rozhodvať, tak to bude stáť ďalších x miliárd eur a ďalšie roky. Ale toto skončí tým, že Grécko musí opustiť eurozónu, lebo euro je pre Grécko príliš drahé.

Martin Strižinec: Čiže vy očakávate, že raz to príde, že Gréci budú musieť opustiť eurozónu?

Richard Sulík: Nemajú šancu v tomto prežiť. A tá situácia v Grécku je stále horšia. Navyše, Gréci nereformujú. To je dookola stále tá istá pesnička. Uvoľníme ďalšiu splátku, keď splnia nejaké úlohy, ale oni vždy veľa úloh nesplnia, nejaké áno, ale nejaké nesplnia a vždy sa zaviažu k novým. Evidentne to nefunguje, prešlo 6 rokov. Keby boli vtedy skrachovali, už dnes mohli byť z najhoršieho vonku. Mali by svoju Drachmu, tá by mohla devalvovať. Pán Maňka, spomínali ste Britov, ktorí by do Grécka peniaze neposlali, lebo sú rozvážni. Veď Briti ani nič neposlali. Oni nie sú v eurozóne. Britov celé to dobrodružstvo s Grékmi nestálo nič, ani Čechov, ani Poliakov, lebo nie sú v eurozóne, to po prvé. A po druhé, že sme do Grécka neposlali ani cent, no pán Maňka, my sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky vo výške 1,2 miliardy eur a tieto záruky išli v plnej miere do nášho štátneho dlhu. To je akoby sme boli tie peniaze fyzicky poslali a za ďalších 650 miliónov sa zúčastňujeme trvalého eurovalu a tam sa tie peniaze tiež strácajú, lebo posledný, už tretí záchranný balík pre Grékov, 86 miliárd eur z minulého roku, to už išlo z toho. Čiže nás reálne to Grécko niečo stojí.

Martin Strižinec: Máme tu politiku ECB, hovorí sa o tlačení peňazí. Podľa viacerých analytikov sa koncom roka znovu znížia úroky a ešte sa to obdobie predĺži prílevu nových peňazí do ekonomiky. Pomáha to?

Richard Sulík: Úroky sú dnes na nule. Mario Draghi rok a pol dozadu veľmi obhajoval ďalšie porušenie pravidiel, mimochodom, že teda Európska centrálna banka bude vykupovať štátne dlhopisy. Za 18 mesiacov ECB vykúpila štátne dlhopisy v hodnote 1000 miliárd eur, ale investície súkromného sektora nestúpli. To len zachraňujeme na papieri banky tým, že ECB preberá riziká zo štátnych dlhopisov. Banky sa zbavujú štátnych dlhopisov tým, že ich predávajú Európskej centrálnej banke. Tá na to dala 1000 miliárd eur. Teraz ona to má vo svojich aktívach. Je to komplexná téma, ale celé, čo pán Draghi nastváral, nič neprinieslo. Nemáme menej nezamestnaných, nemáme vyšší hospodársky rast.

Martin Strižinec: Prečo tá politika nevyšla a čo treba robiť?

Richard Sulík: Napríklad dodržiavať pravidlá. ECB nemá čo vykupovať štátne dlhopisy a to, že základná úroková sadzba je 0 %, to je obrovská krádež na budúcich dôchodcoch, lebo oni si, samozrejme, všetci šetria. 150 miliónov ľudí v Európe bude reálne poškodených o 10 alebo 20 rokov. Len to je, bohužiaľ, moc dlhá doba na politikov, ktorí rozmýšľajú len v štvorročných obdobiach. Pán Maňka hovorí, že treba naštartovať Európu. Veď už 6 rokov sa štartuje a nič nie je. Pán Draghi nalial tisíc miliárd eur do kolobehu a iba 4 % podnikov má dosť peňazí k dispozícii. Evidentne tieto metódy nefungujú. Na čo chceme ešte čakať?

Martin Strižinec: Hovorí sa aj o tom že talianske banky majú problém, že ohrozená môže byť aj jedna z najdôležitejších bánk v Európe Deutsche Bank, čo by znamenalo obrovskú krízu.

Richard Sulík: Deutsche Bank je vytunelovaná skrachovaná banka. Možno, že to bude o 3 mesiace úplne zjavné, možno o 6 mesiacov.

Martin Strižinec: Čiže očakávame veľkú krízu?

Richard Sulík: Zálaží od toho, kde. Taliansko sa rúti do veľkých problémov, keď talianskemu premiérovi Renzimu neprejde zmena ústavy. Taliansky dlh dosahuje stále nové rekordy. Momentálne sú skoro pri 137 %. To isté Španielsko alebo Portugalsko, tie dlhy všade masívne narástli. Jedného dňa toto skončí veľmi zle. My len skrátka naťahujeme čas.

Martin Strižinec: A koľko času nám ešte ostáva?

Richard Sulík: To neviem odhadnúť, ale vám garantujem, že toto je skrátka zlá, nepoctivá, nefunkčná cesta a za tých 6 rokov to už mali všetci súdni ľudia vidieť. A ešte raz, to, čo treba robiť je dodržiavať pravidlá a Grécko musí opustiť eurozónu. To aj zvýši tlak na Španielsko alebo Portugalsko, aby konečne začali šetriť

Martin Strižinec: Dá sa to z politického hľadiska docieliť?

Richard Sulík: Zmluvy nedovoľujú opustenie eurozóny, ale zmluvy prikazujú, že každá krajina ručí za svoje záväzky sama . Čiže keby sa dodržiavali pravidlá, Gréci nedostanú už žiadne peniaze od európskych daňovníkov a musia vyhlásiť bankrot, a potom nech si teda grécki občania povedia, chceme tu ostať alebo chceme odísť. Ja tipujem, že ak Gréci prestanú dostávať peniaze, tak odídu z eurozóny. Oni sú tam len preto, lebo tí ostatní sú natoľko hlúpi, že im stále nové a nové peniaze posielajú.

Martin Strižinec: Už sa tu otvorila aj téma daňových únikov. Už sa tu hovoril o o plánoch, aby firmy zdaňovali zisky tam, kde pôsobia a podobne. Je to reálne, že to prejde, aby sa nestrácali miliardy na DPH a práve pri zdaňovaní ziskov?

Richard Sulík: Keď firmy zdaňujú tam, kde im je to výhodnejšie, keď existuje daňová konkurencia medzi štátmi, to neznamená, že sa strácajú miliardy. Vôbec žiadne miliardy sa nestrácajú, naopak, skôr sa tvorí viac hodnoty, lebo je tam konkurenčné prostredie. Miliardy sa strácajú pri DPH, lebo tam, ako je systém nastavený, je veľmi zlý. Tam sa treba začať baviť o tom, že či by sme sa nevrátili k dani z obratu. Ale pýtali ste sa, kde by sa dala prehĺbiť tá integrácia, no tak napríklad pri bankovej únii, ktorú pán Maňka spomínal a tam treba upozorniť na to, že keď bude banková únia dokončená, tak slovenskí sporitelia budú ručiť za napríklad grécke vklady. To je tá hlbšia integrácia, že už nebudeme platiť len zo štátneho rozpočtu, ešte aj tí, ktorí si ušetrili nejaké peniaze a šetria aj do bankového rezervného fondu, no tak z toho potom budeme zachraňovať grécke vklady. Toto celé, čo sa deje, je stále viac socializmus. S týmto treba prestať. To neskončí dobre.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

0 %
(0 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

Povinná vojenská služba? Čo ste sa zbláznili?

 

SNS v útrobách USA. Nestačia americké stíhačky - slovenská krv povinne za záujmy USA. Po výcviku hur...

📅16.01.2019 2 2207x 👤slavo

Slovensko – Rusko 1:1. Z Bratislavy vyhostili ruského diplomata – „špióna“ a z Moskvy na oplátku poslali domov slovenského diplomata - „špióna“

 

Jeden zo slovenských diplomatov na ambasáde v Moskve predčasne balí kufre. Rusko totiž vyhlásilo slovens...

📅13.12.2018 1 560x 👤eugenius

Ako sa skončí Lajčák-gate: bude minister zahraničia kandidovať na prezidenta, otočí si kabát, odíde s politiky?

 

V ostatných týždňoch minister zahraničia SR Miroslav Lajčák sa stál mediálnou hviezdou, stredobodom k...

📅26.11.2018 0 899x 👤eugenius

Vznikla petícia proti Lisabonskej zmluve

 

V novembri Slovensko oslavuje dve výročia. V skutočnosti je november akýmsi mesiacom slovenskej suverenity...

📅22.11.2018 0 871x 👤eugenius
,