Včera si na Slovensku pripomenuli 10. výročie existencie v rámci EÚ. Slovensko sa členom Európskej únie stalo 1. mája 2004. V ten istý deň sa jej súčasťou stali aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Zdalo by sa – je to predsa okrúhle výročie, ale tento dátum, podľa všetkého, si všimli už iba novinári. Dokonca ani politici to akosi neprízvukovali. Kým si všetci občania užívali voľný deň ničnerobením, prácou v záhradkách alebo srandovnými prvomájovými sprievodmi, na prvom programe RTVS sa v jubilejnej diskusnej relácie objavil súčasný premiér Róbert Fico a politický „mamut“ Mikuláš Dzurinda, ktorého si zavolali iba preto, že pôsobil ako premiér práve vtedy, keď Slovensko vstúpilo do EÚ.
Predtým nás tam nechceli: svojrázny agresívny Vladimír Mečiar európskym politikom nevyhovoval – príliš nahlas žiadal pre Slovensko to, čo si zaslúži. Preto si v Európe počkali, kým sa garnitúra na Slovensku vymenila: potrebovali poslušné ovečky, ktoré si prikývnu na všetko, čo im rozkážu v Bruseli. A tak to vlastne pokračuje už 10 rokov. Síce doma naši politici občas jemne kritizujú dianie v EÚ a tvrdia, že budú bojovať o naše záujmy a pravá, avšak keď dorazia do Bruselu, zasa sa hneď premenia na poslušné ovečky a čušia...
Vo včerajšej televíznej relácii Robert Fico vyhlásil: „Patríme ku štátom, ktoré najlepšie využili potenciál, čo EÚ prináša.“ Nech mi odpustí pán premiér, ale nemôžem sa s tým súhlasiť... Sú krajiny, ktoré to robia podstatne lepšie – hlavne, oveľa úspešnejšie využívajú finančné prostriedky z eurofondov. Mikuláš Dzurinda si všimol, že viaceré krajiny EÚ kráčajú dopredu odlišným tempom: „Keď niekto nestíha, necháme ho bežať svojím tempom.“ Nuž, je demokracia... Hádam, si nemyslí, že nám Nemci dovolia žiť na ich úrovni?..
Obaja politici veľa hovorili o výhodách EÚ, avšak prakticky nič nepovedali o tom, aké mínusy má členstvo v tomto spoločenstve. Je fakt, na niečo je členstvo v EÚ užitočné – ak predsa dokážeme využívať eurofondy. Od roku 2004 sa z týchto finančných prostriedkov na Slovensku vybudovalo vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií a ďalších 112 km je vo výstavbe. Podarilo sa vybudovať alebo zmodernizovať takmer 2 tisíc kilometrov ciest I., II,. a III. triedy, zmodernizovať vyše 100 km železníc. Zmodernizovalo sa vyše 1020 škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti. Z európskych prostriedkov sa postavilo 26 priemyselných parkov a poskytla priama podpora pre vyše 572 malých a stredných podnikov. V tomto zozname môžeme pokračovať. Ale...
Sú aj mínusy. Je ich síce viac, ale spomenieme si iba dva najhlavnejšie. Prvý je v tom, že veľmi zle využívame eurofondy. Keď už sme v tomto spolku a existuje taká možnosť, tak musíme čerpať peniaze čo najefektívnejšie. Robíme to však strašne zle. Navyše „rozdávanie“ peňazí plodí korupciu, mimoriadne trápi občanov a podnikateľov a veľa európskych finančných prostriedkov minulo cieľ a skončilo... v súkromných vačkoch.
Druhý veľmi vážny problém je v tom, že všetci naši politici sú nadmierni diplomati čo sa týka jednania v Bruseli. Doma sú hrdinovia... Podčiarkneme, že naši susedia nie sú takej skromnej povahy a Česi, Maďari a hlavne Poliaci si v Bruseli vyboxovali viaceré výhody. My sme skromný bohabojný národ... A keď nás európsky náhubok ešte nedusí, keď ešte môžeme dýchať, tak načo budeme škandalizovať a žiadať niečo navyše? Uspokojíme sa aj s malým...
Viacerí Slováci to vidia a začínajú protestovať. Navyše si všímajú, že EÚ má viacero nedostatkov. Hospodársky význam EÚ vo svete klesá – ako aj podiel priemyselnej produkcie. Na druhej strane stúpa verejný dlh a nezamestnanosť sa vôbec nemieni znižovať. Lámeme rekordy: ešte nikdy v histórii EÚ neboli nezamestnanosť a verejný dlh také vysoké ako dnes. V Bruseli nás upokojujú rečičkami o demokracii a slobode a pritom nás pevne držia v rukách a nedovolia urobiť ani jeden krok bez ich súhlasu. Regulácia a diktovanie podmienok sú na najvyššej úrovni. Dvojité štandardy sú v politike a ekonomike: to, čo si môžu dovoliť „vyššie“ štáty EÚ, v žiadnom prípade nie je dovolené „plebejským“ krajinám. Podčiarkneme – a ešte dlho nám nedovolia robiť to, čo robia oni. Ani náhodou. Načo sú potom tie rozprávky o demokracii a rovnoprávnosti?
V prvom rade najsilnejšie krajiny Európy potrebovali našu pôdu, naše podniky a našu lacnú pracovnú silu. Pritom, samozrejme, mohli nám hodiť kosť, aby sme príliš neštekali... Predsa nezomrieme hladom. Ale to, že chceme žiť na tej istej úrovni, ako oni, to ich nezaujíma...
Analytici si všímajú, že pred štvrťstoročím, na začiatku 90. rokov mali ciele európskej integrácie hospodársko-politický charakter. V súčasnosti sa však na čelo viac a viac dostávajú politické motívy. Európska únia sa premenila na poslušného psíka Spojených štátov, ktoré zaťahujú európske národy do všetkých svojich vojenských konfliktov, ktoré „produkujú“ po celom svete – najnovšie na Ukrajine.
Američania po 25-ročnej prestávke po prvý raz pocítili, že nie sú sami na tomto svete a nemôžu robiť všetko čo len chcú. Úlohy svetového žandára sa však vzdať nemenia. Potenciálni protivníci v budúcnosti to sú Čína, India, Irán, Brazília, Argentína a iné. Súčasný najhlavnejší nepriateľ je Rusko. Samozrejme, USA neuveriteľne tlačia na Európsku úniu, aby im pomáhala v boji proti Rusku. Zatiaľ sankciami... Palica však má dva konce a sankcie poškodia ako Rusko, tak predovšetkým aj samotnú Európsku úniu. A USA sa budú veselo posmievať?.. Sme takí tupci?..
Vytvára sa svojrázna, ale nepríjemná reťaz: USA robia z EÚ poslušného psíka a Európska únia vytvára odlišné podmienky pre svojich členov, poskytujúc výhody pre jedných a utláčajúc druhých. Dlho vydrží podobná reťaz? Má veľa slabých miest, kde sa môže roztrhnúť...
