V sobotu na Slovensku volili poslancov do Európskeho parlamentu. Teda - volili!.. Bola to skôr fraška, pretože sa na voľbách zúčastnilo iba chudobných 13 percent Slovákov – najmenej v celej Európskej únii!
Foto: http://europskaunia.sulik.sk/
Úroveň euroskepticizmu sa zvyšuje. Inak, je to veľká sranda, letíme dolu kopcom. Spomínate si? Na referende o pristúpení Slovenska do Európskej únie v roku 2003 sa zúčastnilo vyše 52 percent voličov. Chceli sme do ÚNIE!! Odvtedy o ovplyvňovanie diania v EÚ máme stále menší záujem. Na prvé a druhé eurovoľby v rokoch 2004 a 2009 prišlo menej ako 20 percent obyvateľov, čo bolo najmenej v celej Európskej únii. Neslávny rekord sme obhájili aj tento raz, akurát sme ho ešte „zlepšili“ – na 13 percent. Hurá!..
Prečo je to tak? Hlavnou príčinou je bezpochyby to, že činnosť Európskeho parlamentu a konkrétne aj samotných našich poslancov v ňom je pre nášho voliča ťažko pochopiteľná, ľudia majú mimoriadne málo informácií a vlastne ich ani nehľadajú – kašľú na to. Podobne ako pod Tatrami, počínali aj za riekou Moravou. Česi sa vyznamenali ako druhí najhorší euroskeptici – na voľbách sa zúčastnilo iba 20 percent voličov. Podľa predbežných odhadov, v Írsku a Lotyšsku volila menej ako tretina voličov, vo Veľkej Británii a Holandsku trochu viac ako tretina, vo Švédsku a na Cypre – trochu viac ako polovica a jediné na Malte – pomaly tri štvrte obyvateľstva. V priemere v Európskej únii sa na voľbách zúčastnilo niečo viac ako 40 percent voličov.
Ako to konkrétne dopadlo u nás? Nenastali veľké personálne zmeny. Z 13 poslancov šiesti starí zostávajú, siedmi sú noví. Je to nuda! Smer síce vyhral voľby do Európskeho parlamentu /získal 24 percent hlasov/, ale 5 súčasných mandátov neobhájil – jeden predsa stratil. Líder kandidátky a eurokomisár Maroš Šefčovič dostal najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidátov. Do europarlamentu sa dostali aj Monika Flašíková Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka. Zala sa prekrúžkoval z 5 miesta, na ktoré spadla z 3 miesta kandidátky Monika Smolková. Ale aj tá však asi bude v europarlamente, keďže Šefčovič avizoval, že sa mandátu vzdá a bude opäť eurokomisárom. Niet sa čomu čudovať – je to ešte lepší flek...
Po 2 kreslá získali KDH a SDKÚ. Zasa 2 poslancov /opäť Anna Záborská a Miroslav Mikolášik/ bude mať KDH, ktoré podporilo 13 percent voličov. SDKÚ bude reprezentovať Ivan Štefanec a zasa Eduard Kukan. Päť strán /OĽaNO, NOVA, Most-Híd, SaS a SMK/ získalo po jednom poslancovi. Za OĽaNO bude poslancom v europarlamente Branislav Škripek, za Most-Híd József Nagy, za Novu Jana Žitňanská, za SMK Pál Csáky a za SaS Richard Sulík, ktorý uteká z potápajúcej sa lodi na poslednú chvíľu: je jasné, že sa SaS v budúcich parlamentných voľbách do slovenského parlamentu nedostane – a preto Sulík bude pokojne „rekreovať“ v europarlamente.
Menšie prekvapenie sa stalo v Bratislave, kde v tradične pravicovej bašte vyhral Smer /19 percent/ pred SDKÚ /15,5 percent/.
Prečo obyčajných ľudí nezaujíma činnosť europarlamentu? Európa už dlhšie bojuje s krízou a jej obyvateľstvo nevidí žiadne zlepšenie situácie. Europarlament to ovplyvňuje veľmi slabo – ak vôbec... Do r. 2008 Slovensko zo svojho členstva najmä profitovalo. Prichádzali sem noví investori, ekonomika rekordne rástla, zvyšovala sa životná úroveň. Kríza však všetko otočila: ľudia nevidia žiadne dobré perspektívy, rastie nedôvera a apatia voči Bruselu. Viacerí ľudia nemajú pocit, že by eurovoľby mohli vôbec niečo zmeniť. Tak potom načo voliť?..
Pred pár rokmi to slávne „bla-bla-bla“ ešte fungovalo a bežných smrteľníkov sa darilo presviedčať o dôležitosti Európskeho parlamentu. Vraj bolo potrebné, aby ľudia išli voliť a prejavili svoju vôľu – teda mohli niečo zmeniť... Volili – nič nezmenili. Eufória vyprchala. Ľudí, samozrejme, zaujíma dianie v celej Európe, ale predsa – svoja košeľa........... Brusel je ďaleko, ale vlastné starosti a problémy sú tu a veľmi bolia.
Navyše to využívajú niektoré národné politické strany a kritizujú Brusel za rozhodnutia, ktoré nie sú vo verejnosti príliš populárne. Znižujú tým dôveryhodnosť tejto inštitúcie. Prízvukujú, aké mzdy, odmeny a príplatky majú europoslanci, ale keď to porovnajú s ich výkonnosťou a výsledkami práce – tak je výsledok takmer nulový. Bežný občan iba mávne rukou: „Tak načo budem ich voliť – aj tak nič neurobia...“
Nuž, možno je to hlavný problém Europarlamentu: bez práce nie sú koláče. Efektivita činnosti tejto inštitúcie je mimoriadne nízka a preto ľudia nemajú záujem o tieto voľby – je to logicky. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa situácia zlepší. Veď to o chvíľu zistíme: nový europarlament onedlho začne svoju /nechcem povedať - prácu/ činnosť...................
