asfasdf ×

NázorObčana.sk

Európsky Výbor regiónov: Regióny a mestá v rozhodovacom procese EÚ

 Aktuality

Občania vnímajú Európsku úniu a jej politiku cez prizmu udalostí, prezentujúcich sa na televíznych obrazovkách, prípadne v rozhlase.

18 Apríl
2017 19:48:00

 

Foto: Ľudmila Synaková

V posledných dňoch rezonovala téma 60. výročia Rímskych zmlúv, následne túto udalosť prebila oficiálna žiadosť Veľkej Británie o vystúpenie z EÚ. Ostatných 27 krajín v únii zostáva. 

Občania vnímajú európsky parlament a europoslancov, ktorí sú volení priamo občanmi jednotlivých členských krajín. V Bruseli pracuje i Európsky Výbor regiónov – poradný orgán Európskej únie, ktorý je  zložený z regionálnych a miestnych volených zástupcov. V Európskom Výbore regiónov (EVR) sú i dvaja zástupcovia z Nitry – Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý je zároveň predsedom Slovenskej národnej delegáciepodpredseda Európskeho Výboru regiónov a primátor mesta Nitry Jozef Dvonč, prvý podpredseda ZMOS. V snahe priblížiť občanom činnosť Európskeho Výboru regiónov (EVR) sme oboch požiadali o rozhovor.

Mohli by ste občanom povedať, kto môže byť členom Európskeho Výboru regiónov?

Jozef Dvonč: Výbor je zložený výhradne z volených zástupcov regiónov a miest, pretože jeho úlohou je posilniť legitimitu EÚ. Dôraz sa kladie na princíp subsidiarity, čo znamená, že rozhodnutia v EÚ by sa mali prijímať čo najbližšie k občanovi. Podľa zásady subsidiarity by EÚ nemala rozhodovať o veciach, o ktorých lepšie rozhodnú národné vlády, regionálne alebo miestne samosprávy. Výbor má v súčasnosti 350 členov – volených regionálnych politikov z 28 členských štátov EÚ. Vymenovaný je aj rovnaký počet náhradníkov. Slovenská republika má 9 riadnych členov a 9 náhradníkov. 

Jednotlivých zástupcov nominuje každý členský štát?

 Jozef Dvonč: Zástupcovia sú nominovaní na päťročné obdobie. Počet členov za krajinu závisí od počtu jej obyvateľov. Národné delegácie majú odrážať politické, geografické, regionálne a miestne zloženie danej krajiny, čo je v mnohých ohľadoch pochopiteľné a logické.

Kto zastupuje Slovenskú republiku?

Milan Belica: Slovensko vo Výbore regiónov zastupuje  9-členná delegácia - 5 zástupcovia združenia samosprávnych krajov a 4 zástupcovia ZMOS alebo Únie miest Slovenska. Okrem nás dvoch sú ďalšími členmi Jaroslav Hlinka (starosta MČ Košice – Juh), Miloslav Repaský (poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja), Pavol Frešo (predseda Bratislavského samosprávneho kraja), Augustín Hambálek (podpredseda Trnavského samosprávneho kraja), Ivo Nesrovnal (primátor mesta Bratislava), István Zachariáš (podpredseda Košického samosprávneho kraja) a Ján Ferenčák (primátor Kežmarku).

Členovia Európskeho Výboru regiónov sú členmi komisií. Akým témam sa venujú, čo je náplňou ich činnosti?

Milan Belica:  Stanoviská na diskusiu na plenárnych zasadnutiach pripravuje 6 komisií, ktoré sa zameriavajú v súlade so zmluvami EÚ na tieto oblasti:

  • Komisia pre občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti (CIVEX) – do jej agendy patrí napríklad Charta základných práv Európskej únie, ústavné otázky, otázky subsidiarity, susedská politika (Východné partnerstvo Európskej únie a oblasť Stredomoria), rozvojová spolupráca a boj proti terorizmu.
  • Komisia pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER) – do jej agendy patrí napríklad kohézna politika, územné plánovanie, regionálna politika, rozpočet Európskej únie a financie miestnych a regionálnych samospráv.
  • Komisia pre hospodársku politiku (ECON) – do jej agendy patrí napríklad priemyselná politika, malé a stredné podnikanie, vnútorný trh, štátna pomoc a menová politika.
  • Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku (ENVE) – do jej agendy patrí napríklad energetická politika, obnoviteľné zdroje energie a vesmírna politika.
  • Komisia pre prírodné zdroje (NAT) – do jej agendy patrí napríklad rybolov, námorná politika, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, lesníctvo, civilná ochrana a cestovný ruch.
  • Komisia pre sociálne politiky, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru (SEDEC) – do jej agendy patrí napríklad politika zamestnanosti, sociálne politiky, rovnosť príležitostí, digitálna agenda, mládež, šport a kultúra.

Akými konkrétnymi úlohami sa jednotlivé komisie zaoberajú?

Jozef Dvonč:  Komisia pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER)v období rokov 2015-2020 právomoc na riešenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, štrukturálne fondy, územné plánovanie, mestskú politiku, bývanie, dopravnú politiku, vrátane TEN-T, makrore-gióny, územnú spoluprácu, regionálna štatistiku a ukazovatele, ročný rozpočet EÚ, viacročný finančný rámec a miestne a regionálne financie.

Komisia pre hospodársku politiku (ECON) má v tomto období právomoc na priemyselnú politiku, politika pre malé a stredné podniky, hospodársku a menovú politiku, európske hospodárske riadenie, európsky semester, vnútorný trh, medzinárodný obchod a clá a politiku v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci.

Komisia pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru (SEDEC) rieši politiku zamestnanosti, sociálnu politiku, sociálnu ochranu, mobilitu, rovnosť príležitostí, vzdelávanie a odbornú prípravu, inováciu, výskum a technológie, digitálnu agendu, informačnú spoločnosť EÚ, vrátane transeurópskych IKT sietí, audiovizuálny priemysel a mediálne technológie, mládež a šport, viacjazyčnosť a podporu jazykov menšín, kultúra a kultúrna rôznorodosť.

Komisia pre občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti (CIVEX) má právomoci na riešenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ústavné veci, Chartu základných práv EÚ, aktívne občianstvo, európsku komunikačnú politiku, decentralizáciu a viacúrovňové riadenie, riadenie na miestnej a regionálnej úrovni, lepšiu tvorba právnych predpisov, subsidiarita a proporcionalita, prisťahovaleckú, azylovú a vízovú politiku, politiku v oblasti vonkajších vzťahov, susedskú politika, Východné partnerstvo, politiku EÚ pre región Stredozemného mora, decentralizovanú rozvojovú spoluprácu, administratívnu vonkajšiu spoluprácu a budovanie kapacít, medzinár. zmluvy a rokovania, medzinár. terorizmus a kontrola hraníc.

Komisia pre prírodné zdroje (NAT) sa zaoberá rozvojom vidieka a SPP, rybárstvom, výrobou potravín, námornou politikou, verejným zdravím, ochranou spotrebiteľov, lesným hospodárstvom, civilnou ochranou a cestovným ruchom.

Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku (ENVE) má na roky 2015 – 2020 právomoci na riešenie klimatických zmien: prispôsobovanie sa a ich zmierňovanie, energiu z obnoviteľných zdrojov, politiku v oblasti životného prostredia, transeurópske energetické siete, novú energetickú politiku, vesmírnu politiku pre územný rozvoj (Galileo, GMES/Kopernikus a súvisiace otázky).

Zhovárala sa Ľudmila Synaková

 Dokončenie rozhovoru zajtra

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

100 %
(2 hodnotenia)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

Poradňa pre občana: Ako sa nestať trestne stíhaným xenofóbom?

 

Ak máte strach prejsť okolo takej skupinky, ako je na fotografii nad článkom, ste xenofób. Nielen liberá...

📅05.11.2019 0 1026x 👤slavo

Ako veľká je reálna ekonomika USA?

 

USA sa pasujú za svetového ekonomického lídra. ...

📅02.11.2019 0 657x 👤StanislavRegec

Čo prekáža Harabínovi na Kotlebovi?

 

Kedy sa stal Harabín vlastencom? Harabín nechce Kotlebu, chce len jeho voličov. Čo musí urobiť Kotleba, ...

📅30.10.2019 0 1071x 👤slavo

Definícia liberála

 

Mikuláš Sliacky definoval fašizmus. Schéma jeho definície je vhodná na definíciu liberála. Načo nám...

📅17.06.2019 0 1208x 👤slavo

Prihláste sa k odoberaniu nových článkov

Váš email nebude poskytnutý tretím stranám.
Neposielame SPAM, vážime si Vaše súkromie.

,