asfasdf ×

NázorObčana.sk

Záverečná časť rozhovoru Európsky Výbor regiónov: Regióny a mestá v rozhodovacom procese EÚ

 Aktuality

Včera sme uviedli začiatok rozhovoru s dvoma slovenskými zástupcami v Európskom Výbore regiónov z Nitry – s Milanom Belicom, predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja, a Jozefom Dvončom, primátorom Nitry. Dnes uvádzame dokončenie tohto rozhovoru.

20 Apríl
2017 06:56:07

 

Foto: Ľudmila Synaková

Čo je úlohou Európskeho Výboru regiónov?

Milan Belica:  Úlohou Výboru je podporiť dialóg medzi inštitúciami EÚ, jej občanmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Chce tak ukázať, ako EÚ môže zlepšiť život jednotlivcov a ich komunít. Prostredníctvom VR majú mestá a regióny slovo pri tvorbe právnych predpisov EÚ, čím sa má rozhodovací proces priblížiť k občanom. Občania nedisponujú informáciami o tom, že viac ako 70 % legislatívy EÚ má priamy vplyv na regionálnu a miestnu úroveň. Výbor regiónov preto dáva stanoviská Európskej komisii, Rade a Parlamentu pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré sa týkajú miestnej a regionálnej správy. Venuje sa však aj vlastným iniciatívam. Výbor vznikol na základe presvedčenia, že je nevyhnutné, aby európska, vnútroštátna, regionálna a miestna úroveň navzájom spolupracovali.

S kým spolupracuje Európsky Výbor regiónov?

Milan Belica: Výbor regiónov úzko spolupracuje s Európskou komisiou, Európskym parlamentom, Radou EÚ, ako aj s inštitúciami na rôznej úrovni verejnej

správy v členských štátoch. 

Ako často sa schádza Európsky Výbor regiónov?

Jozef Dvonč: Cestu do Bruselu absolvujeme pravidelne šesťkrát v roku. Na plenárnom zasadnutí sa  intenzívne venujeme európskej politike – prijímame stanoviská, správy a uznesenia Výboru regiónov. Európsky Výbor Regiónov každoročne vypracuje viac ako 50stanovísk k legislatíve EÚ,  usporiada viac ako 40 konzultácií so zainteresovanými stranami a viac ako 30 podujatí. Tieto komisie predkladajú návrhy stanovísk na diskusiu a schválenie plenárnemu zhromaždeniu.

Európsky výbor regiónov sa zaoberá i tzv. mestskou agendou. Známa je snaha o zníženie spotreby energie a emisií CO2, do čoho sa zapojilo i mesto Nitra?

Jozef Dvonč: Ide o takzvanú mestskú agendu EÚ. Výbor regiónov dlhodobo podporuje prijatie tzv. mestskej agendy EÚ. Poukazuje na to, že mestá treba zapojiť do vytvárania a implementácie politík EÚ a že sa európska legislatíva musí lepšie prispôsobiť realite miest, v ktorých sa bude vykonávať. Dôležitosť miest zvyšuje aj trend urbanizácie v Európe. V súčasnosti žije v európskych mestách a na predmestiach asi 360 miliónov ľudí, čo predstavuje 72 % obyvateľstva EÚ. V roku 2050 by podiel mestskej populácie v Európe mal dosiahnuť úroveň až 80 %. Rast miest však zo sebou prináša aj výzvy, ktoré často odrážajú problémy EÚ ako takej. Ide napríklad o zväčšujúcu sa sociálnu a priestorovú segregáciu, rast kriminality, či zhoršujúce sa životné prostredie. Na riešenie týchto problémov sú pritom najlepšie pripravené práve mestá. Majú napríklad ideálne postavenie na to, aby prispeli k zníženiu spotreby energie a emisií CO2, keďže hustota mestských oblastí umožňuje využívať energeticky úspornejšie formy ubytovania a dopravy. Mestská agenda EÚ je skutočným míľnikom pre Európu. Začlenením dôležitých právnych predpisov EÚ a zapojením všetkých úrovní riadenia môžu zákony a politiky lepšie uspokojiť skutočné potreby neustále sa rozrastajúcich miest.

Mesto Nitra sa zapojilo do boja proti klimatickým zmenám. Poviete nám o tom niečo prosím?

Jozef Dvonč: Výbor regiónov aktívne podporuje iniciatívy, ktoré majú priniesť zmenu „zdola nahor“. Jednou z takých iniciatív je Dohovor primátorov a starostov (Covenant of Mayors) o klíme a energetike. Dohovor spustila Európska komisia v spolupráci s VR a Európskym parlamentom v roku 2008. Združuje miestne a regionálne orgány, ktoré sa dobrovoľne zaviazali pomôcť splniť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky. Dohovor doteraz podpísalo viac ako 6800 miest, ktoré zastupujú viac ako 211 miliónov občanov. Ide teda o najväčšiu iniciatívu v tejto oblasti na úrovni miest na svete. Signatári sa zaväzujú znížiť produkciu CO2 o minimálne 20 % do roku 2020 a uplatňovať spoločný postup na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a ich zmierňovanie. Po podpise dohovoru majú mestá dva roky na vypracovanie akčného plánu udržateľného a energetického rozvoja, v ktorom majú byť uvedené kľúčové opatrenia. Často ide o investície do tzv. inteligentných budov, či úspornejšej formy dopravy. Dohovor zatiaľ podpísali len štyri slovenské mestá: Bratislava, Nitra, Moldava nad Bodvou a Turčianske Teplice. Spoločný postup primátorov a starostov zohral dôležitú úlohu aj počas klimatického summitu OSN v Paríži, kde mali mestá rozhodujúci hlas pri vytváraní a obhajovaní silnej celosvetovej klimatickej dohody.

Akými témami ste sa zaoberali na ostatnom 122. plenárnom zasadnutí Európskeho Výboru regiónov v dňoch 22. a 23. marca 2017?

Milan Belica: Na programe zasadnutia boli témy týkajúce sa udržateľnej potravinovej politiky, ktorá vytvára rast a zamestnanosť v európskych regiónoch a mestách. Hovorili sme tiež o integrácii, spolupráci a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti. S príhovorom vystúpil Michel Barnier, hlavný európsky vyjednávač  osobitnej skupiny pre prípravu a vedenie rokovaní so Spojeným kráľovstvom. Guy Verhofstand, poslanec Európskeho parlamentu, spravodajca správy o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionalizácie štruktúry EP. Vypočuli sme si príhovor Christosa Stylianidesa, člena Komisie zodpovednej za humanitárnu pomoc a krízové riadenie. Prerokovali sme akčný plán pre Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 - 2030. Prijali sme uznesenie o právnom štáte v EÚ z miestneho a regionálneho hľadiska, uznesenie o dôsledkoch rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ pre orgány miestnych a regionálnych samospráv.

V týchto dňoch sa prevalila kauza brazílskeho mäsa, o čom sa, samozrejme, v čase rokovania EVR ešte nevedelo! Na čom ste sa uzniesli, čo sa týka  udržateľnej potravinovej bezpečnosti?

Milan Belica: Dohodli sme sa na tom, že spoločná a dlhodobá koncepcia vo všetkých príslušných oblastiach politiky požaduje rozsiahlu udržateľnú potravinovú politiku EÚ. Zdôraznená bola požiadavka vypracovať potravinovú politiku EÚ, ktorá bude podporovať udržateľné spôsoby výroby v európskom poľno-hospodárstve, že environmentálne náklady v súčasnosti nie sú zahrnuté do nákladov na výrobu potravín. Hovorili sme o tom, že je potrebné stimulovať rozvoj systémov drobného poľnohospodárstva, najmä tých, čo sa nachádzajú v zraniteľných oblastiach a na okraji miest.

Druhou témou bola integrácia, spolupráca  výkonnosť systémov zdravotnej starostlivosti. O čom ste rokovali?

Jozef Dvonč: Pri prerokúvaní tejto témy sa hovorilo, že systémy zdravotnej starostlivosti v 28 členských štátoch EÚ (resp. 27 členských štátoch) sa od seba odlišujú a to aj pokiaľ ide o dostupnosť zdrojov. Rozdiely v oblasti zdravotného stavu a prístupu k zdravotnej starostlivosti sú často podmienené sociálno-ekonomickými alebo geografickými danosťami. Problémom sa stáva aj starnúce obyvateľstvo s početnou skupinou starších ľudí, ktorí trpia jedným alebo viacerými chronickými ochoreniami. Rastúca miera globalizácie prináša so sebou riziko šírenia rôznych druhov zdravotných rizík. Hovorilo sa tiež o tom, že pribúdajú duševné a telesné choroby v dôsledku náročného pracovného života a nedostatočnej rovnováhy medzi prácou a súkromným životom.

V Bruseli zasadá zvlášť slovenská národná delegácia. Aké témy ste rozoberali?

Milan Belica:

Na zasadnutí  boli predstavení noví členovia, ktorými Ján Ferenčák a Miloslav Repaský. Boli sme oboznámení s výsledkami rokovania komisie COTER vo Varšave, prijatím spoločného stanoviska V4+4 ku Kohéznej politike po roku 2020. Bola podaná informácia o rokovaní u podpredsedu vlády pre informatizáciu Petra Pellegriniho za účasti podpredsedu EK pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča. Informovali nás o výsledkoch rokovania k vytvoreniu investičnej platformy na podporu inteligentných miest na Slovensku (Smart City).

Na zasadnutí ste rozoberali i dôsledky rozhodnutia Spojeného kráľovstva  vystúpiť z EÚ. Mohli by ste občanom povedať, o čom sa na túto tému hovorí v Bruseli?

Jozef Dvonč: Členovia EVR sa uzniesli na tom, že v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ je potrebné  chrániť nadobudnuté práva občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve, ako aj občanom Spojeného kráľovstva, ktorí žijú a pracujú v iných členských štátoch EÚ a to na základe reciprocity a nediskriminácie. Poukázali sme tiež na to, že je v záujme  miestnych a regionálnych samospráv EÚ, aby po vystúpení Spojeného kráľovstva nadviazali na trvalú a štruktúrovanú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami Spojeného kráľovstva.                 

           

Zhovárala sa Ľudmila Synaková

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

100 %
(1 hodnotenie)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

Otvorený list pre p. Milana Uhríka

 

Kým Progresívci chodia ako Jehovisti presviedčať ľudí po bytoch a šíriť klamstvá, my Slováci sa bo...

📅27.05.2019 0 756x 👤slavo

Čaputová je ešte väčšie zlo ako Kiska

 

Poďme voliť, Čaputová nesmie vyhrať. Oligarchovia si ju vybrali ako z automatu na plyšáky. Umyli ju, u...

📅29.03.2019 0 1648x 👤slavo

Po stopách Reagana: herec, komik, šouman Vladimír Zelenskij sa dostal na prvé miesto v ratingu prezidentských kandidátov na Ukrajine

 

Presne dva mesiace pred prezidentskými voľbami na Ukrajine došlo ku zaujímavým rošádam v rebríčku kan...

📅01.02.2019 0 1111x 👤eugenius

Jalal Suleiman o Marošovi Šefčovičovi: „Je to bruselský úradníček a Slovensko je pre neho len kamienkom v mozaike životných úspechov“

 

Pred prezidentskými voľbami na našej politickej scéne sa rozohrávajú zaujímavé šachy. Vytvárajú sa ...

📅01.02.2019 0 1345x 👤eugenius
,