Naše, ale aj celkovo európske média sa ochotne venujú rôznym kategóriám ľudí: utečenci, moslimovia, Rómovia, LGBT, Židia /holocaust/ a pod. Absolútne si však zabudli na drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska – na Slovákov, na Slovanov.
Foto: Slavica
Téme slovanstva, našej histórii /čo sa týka slovanstva/, našim slovanským zvykom a tradíciám sa doslova hanbia venovať takmer všetky súčasné väčšie média. Pre mainstream táto téma je prakticky tabu. Prečo by sme sa potom čudovali, že sa prerušujú priateľské vzťahy medzi slovanskými národmi a dokonca dochádza ku krvavým konfliktom? „Úspešne“ nám pomáhajú zabudnúť na naše korene, na naše ľudské „detstvo“ a na zlaté časy Slovanov pred tisícami rokov. Dnes je slovanstvo v totálnej kríze.
O minulosti, súčasnosti a budúcnosti slovanstva nám porozprával predseda nitrianskeho občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina. Toto združenie sa venuje spolupráce medzi slovanskými národmi, propaguje slovanstvo, organizuje slovanské festivaly, vydáva knihy o histórii slovanstva a usiluje sa o obnovenie priateľských vzťahov medzi všetkými slovanskými národmi.
Slovanstvo a svet minulosti
V úvode Miloš Zverina podčiarkol, že v súčasnosti slovanstvo je v kríze: „Posledný veľký projekt spolupráce a spolužitia Slovanov na báze vzájomnej výhodnosti, spolupatričnosti a úcty skončil neúspechom pred 27 rokmi. Hlavným impulzom k jeho ukončeniu resp. likvidácii bola bez pochýb Perestrojka a Glasnosť vtedajšieho lídra Sovietskeho zväzu, ktorá bola predprípravou na zavádzanie Nového svetového poriadku pod hegemóniou USA a svetového Sionizmu. Za posledných 1000 rokov to bol hádam jediný vážny a zmysluplný projekt, ktorý stojí za zmienku. Ostatné záblesky v dejinách Slovanskej vzájomnosti a spolupráce sa skončili neúspechom skôr ako sa vôbec začali. Zlaté časy Slovanov, keď žili ako jeden veľký národ od brehov Atlantického oceánu po Aljašku a Ameriku, si už nikto nepamätá. A to aj vďaka dobrotivým tvorcom oficiálnej histórie, ktorí sa tak príkladne o nás starajú a nedovolia aby sme zblúdili zo správnej cesty,“ zdôraznil.
Slovanstvo a svet prítomnosti
Pripomenul, prečo sa situácia Slovanov zhoršila: „Po prehratej studenej vojne a nástupe Globálneho zla, ktoré sa rozhodlo zavádzať vo svete nový svetový poriadok, zostali nám Slovanom len oči pre plač. Začalo to najprv u južných Slovanov (Juhoslovanská federatívna republika), kde občania zrazu zistili, že sa vlastne nenávidia a už nechcú spolu žiť. Samozrejme ich o tom dokázali presvedčiť "dobré duše" demokratického západu, ktorý je plne pod kontrolou svetového sionizmu,“ povedal.
„Nám, západným Slovanom, nahovorili, že my sme vlastne taká slovanská elita a historicky patríme k západu. Keďže nám to veľmi imponovalo a táto idea si získala dostatok stúpencov v radoch dezorientovaného obyvateľstva, tak sme im (rozumej západu) postupne odovzdali Poľnohospodárstvo, Priemysel, Potravinársku výrobu, Energetiku, Finančný systém, média a nakoniec aj samotné vládnutie a rozhodovanie (Európska únia). Týka sa to hlavne Česka, Poľska, Slovenska, Rusínov a dolnozemských Slovienov žijúcich v Maďarsku a Rumunsku. Hovoriť o osude Lužických Slovanov a Slovanov z Východnej ríše už hádam nemá ani význam, nakoľko prešli úspešnou asimiláciou a svoj pôvod iba možno tušia. Momentálne Globálne zlo operuje u východných Slovanov,“ poukázal Miloš Zverina.
Je presvedčený, že po doterajších neúspechoch v Rusku a v Bielorusku sa rozhodli destabilizovať Ukrajinu: „Používajú na to osvedčenú metódu Farebnej revolúcie. Tieto technológie sú už dostatočne známe a preskúmané. Piliermi destabilizácie a postupnej kolonizácie krajiny sú hlavne nastrčené mimovládne organizácie s agendou presadzovania demokracie a ľudských práv. Ďalšími piliermi v tomto procese sú korporátne média a skorumpovaní politici. No napriek tomuto všetkému už badať postupné prebúdzanie sa zo spánku a hľadanie východísk z tohto neutešeného stavu slovanstva prítomnosti,“ upozorňuje predseda občianskeho slovanského združenia.
Slovanstvo a svet budúcnosti
Pripomenul, že Slovania sú najpočetnejšou skupinou obyvateľstva v Európe: „A zároveň predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre Globálne zlo, ktoré sa snaží ovládnuť celý svet. Momentálne postavenie Slovanov v Európe je ponižujúce. Západ ovládaný nadnárodnými korporáciami si urobil postupne z našich krajín odbytište pre svoje výrobky pochybnej kvality. Sociálne zabezpečenie, reálne mzdy a kvalita života išla za toto obdobie kolonizácie výrazne dolu. Bez nadsázky sa dá hovoriť o sociálnej, ekonomickej a kultúrnej genocíde Slovanov. Dôležité je hľadať východiská a mať predstavu o budúcnosti našich slovanských národov. O budúcnosti Slovanov sa rozhoduje práve tu a teraz. Je nad slnko jasné, že sily Globálneho zla nás znova ženú do bratovražednej vojny medzi sebou, tak ako to bolo v deväťdesiatich rokoch minulého storočia v Juhoslávii. Samozvaná sionistická chunta v Kyjeve, ktorú dosadil západ má za úlohu rozvrátiť Ukrajinu a vyvolať konflikt s Ruskom,“ je presvedčený Miloš Zverina.
„Je len na nás, občanoch jednotlivých slovanských krajín či sa necháme manipulovať korporátnymi médiami a predajnými politikmi, alebo sa postavíme na stranu dobra a vyhlásime vojnu Globálnemu zlu. Lebo povinnosťou každého občana v demokratickej krajine, je postaviť sa na odpor zlu, manipulácii a fašistickým tendenciám ktoré klopú na bránu Európy. Logickým vyústením tohto procesu je to, že veľa občanov slovanských krajín bývalého socialistického tábora obracia svoje oči s nádejou na Rusko, ktoré je poslednou nádejou Slovanov,“ prízvukoval.
„Na tomto mieste by som rád zacitoval z diela Slovanstvo a svet budúcnosti, od nášho veľkého Slovana a Sloviena, Velislava Ludevíta Štúra:
„...Všetky literatúry slovanské, okrem ruskej, sú obmedzené na menšie kmene a teda na malé priestory, preto by sa otázka o voľbe všeobecného literárneho jazyka slovanského mohla vynoriť iba medzi staroslovienčinou a ruštinou. Staroslovienčina však ako taká zo života vymizla, je temer mŕtva, nemá už ohybnosť a švih jazyka živého, a my potrebujeme slovo živé, zostáva teda ako jediná na to spôsobilá iba ruština, lebo je to jazyk najväčšieho, samostatného a široko a ďaleko panujúceho kmeňa, ktorému beztak prináleží hegemónia v slovanskej rodine národov, okrem toho je ona zo všetkých jazykov slovanských najbohatšia, najúčinnejšia a najplnozvučnejšia, poznačená silou. Srbčina je čo do týchto vlastností za ňou hneď na druhom stupni...“
V závere Miloš Zverina podčiarkol: „Naša budúcnosť je len a len v našich slovanských rukách. Recept na túto budúcnosť je veľmi jednoduchý. Návrat ku svojím koreňom, život podľa našej viery, samovláda a pravidiel a zjednotenie Slovanov celého sveta. Sláva bohom a predkom našim! Spoločné korene, spoločná budúcnosť. Slávme slávne slávu slávov slávnych... A na záver - krásne verše od Radovana Masára – Slovanská: Zvolávacia
Žijeme pri sebe bratia a sotva sa pozdravíme.
Naše dni sa rázne krátia, čo to vážne nevidíme?
Huckajú nás proti sebe, len aby sme sa škriepili.
Väčšina z nás žije v biede, alebo sa vo svete stratili.
Slávme slávne slávu Slávov, bratia, už sme zabudli?
Čo sa stalo s touto správou, že sme si srdcia prebodli?
Spoločný základ slov, podobné tradície,
patríme medzi Slovanov, už predlhé generácie.
Spojme ruky, spojme srdcia, veď v jednote je naša sila.
Nech každá báseň zvolávacia, by naše duše zjednotila!
Slovák, Poliak, Rus i Čech, jeden povraz, jeden mech.
Bosniak, Chorvát, Slovinec, naša krv – náš spojenec.“
