Od založenia európskeho mechanizmu pre stabilitu - tzv. Eurovalu uplynulo 7 rokov.
Foto: Facebook
V roku 2010 vznikla jeho prvá verzia, tzv. dočasný Euroval EFSF, ktorý fungoval tri roky a počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny - Grécku, Írsku a Portugalsku v celkovej sume viac ako 174 mld. Eur. Z trvalého Eurovalu, ktorý vznikol ako náhrada dočasného riešenia bola poskytnutá pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 mld. Eur. Téma Eurovalu je aktuálna aj dnes, a to najmä v súvislosti s nedávnym schvaľovaním tretej tranže úveru pre Grécko.
„Po siedmich rokoch je možné povedať, že Euroval bol úspešný. Všetky krajiny, s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov. Aj po ukončení programu naďalej podliehajú monitorovaniu zo strany EK a ECB, ktoré bude trvať dovtedy, kým krajiny nesplatia aspoň 75% poskytnutej pomoci. V súčasnosti splácajú dlžníci úroky zo svojich pôžičiek. Španielsko predčasne splatilo aj 7,6 mld. Eur z istiny dlhu,“ uvádza vo svojom komentári Tlačový odbor Ministerstva financií SR.
„Grécko dosiahlo čiastočný návrat na finančné trhy koncom roka 2014, kedy uskutočnilo dve emisie 5-ročných dlhopisov. Kvôli politickej kríze v roku 2015 však dôveru trhov opäť stratilo a zostáva aj naďalej špecifickým problémom, najmä preto, že vstupovalo do programu v oveľa horšej kondícii ako iné krajiny. Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Avšak aj Grécko postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Programové krajiny dosiahli najvýraznejšie zlepšenie fiškálnej pozície spomedzi hodnotených krajín EÚ v období rokov 2009 - 2016. Aby dostali svoje rozpočty pod kontrolu, museli pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam. Zvyšovali dane, znižovali sociálne dávky, vo verejnom sektore sa prepúšťalo a znižovali sa platy. To všetko v období vysokej nezamestnanosti.
Od roku 2014 však môžeme vo všetkých krajinách, ktoré dostali pomoc, pozorovať postupné spomaľovanie reformného úsilia. V prípade Írska a Španielska sa to dá odôvodniť aj tým, že stav ich ekonomiky sa zlepšil. Makroekonomické výsledky programových krajín však mohli byť ešte lepšie, ak by zavádzanie reforiem pokračovalo v svižnom tempe aj po vystúpení z programu. Na dôslednú realizáciu niektorých štrukturálnych reforiem bolo treba viac času a niektoré problémy zostali nedoriešené.
Dnes je eurozóna v lepšej finančnej kondícii než pred vznikom Eurovalu. Írsko, Španielsko a Cyprus pokračujú v stabilnom ozdravovaní. Nezamestnanosť v týchto krajinách klesá. Cypru, Írsku a Portugalsku sa v roku 2016 podarilo udržať rozpočtový deficit pod úrovňou 2%. Finančná pomoc z Eurovalu, podmienená účasťou v stabilizačnom programe, sa tak javí ako účinný prostriedok na presadzovanie nevyhnutných reforiem,“ uzatvára svoj komentár Tlačový odbor Ministerstva financií SR.
