V stredu 15. 11. 2017 vystúpili dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov s prejavmi vo významných medzinárodných inštitúciách.
Foto: TASR
Predseda NR SR Andrej Danko ako prvý Slovák v histórií sa prihovoril poslancom Štátnej dumy Ruskej federácie a Andrej Kiska (ospravedlňujem sa, ale prezidentom ho nemôžem nazvať) zase vystúpil na pôde Európskeho parlamentu.
Kým médiá hlavného prúdu vychvaľujú Kiskov príhovor v europarlamente, ak by to mohli spraviť, tak Andreja Danka by hneď po prílete z Moskvy zatkli a odsúdili za vlastizradu. Môžeme si o lídrovi SNS myslieť čokoľvek, ale jednoznačne treba povedať, že celá jeho oficiálna návšteva Ruska predčila očakávania. Už len zato, že v tejto dobe sa rozhodol do Moskvy ísť, tak si zaslúži uznanie. Hystéria, akú okolo jeho vystúpenia v dolnej komore ruského parlamentu vytvoril mainstream a niektorí opoziční politici, nemôže normálnemu človekovi pripadať normálna.
Andrej Danko bol len ôsmim predstaviteľom z krajín Európskej únie, ktorému sa dostalo takejto pocty. A využil ju dokonale, určite Slovensku hanbu neurobil. Dokonca si myslím, že bol príjemne prekvapený, ako Rusi pohostili slovenskú parlamentnú delegáciu. Danko určite takúto cestu potreboval a čas ukáže, či niečo zmení vo svojich politických krokoch, za ktoré si v minulosti zaslúžil oprávnenú kritiku.
To, že niekedy skomolí svoje vystúpenia, nie je dôvod na takú kritiku, akú má u niektorých novinárov. Veď Havel tiež nedostal zo seba jednu zrozumiteľnú vetu a uctievajú ho ako modlu. Nehovoriac o spiacom kniežati z Prahy.
Ani opoziční politici nenechali na šéfovi parlamentu suchej nitky. Strana SaS dokonca vládnej koalícií odporučila, aby zahraničné cesty Andreja Danka obmedzili na minimum, pretože jeho vystúpenie v Dume bolo podľa nich mimo reality. Vyjadrenia o slovanskom svete dokonca označili za ,,naivný panslavizmus z 19. storočia.“ Vôbec ma to neprekvapuje, veď história Slovákov sa podľa SaS začala 17. novembra 1989. Dovtedy, ako keby sme neexistovali. Richard Sulík to v pozícií predsedu parlamentu potvrdil niekoľkokrát.
Na rozdiel od Danka Kiska v Štrasburgu nevystúpil zo svojho tieňa. Jeho primitívny a k Bruselu nekritický prejav nemal prakticky žiadnu hodnotu. Samozrejme nezabudol ani na ďalší nezmyselný výpad proti Rusku. Kritizoval populistov, extrémistov a euroskeptikov. Slovenskí fašisti mu vadia, ale s ukrajinskými sa nemá problém objímať. Novinári a predstavitelia EP ho chválili za ,,európsky prejav,“ ale čo je európske na prejave, ktorý šíri nenávisť?
K mediálnym výstupom mainstreamu na vystúpenia ústavných činiteľov napíšem len jedno. V týchto dňoch si pripomíname 28. výročie od politických zmien vo vtedajšom Československu. A dnes sa vraciame späť, nie však k sociálnemu zabezpečeniu občanov, či k potravinovej sebestačnosti, ale k nenávisti a kádrovaniu ľudí na dobrých a zlých na základe ich názoru.
Branislav Rusiňák
