asfasdf ×

NázorObčana.sk

Ako sa skončí Lajčák-gate: bude minister zahraničia kandidovať na prezidenta, otočí si kabát, odíde s politiky?

 Aktuality

V ostatných týždňoch minister zahraničia SR Miroslav Lajčák sa stál mediálnou hviezdou, stredobodom komentárov politikov a analytikov, vzrušujúcim elementom na trochu zaspatej domácej politickej scéne.

26 November
2018 15:05:35

Verejnosť do varu dostala jeho snaha, aby Slovensko podpísalo globálny pakt OSN o migrácii. Minister ignorujúc názory a priania značnej väčšiny obyvateľstva pretláča zmluvu, ktorá zjavne poškodí Slovensko.

Celá vec zašla tak ďaleko, že Miroslav Lajčák získal veľa nepriateľov už aj v radoch tých, ktorí ho húževnato pretláčajú do prezidentského kresla. Sám viac razy zopakoval, že ak parlament neschváli podpísanie globálneho paktu OSN, možno podá demisiu. Ak by niekto považoval jeho vyhlásenie za nevyvážené a nepremyslené, určite sa bude mýliť: pán minister nikdy nerobí nepremyslené kroky. Je to skutočný profik a diplomat. A myslím to vážne.   

Proti globálnemu paktu o migrácii vypracovanému expertmi OSN, ktorý má byť prijatý v decembri v Marakéši v Maroku ako nezáväzný dokument, vystupujú mnohí slovenskí politici z viacerých strán. Najjednotnejší negatívny postoj voči tejto zmluve v radoch parlamentných strán majú Dankovci, Kotlebovci, Kollárovci, Sulikovci, ale aj Pellegriniovci – teda väčšina poslancov. Samotný predseda Smeru-SD Robert Fico zverejnil na sociálnej sieti Facebook video, v ktorom skritizoval globálny pakt OSN o migrácii a označil ho za neakceptovateľný.

Skúsený diplomat a minister zahraničia diplomaticky naznačil svoju nespokojnosť: stranícki kolegovia majú s nim také odlišné názory, ale tlačia ho do bývalého Pionierskeho paláca: „Na jednej strane som akože zlyhal de facto, som zradil záujmy Slovenska ako predseda Valného zhromaždenia... a na druhej strane mám byť dosť dobrý na prezidenta,” zdôraznil.

V súčasnosti do ministra Lajčáka vrhajú hromy – blesky z rôznych strán, verejnosť je rozrušená a zreje veľký škandál. Nuž, ale my naopak pokúsime sa zhodnotiť celú situáciu úplne pokojne, s chladnou hlavou a keď ide o kariérneho diplomata – tak aj absolútne diplomaticky. Stále nik nevie odpovedať na jednoduchú, ale základnú otázku: čo vlastne chce Lajčák, prečo koná tak, ako koná, načo to robí? Odpoveď je mimoriadne jednoduchá.

Posvietime si trochu na životnú cestu a kariéru hrdinu tohto článku – a hneď všetko bude jasné. Miroslav Lajčák je tzv. kariérny diplomat. Je skúsený, šikovný, znalý, možno najlepší na Slovensku, určite je jeden z najlepších v Európe, ba aj na svete. To by my nemohli /teda by nemali, ak chcú byť objektívni/ popierať ani jeho najväčší oponenti. Nakoniec nie náhodou ho chceli zvoliť za šéfa OSN – a to, pardon, hocikoho na podobné funkcie nevolajú...

Lajšákovi vytýkajú jeho komunistickú a „sovietsku“ minulosť. Nuž, to by som veľmi nepreháňal: koľko je v Európe /aj na Slovensku/ politikov, ktorí študovali v ZSSR, boli členmi Komunistickej strany a v súčasnosti sú ochotní v zuboch roztrhať Rusko, komunistov a pod. Vôbec to nie je ojedinelý prípad... Miroslav Lajčák študoval jeden rok právo na Univerzite Komenského v Bratislave a potom vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Ako 20-ročný /v r. 1983/ sa stal členom Komunistickej strany. Pikantériou je, že, napríklad, vo Wikipedii v životopise Lajčáka úplne chyba dátum, kedy skončil s členstvom v strane – namiesto dáta je tam otáznik...  

Od r. 1988 začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. V r. 1991 – 1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve. V r. 1993-1994 bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničia. Potom štyri roky bol slovenským veľvyslancom v Japonsku a v r. 2001 – 2005 podobnú funkciu zastával vo vtedajšej Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku. Neskôr bol vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu a v januári 2009 ho vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval za nového ministra zahraničných vecí SR. V apríli r. 2012 sa stal ministrom zahraničia vo Ficovej vláde.

V máji 2017 ho Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov zvolilo za predsedu svojho 72. zasadnutia, ktoré trvalo od septembra 2017 do septembra 2018. Tento mandát vykonával popri funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Dokonca sa prednedávnom uchádzal o funkciu generálneho tajomníka OSN a v dvoch hlasovaniach skončil na druhom mieste. To nie je prehra, ale veľké uznanie pre jeho osobu a pre Slovensko.

Mohli by sme pokračovať, alebo uviesť životopis ministra podrobnejšie, ale... verejnosť by mala pochopiť hlavne tú podstatu. Práve preto uviedol som jeho krátky životopis. Miroslav Lajčák je skutočne profesionálny diplomat, skúsený politik, ktorý, ako sa hovorí, to vie – vždy bol úspešný, vždy sa mu darilo – za každého režimu, za každej vlády a politickej situácie. Skúsený diplomat a politik vždy sa vedel zorientovať a otočiť sa tým správnym smerom, zariadiť veci tak, aby nemal problémy, ale vždy bol úspešný v prostredí tých, ktorým  sa momentálne darí, ktorí sú na vrchole, ktorí vládnu – aj doma, aj v zahraničí.

Preto sa Miroslavovi Lajčákovi darilo pred 17. novembrom 1989 /ľudovo hovoriac, za komunistov/, veľmi dobre sa cítil počas vládnutia Mečiarovej vlády, Dzurindovej, Ficovej a nestratí sa ani počas vládnutia hociktorej inej vlády. Presne rovnako sa mu darí aj na medzinárodnej scéne. Vie presne a v čas otočiť tam, kam orientujú najsilnejší a najvplyvnejší tohto sveta, kam sa títo „pastieri“ snažia nasmerovať ľudské „stádo“. Vie presne, čo, kde a kedy je najvhodnejšie povedať, aké gesto urobiť, akú pozíciu zaujať. Miroslav Lajčák je vždy na strane „pastierov“. S podobnou taktikou je ťažké prehrať a súčasný minister zahraničia je prakticky vždy v „družstve pastierov“. Koná, ako skutočný diplomat...  

A teraz sa niekto bude čudovať, že Miroslav Lajčák povie to alebo iné, bude konať tak alebo inak. Všetky jeho kroky sú úplne predvídateľné a jasné. Preto je postoj nášho ministra voči globálnemu paktu úplne zrozumiteľný: jeho schválenie žiadajú všetci „pastieri“ /okrem jedného rebela vo Washingtone/ a preto treba tlačiť na to, aby Slovensko pakt podpísalo.

Poviem smiešnu vec /ono síce by bolo ešte viac smiešne, keby to nebolo také smutné/: tento globálny pakt, Marakeš a pod., aj napriek tomu, že sú to medzinárodné záležitosti, by nemali riešiť ministri zahraničia, ale vnútra. Lebo navrhované v globálnom pakte OSN zmeny a „nezáväzné“ záväzky sa predovšetkým týkajú obyvateľstva každej konkrétnej krajiny – a tieto záležitosti oveľa lepšie poznajú ministri vnútra, ako ministri zahraničia.

Pri celej mojej úcte voči bezpochybným skúsenostiam, šikovnosti a profesionalite nášho ministra zahraničia sa mi zdá, že Miroslava Lajčáka zaujíma predovšetkým, čo na margo jeho činnosti povedia v New Yorku, Washingtone, Berlíne, Londýne, Paríži a pod., ako to, aké následky daný globálny pakt bude mať pre jeho rodnú krajinu – o 20, 50, 100 rokov. Posledné kapitoly činnosti nášho ministra zahraničia vyvolávajú dojem, že Miroslava Lajčáka oveľa viac zaujíma jeho medzinárodný kredit a to, aký názor naňho budú mať svetoví lídri, ako to, aký konkrétny dopad bude mať jeho činnosť na jeho vlastnú krajinu a jej obyvateľstvo. Bohužiaľ, v tomto prípade koná podľa známeho princípu: „vlastná košeľa...“

Na Slovensku vybuchol celý vulkán vášní: čo urobí Lajčák, ak Slovensko nepodpíše globálny „nezáväzný“ pakt OSN, v ktorom sa 86 razy prízvukuje, že sa „štáty zaväzujú...“ Ak je táto zmluva „nezáväzná“, prečo sa tak tlačí na pílu, aby ju štáty podpísali, prečo je taká dôležitá obyčajná „deklarácia“, ak je „nezáväzná“?.. Prečo sa niekto tak húževnato snaží „zásobovať“ nás migrantmi? Prečo nás nútia myslieť, že je to neškodné a vlastne nič sa nezmení?

Pokúsime sa ochladiť horúce hlavy a úplne pokojne a „diplomaticky“ zvážiť, čo urobí Miroslav Lajčák, ak Slovensko predsa nepodpíše globálny pakt OSN. No... nič zlé mu určite nehrozí, ani trochu horšie. Miroslav Lajčák vždy sa vedel prispôsobiť, vždy sa cítil dobre, vždy našiel ten správny smer: aj za komunistov, aj za Mečiara, aj za Dzurindu, aj za Fica... Nemám ani najmenšie pochybnosti, že sa Miroslavovi Lajčákovi sa aj naďalej bude dariť vynikajúco – a to nezávislé na tom, v akej funkcii a v ktorej krajine bude pokračovať.

Najviac sa špekuluje o jeho prezidentskej funkcii. Nepochybujem o úprimnosti Miroslava Lajčáka, ktorý stále odmieta kandidovať. Načo by mu to bolo? Hociktorá diplomatická funkcia niekde vo Washingtone, New Yorku či v horšom prípade niekde v Bruselu je pre kariérneho diplomata oveľa zaujímavejšia, ako post hlavy slovenského štátu – týka sa to širokých právomocí, prestíže a takej banálnej veci, ako výška platu.

Ale na druhej strane - že teraz neexistuje možnosť, aby Miroslav Lajčák predsa kandidoval? Určite existuje. Ak sa náš minister zahraničia príliš nasr... dí, že Slovensko nepodpísalo globálny pakt, tak na oplátku môže kandidovať. A čo sa stane? Ani nemusíte pochybovať – prezidentské voľby určite výhra. Lebo ho podporí drvivá väčšina základne SMERu, ako aj značná väčšina voličov opozície.

Niekoho to prekvapí? Myslím si, že našim čitateľov netreba dopodrobna vysvetľovať, prečo sa to stane a operovať číslami: všetko je nad slnko jasné – hlavné to, prečo Miroslava Lajčáka bude voliť prakticky celý SMER a takmer celá opozícia. Lebo im vyhovuje. A to mu v druhom kole zaručí víťazstvo – nad hociktorým kandidátom.       

Média a sociálne siete sú preplnené predpoveďami, čo urobí Miroslav Lajčák, ak Slovensko nepodpíše globálny pakt. Zasa sa zachováme „diplomaticky“: no čo by urobil? S najväčšou pravdepodobnosťou sa vzdá funkcie ministra zahraničia a počká na to, akú funkciu mu ponúknu v niektorej medzinárodnej organizácie. Určite nebude dlho čakať...

Tento „diplomatický komentár o diplomatovi“ ukončíme tak, ako sme ho začali – diplomaticky... Zopakujem, že nemám najmenšie pochybnosti o profesionalite, šikovnosti a skúsenosti diplomata Miroslava Lajčáka. Nedáva mi pokoj iba jedna chybička krásy. Celý svoj život sa pohybuje takpovediac na medzinárodnom poli, rieši medzinárodné záležitosti, ale problém migrácie je to mimoriadne komplikovaný a bolestivý problém práve pre, nazveme to tak, vnútorné záležitosti: konkrétne riešenie tohto problému sa predovšetkým dotýka obyvateľstva tých konkrétnych štátov, kam pošlú alebo „rozdelia“ migrantov.

V tomto prípade občan tej – ktorej krajiny musí myslieť na obyvateľstvo svojej krajiny, na svojich ľudí a nie na všeobecné medzinárodné záväzky a to, ako budú reagovať svetové mocnosti. Opakujem, je to skôr otázka pre ministrov vnútra, ako ministrov zahraničia, lebo práve ministri vnútra budú riešiť strašné, bohužiaľ, krvavé záležitosti, ktoré budú vznikať v krajinách, do ktorých ministri zahraničia /diplomati/ pošlú migrantov.

Dokonca nemusím pochybovať o úprimnosti Miroslava Lajčáka, ktorý si myslí, že všetko robí správne. Lenže, bohužiaľ, v tomto prípade sa skúsený politik a diplomat totálne mýli. Možno tiež verí tým vyhláseniam, že migrácia neuškodí, že nič zlé sa nestane, že sa migranti prispôsobia, že sú všetky obavy prehnané a pod. Možno tomu úprimne verí, ale určite sa mýli.

Udalosti predovšetkým v Nemecku jasné svedčia, ako sa budú chovať migranti v budúcnosti. Ešte sa tu neusalašili, ešte sa neusadili, ale už začali znásilňovať a zabíjať. Že sú to jednotlivé prípady? No veď práve iba preto, že sa tu ešte neusalašili. Keď ich tu budú milióny, keď sa udomácnia, začnú si sto razy razantnejšie žiadať „svoje“: teda ten život, na ktorý si zvykli vo svojich domovských krajinách. A čím sa to všetko skončí? Mám to vysvetľovať našim čitateľom? Postačí iba „diplomatická“ konštatácia, že o 20 – 50 – 10  rokov bude po európskej civilizácii. Takúto budúcnosť chceme zanechať našim vnukom a pravnukom?

Nuž, a všetko začne podpisom „nevinnej, nezáväznej zmluvy“ – globálneho paktu OSN. A práve na to nás všetkých navádza bezpochyby profesionálny, múdry, šikovný a skúsený diplomat Miroslav Lajčák. Je to paradox? V súčasnosti je. Ako aj väčšina čitateľov, tak aj ja, určite nechcem, aby tento paradox o niekoľko rokov prerástol na krvavý kúpeľ, ktorý zachváti celú Európu.

Preto, bohužiaľ, nesúhlasím s brilantným, skúseným, svetoznámym diplomatom Miroslavom Lajčákom a verím, že Slovensko sa zachová „nediplomaticky“, ale múdro, keď nepodpíše globálny pakt OSN – túto „nevinnú, humanistickú a nezáväznú zmluvu“.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

100 %
(23 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

TOP články

,