Vymáha si od vás banka svoju pohľadávku? Prečítajte si ako by ste mali postupovať. Prinášame vám rozhovor s pani Alžbetou, ktorá pracuje v oblasti vymáhania pohľadávok takmer desať rokov.
Foto: bad-credit-loans.ca
V minulom článku sme vám poskytli zopár tipov, ako predchádzať vymáhaniu pohľadávok a následnej exekúcií. Niekedy však nastanú situácie v živote, kedy sa napriek všetkému človek dostane do takýchto komplikácií. Na túto tému sme sa porozprávali s pani Alžbetou, ktorá pracuje vo firme, ktorá vymáha pohľadávky pre banky. Zisťovali sme kto sa môže ocitnúť na vymáhaní a prečo takto banky postupujú. To všetko a ešte viac sa dočítate v našom rozhovore.
Z dôvodu ochrany osobných údajov nebudú menovaní klienti, banky ani firmy. Pracovníčka si želala zostať v anonymite, a preto vystupuje pod pseudonymom.
1. Aký je postup pri vymáhaní pohľadávok?
Naša spoločnosť sa zaoberá mimosúdnym vymáhaním pohľadávok pre banky. Dostávajú sa k nám dlžníci s ktorými sa banke buď nepodarilo spojiť, alebo sú to dlžníci, ktorí neboli ochotní dohodnúť si splácanie záväzku s bankou. V prvom rade takéhoto dlžníka vyzveme písomne - listinou, aby do niekoľkých dní vyplatil svoj záväzok, prípadne kontaktoval našu spoločnosť. Čo sa týka telefonickej komunikácie, pracovníci sa usilujú čo najlepšie dlžníka informovať ako záväzok vznikol a ako je ho možné riešiť. Nasledujú dve varianty. Buď sa dohodneme na celkovom vyplatení dlhu (čo predstavuje málo prípadov), alebo dohodneme splátkový kalendár. V prípade, že sa dlžníci rozhodnú splácať svoj dlh, snažíme sa im vysvetliť, že záväzok sa neustále úročí - často sankčným úrokom. Taktiež pri splátkach musíme brať ohľad na dĺžku správy pohľadávky – väčšinou je to rok. Keďže sú pohľadávky na vymáhaní len určitú dobu, je potrebné dlh riešiť hneď od začiatku. Pokiaľ sa záväzok nesplatí v našej správe, zvykne banka podávať žalobu. Po vydaní platobného rozkazu zo súdu je povinný dlžník vyplatiť pohľadávku naraz v čo najkratšom čase. Po určitej dobe, približne pol roka od vydania platobného rozkazu, ak nie je dlh vyplatený alebo splácaný, posúva sa záväzok na exekučné vymáhanie.
2. Teda máte prístup k údajom každého klienta, ktorý neplatí. Ako to je možné? Neporušuje sa tým ochrana osobných údajov?
Áno, pracovníci majú sprístupnené osobné údaje dlžníkov, ktoré sú poskytnuté bankou, samozrejme nedochádza k ich zneužívaniu. Klient pri podpise zmluvy o úvere alebo pri inom produkte, dáva banke súhlas poskytnúť jeho údaje tretej osobe v prípade porušenia obchodných podmienok, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky banky. Tieto údaje však často už nie sú aktuálne keď sa k nám dostanú. Klient zmení adresu alebo telefón a pokiaľ sa s ním potrebujeme spojiť začína sa hotová „pátracia akcia.“ Často sa nám stáva, že keď sa spojíme s klientom po dlhom hľadaní, ani o svojom dlhu nevie. Buď na neho zabudol (čo ja osobne asi nikdy nepochopím), alebo zmenil adresu, zamestnávateľa a číslo, teda listiny ktoré mu chodili z banky a od nás sa k nemu nedostali. Preto si musia klienti uvedomiť, že každú zmenu osobných údajov je potrebné nahlásiť včas banke, aby sa s nimi mohli v prípade problémov spojiť. Takto sa dá veľakrát vymáhaniu predísť.
3. Akým spôsobom prebieha vymáhanie? Navštevujete klientov aj osobne?
Vymáhanie u nás prebieha v prvom rade telefonickou komunikáciou, prípadne písomnou – listiny, e-maily. Ale ak sa dlžník rozhodne prísť osobne, nie je problém sa s ním dohodnúť.
4. S akými prípadmi sa pri svojej práci najčastejšie stretávate?
Povedala by som, že najčastejšie sú to ťažké sociálne prípady. Ide najmä o ľudí, ktorí sa nevedia „vymotať“ so svojich dlhov, keďže ich majú niekoľko. V takom prípade sa im snažíme vyjsť maximálne v ústrety, napr. dohodou na splátkach v rámci možností dlžníka. Prípadne sa usilujeme poskytnúť aspoň základne poradenstvo, aby si ako-tak finančnú situáciu zlepšili. Ale vymáhanie pohľadávok sa netýka len sociálnych prípadov. Keď mam hovoriť všeobecne, stretla som sa pri tejto práci už aj s právnikmi, pracovníkmi štátnej správy, učiteľmi, zdravotnými sestrami... Dokonca mali sme na vymáhaní aj niekoľko pracovníkov bánk. Žiaľ, momentálne je na Slovensku taká ekonomická situácia, že to môže postihnúť každého bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo vzdelanie.
5. Je nejaký prípad, ktorý Vám utkvel v pamäti?
(Smiech) Takých prípadov je niekoľko, musím sa zamyslieť. Môžem spomenúť klasickú situáciu, ktorá sa nám veľmi často opakuje. Manžel s manželkou si zoberú vysoký úver a po čase sa rozvedú. Ak ich oboch zastihneme, klasicky jeden sa vyhovára na druhého, doťahujú sa o tom kto má pôžičku splácať. Na to slúži majetkoprávne vysporiadanie manželov (BSM), ktoré sa rieši pri rozvode. V tých horších prípadoch sa stáva, že jeden z dvojice (väčšinou manžel) utečie do zahraničia a celý úver zostane na manželku, ktorá je na materskej dovolenke s dieťaťom. Takáto situácia sa stáva takmer neriešiteľnou, keďže žena na materskej má problém nejako vyžiť a nie to ešte splácať úver. Sú to špecifické situácie v ktorých potom volíme individuálny prístup.
6. Čo zvyknete radiť ľuďom, ktorí sa ocitnú u Vás na vymáhaní?
V prvom rade sa snažíme ľuďom vysvetliť a poradiť, aby čo najskôr začali svoje záväzky riešiť a netvárili sa, že neexistujú. Dlh sa sám nestratí, je ho potrebné splácať, splácať a ešte raz splácať! Ak má niekto viacero úverov (máme dlžníkov, ktorí majú aj 10 pôžičiek!) mal by si v prvom rade spraviť poriadok v papieroch. Často sa stretávam s tým, že takýto človek už nevie aký dlh kde má, potom mu to už býva jedno. Ak má takýto klient príjem alebo nehnuteľnosť ktorú môže založiť v banke, zvykneme mu odporúčať aby si skúsil vybaviť pôžičku na prefinancovanie záväzkov. Ale keď je raz niekto neplatiacim klientom, je zapísaný v úverovom registri. Je veľmi málo bánk, ktoré sú ochotné s takýmto klientom vyjednávať ohľadom poskytnutia ďalšieho úveru. Preto ak nastane problém, je ho potrebné riešiť ešte predtým ako sa dostane na vymáhanie. V iných prípadoch sa často stačí len ozvať a my mu vieme navrhnúť podľa jeho situácie ako by mal postupovať. Ja tvrdím, že základ je komunikácia a dohodnúť sa je možné vždy, len treba chcieť.
7. Ako vnímate Vašu prácu?
Túto prácu vnímam ako veľmi psychicky zaťažujúcu, aj z toho hľadiska, že sa jedná o prácu s ľuďmi. Uvedomujem si, že mám prácu, ktorú veľa ľudí odsudzuje. Dlžníci sa často vyvŕšia na nás, alebo z nás majú strach. Neuvedomujú si, že aj my sme len ľudia, ktorí sa im v prvom rade snažia pomôcť, poradiť, dosiahnuť nejaký kompromis medzi nimi a bankou. Z našej strany je potrebná neustála pozornosť, ochota, objektívnosť a niekedy aj vynaliezavosť. Myslím si, že každý, kto vykonáva takúto prácu určite potrebuje supervíziu inak mu v pomerne krátkom čase hrozí vyhorenie.
