asfasdf ×

NázorObčana.sk

Utrpenie panny Orleánskej (1928)

 Aktuality

Slávne spracovanie procesu Jany z Arku a zásadné dielo nemého filmu

12 November
2017 19:54:37

Historické dielo dánskeho režiséra Carla Theodora Dreyera bolo podobne ako jeho ústredná postava  obeťou viacerých nešťastí a nepriazne osudu. Pôvodný negatív filmu bol stratený v požiari, neskôr negatív upravený Dreyerom znovu podľahol tomuto ničivému živlu. Film jestvoval  po viac než pol storočia len vo forme útržkov, zostrihov, teda len v znetvorených odleskoch svojej pôvodnej krásy a celosti, alebo v alternatívnej verzii, ktorá sa nezhodovala s Dreyerovou víziou. Akoby zázrakom sa v roku 1981 našla kópia v jednom nórskom psychiatrickom ústave, ktorá vraj najvernejšie zodpovedala originálu. Dnes je tak konečne možné nechať sa opantať touto klasikou,  ktorá sa z dejín kinematografie tak trestuhodne vytratila.  

Príbeh francúzskej národnej hrdinky Jany z Arku, počas Storočnej vojny figurujúcej v pozícii veliteľky francúzskych vojsk, je všetkým dobre známy. Vzniklo množstvo literatúry, kinofilmov a televíznych filmov, ktoré sa touto vskutku zaujímavou osobnosťou zamestnávajú. Kodanský rodák sa nesústredil na rozpitvanie jej vojenských úspechov, alebo na reflexiu jej krátkeho života, rozhodol sa nakrútiť film o pravdepodobne najpovestnejšom inkvizičnom súdnom procese, ktorého obeťou sa Jana stala po zajatí Burgunďanmi a predaním anglickej vláde. Presvedčená o svojom božskom poslaní a prítomnosťou stvoriteľa v jej živote,  bola  obvinená z kacírstva a čarodejníctva a následne upálená na hranici.

Tento zinscenovaný, fraškovitý justičný cirkus je filmom náramne umne zachytený, Dreyerovi sa podarilo sprostredkúvať filmovými prostriedkami pocity, ktoré diváka uviedli na jednu úroveň s utrpením Jany a  aké u neho do vtedy nevzbudil snáď žiadny film.  Mamutí podiel na tomto umeleckom zážitku majú nepochybne herecké výkony, stojace kompletne na výrazoch tvárí nadutých, vykŕmených, odporne sa škľabiacich kňazov, ktorí ako supi sukcesívne rozkladajú Janinu dušu svojimi otázkami. Surová realistickosť a autenticita sú hlavnými devízami filmu, čoho sa dosiahlo aj tým, že herci nepoužívali žiadny make-up, praktika vo vtedajšej dobe nevídaná a dnes ojedinelá.

 

 

Výkon Marie Falconetti vyráža dych, zvlášť s ohľadom na jej nepočetné herecké portfólio 

 

Predstaviteľka Jany, Maria Falconetti, je vo svojej role skutočne akoby zjavením z iného sveta. Je oprostená od povinnosti vysloviť čo i len jediné slovo, všetko sa dá vyčítať z jej posvätnej tváre, na ktorej sa premietajú jej ambivalentné myšlienky a na ktorej akoby sa odohrával ďalší film. Odporuje a odoláva, i keď občas nonšalantne,  cirkevným hodnostárom, ktorí na ňu so zvedavosťou a zlovestným, fanatickým pohľadom v očiach z výšky skúmavo hľadia. Nevzhliada však k nim, Jana má po celý čas pohľad uprený akoby do nebies, priamo do Božej náruče. Nefalšovanosť a spomínaná autenticita jej hereckého prejavu bola údajne dosiahnutá ostrým kameňom, na ktorý ju nechal Dreyer kľakať aby následne vybral tie najpresvedčivejšie výrazy.

Film tak tvoria asi z 70% iba detaily tvárí, ktoré sú hlavným dejiskom.  Napriek tomu, že Dreyer film nakrútil so zámerom nepoužitia hudby, bolo by hriechom si film nevychutnať v doprovode anjelských zborov úchvatnej kompozície Voices of Light, ktorú pre film zložil americký skladateľ Richard Einhorn.  Akokoľvek je film obrazovo podmanivý, Einhornov rekviem ho čo sa emocionality týka posúva ešte o úroveň vyššie.

 

 

 

 

Rakurzy zdôrazňujúce falošnú autoritu fanatických hodnostárov

 

Už som spomínal štylistickú vycibrenosť filmu, rád by som jej teraz venoval pár riadkov. Majoritná časť filmu sa odohráva v priestoroch súdnej siene, komornosť a vďaka použitiu detailov navodená stiesnenosť,  takmer odkazuje k nemeckému kammerspielu. Napriek dominancii statických záberov sa kamera pomerne často pohybuje, horizontálne i vertikálne, v zvláštnych uhloch si všíma rôzne predmety a zástupy ľudí. Neustále rakurzy nechávajú vyniknúť rozdielu v postavení kňazov a Jany, u diváka vyvolávajú mierny priestorový zmätok.  Štylisticky je tak film eklektický, zatiaľ čo vypočúvacia časť pripomína kompozíciou záberov a psychológiou postáv expresionizmus, záver je geniálne nakrútený a zostrihaný v štýle sovietskej montážnej školy. Všemožné uhly kamery doplňuje konotačná bohatosť záberov, prestrihy horiacej Jany akoby kontrastovali jej „pokojné“ nanebovstúpenie  a pozemské vzbúrenie obyvateľstva, ktoré si uvedomí svätosť jej mučeníctva a prepadne hystérii.

V rámci svetového kultúrneho dedičstva sa Dreyerovi podarilo vytvoriť úchvatné dielo, ktoré svojimi filmovými kvalitami prebíja aj značnú časť súčasnej produkcie. Dnes zaznamenaný ako jeden z najlepších filmov vôbec, je po mnohých rokoch neexistencie akoby darom z nebies a jeho katarzný účinok vo mne stále rezonuje.

 

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

0 %
(0 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

sdgda


Podobné články

Stalker (1979)

 

Tarkovského vyčerpávajúci spirituálny opus...

📅06.11.2017 0 269x 👤sdgda

Oldboy (2013)

 

Americký remake kórejského príbehu o pomste...

📅30.10.2017 0 196x 👤sdgda

Blade Runner 2049 (2017)

 

Dlho očakávané pokračovanie cyberpunkového kultu...

📅22.10.2017 0 417x 👤sdgda

Boxer a smrť (1962)

 

Slovenská psychologická dráma z prostredia koncentračného tábora...

📅15.10.2017 0 475x 👤sdgda
,