asfasdf ×

NázorObčana.sk

Zabitie posvätného jeleňa (2017)

 Aktuality

Mrazivý psychologický thriller s áčkovým obsadením

23 Január
2018 18:30:10

Yorgos Lathrimos patrí k najosobitejším a najzaujímavejším  tvorcom súčasnosti. Režisér gréckeho pôvodu  sa narodil v roku 1973 v Aténach a začínal tvorbou rôznych krátkometrážnych filmov, reklám či videoklipov a v súčasnosti upútal pozornosť filmovej verejnosti snímkami ako  Homár (2015) či Psí zub (2009), v ktorých ustanovil svoj špecifický, takmer ezoterický režijný štýl a vizuálny kabát do ktorého svoje filmy zahaľuje. Jeho najnovší počin,  Zabitie posvätného jeleňa, v tomto ohľade nie je výnimkou a tak aj tento film podstatne polarizuje  domácu i zahraničnú kritickú a divácku mienku,  čím však svoju úlohu ako umelecké dielo teoreticky splnil.

Sujet zachytáva idylickú zámožnú rodinu, Steven (Colin Farrell) je úspešným kardiológom a spoločne so svojou ženou Annou (Nicole Kidman) vychovávajú svojich dvoch potomkov. Zdá sa, že ich materiálne zabezpečený, plnohodnotný život nemôže nič vyviesť zo zabehnutých koľají. Steven sa pravidelne stýka s mladým chlapcom Martinom (Barry Keoghan), ktorého otec zahynul počas operácie  pod Stevenovým  skalpelom a žije  tak iba s matkou,  pričom v Stevenovi vidí chýbajúcu otcovskú figúru, či priateľa, ktorého nikdy nemal. Vzápätí sa však z nevinného priateľstva stane vykľuje psychologická hra, na konci ktorej niet víťaza ani na jednej strane.

 

Colin Farrell ako špičkový kardiológ Steven, čeliaci mučivému rozhodnutiu

Pravdepodobne prvé čo divákovi udrie do očí,  je pozoruhodná sterilita a chlad ktorou oplýva prostredie ako aj postavy pôsobiace svojou uniformovanosťou a  formálnymi, exaktne formulovanými replikami ako najnovšie modely umelej inteligencie. Fakt,  že je Steven práve kardiológom je pomerne príznačný, pôsobí totižto akoby sebe a svojim blízkym vyrezal srdce. Práve absencia  ľudskosti,  filmu dodáva podstatnú časť jeho atmosféry,  ktorá je  hlavnou devízou  zdanlivo nikam nesmerujúceho sujetu,  takmer odkazujúceho k akejsi zvrátenej morbídnej hre a lá Hitchcock. Zásluhu na tom majú vynikajúce herecké výkony, pričom svojim minimalistickým hereckými prejavom plným akéhosi  inherentného šialenstva zaujme najmä mladý Barry Keoghan.  Divákovi prezentovaná dokonalosť, rodinné blaho či akási pod kožu sa zarývajúca, denervujúca  harmónia v rodine je narušená nevysvetliteľným javom, ktorého podstatu, príčiny a riešenie nie je možné racionálne objasniť.  Čoraz viac zintímňujúci sa vzťah Martina a Stevena sa  dočká prudkého obratu a potom čo sa od neho Steven začne dištancovať, uvrhne chlapec na jeho rodinu akúsi kliatbu, ako pomstu, za údajne zapríčinenú smrť jeho otca. Varuje ho, že jeho rodina bude  pomaly chradnúť a to postupným zlyhávaním vitálnych funkcií, až do nevyhnutnej smrti. Jediný spôsob ako môže  tento proces zastaviť, je zabitím jedného člena svojej rodiny.

 

Mimoriadne znepokojujúci herecký výkon podáva nádejný mladý talent Barry Keoghan

Na rozmedzí necelých dvoch hodín sa tak rozohráva psychicky  vyčerpávajúca partia, zaujímavo mixujúca hororové prvky s prvkami mysteriózneho thrilleru a zároveň skúmajúca morálne a etické bariéry ľudí. Vykreslením postáv ako akési neľudské figuríny, dosahuje režisér zaujímavého diváckeho efektu. Zbavuje postavy emocionálnej identifikácie s divákom, ktorý tak smerom k nim nepociťuje  empatiu či ľútosť ale prosto a jednoducho zvedavosť, ako sa ich osudy zavŕšia. Táto dehumanizácia možno v istom spôsobe  predstavuje akúsi paralelu dnešnej spoločnosti a v nej absentujúcej ľudskosti,  a zakladaní  si na  materiálnych hodnotách (scény s hodinkami). Súčasne však môže ísť aj o  kritiku vyšších spoločenských vrstiev, či morálnej zodpovednosti doktorského zamestnania, majúceho v rukách nie len život pacienta, no i jeho blízkych, ktorých srdcia sú tak rovnako na operačnom stole. Bohužiaľ sa sugeruje myšlienka, že nebyť bizarnej neľudskosti hlavných postáv, film by z naratívneho hľadiska ani nemal čím zaujať, čomu nepomáha ani pomalšie tempo, v rámci účinnosti jednotlivých emocionálnych vyvrcholení však vhodne zvolené. Zápletke chýba pre jej intenzívnejší dopad nejaká forma gradácie, ktorá by film vytrhla z akéhosi stavu bezcieľneho vlečenia sa. Divák, emocionálne väčšinu stopáže chladný, tak očakáva najmä záverečné rozuzlenie, ktoré však nevyvoláva potrebnú iskru satisfakcie či katarzie.

Chladná vizuálna stránka tvorí minimálne 50% zážitku

Ako som už spomínal,  audiovizuálna stránka filmu na seba neustále upútava pozornosť a excelentne koreluje svojou odmeranosťou a neosobnosťou s postavami. Pomalé  nájazdy kamery generujú nevysvetliteľné pocity podprahového zla a stiesnenosti . Celkové širokouhlé statické zábery, biele interiéry nemocnice s nekonečnými pustými koridormi a nezvyklé uhly kamery odkazujú k typicky Kubrickovskému vizuálu,  pričom celkovo formálna stránka filmu pripomína najmä jeho Osvietenie (1980). Zaujímavú funkciu tak plní aj zvuková kulisa, kde prím hrajú rôzne ruchy a hrozivé ambientné  tóny dokresľujúce hororovosť snímky,  no využíva sa tiež klasická, kláštorná hudba.

Zabitie posvätného jeleňa definitívne stojí za pozornosť každého, kto je ochotný pristúpiť na povoľnejšie tempo a hľadá nejakú formu ozvláštnenia, či zaujímavý thriller bez typických klišé. Nedokážem sa však ubrániť výslednému dojmu, že z daného konceptu šlo jednoducho vyťažiť viac.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

100 %
(2 hodnotenia)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

sdgda


Podobné články

Niť z prízrakov (2018)

 

Komplexná štúdia vzťahov a herecký koncert Daniel Day Lewisa...

📅12.02.2018 0 207x 👤sdgda

Spalovač mrtvol (1968)

 

Československý hororový kult, oslavujúci 50-ročné jubileum...

📅05.02.2018 0 321x 👤sdgda

Zabitie posvätného jeleňa (2017)

 

Mrazivý psychologický thriller s áčkovým obsadením...

📅23.01.2018 0 678x 👤sdgda

Prízrak (2017)

 

Pozoruhodný existenciálny nezávislý počin...

📅14.01.2018 0 808x 👤sdgda
,