NázorObčana.sk

Nádejný talent menom Damien Chazelle, ohromil v roku 2014 filmový svet svojou adrenalínovou snímkou Whiplash, ktorá zahviezdilq na festivaloch a zožalq 3 zlaté sošky. Rytmicky intenzívny film, vynikal okrem výbornej technickej stránky i hereckými výkonmi na čele s despotickým J.K. Simmonsom a dovtedy nie až tak známym Milesom Tellerom. Jeho už produkčne náročnejší film La La Land z roku 2016, predstavoval najhorúcejšieho Oscarového šampióna, pričom mu však hlavná cena unikla o vlások. Hviezdne obsadenie, špičková choreografia a óda na Hollywood a jeho zlaté časy však zozbierala dohromady 14 nominácií a 6 Oscarov. Tohto roku mladý režisér prišiel so životným príbehom Neila Armstronga, teda prvého človeka, ktorému bolo dopriane vykročiť na povrch Mesiaca.

V 60. rokoch nastala kulminácia závodu o preskúmanie vesmíru. USA sa ako odpoveď vesmírnym úspechom Sovietskeho zväzu rozhodlo prekonať všetky doterajšie pokusy a dostať človeka až na Mesiac. Ako som spomínal, film mapuje najmä súkromný život pilota NASA Neila Armstronga (Ryan Gosling), ktorý je v expozícii nútený vysporiadať sa s tragickou smrťou svojej dcéry. Jej strata v ňom zanechá hlboké stopy, duševné trhliny však nedáva najavo a uzatvára sa do seba, stáva sa chladnokrvným voči synom a manželke Janet (Claire Foy). Jeho schopnosť zachovať si chladnú hlavu v krajných situáciách ho robí ideálnym ašpirantom ambiciózneho projektu NASA, do ktorého sa rozhodne naverbovať netušiac, aký výrazný dopad bude mať táto udalosť na neho a jeho rodinu.

Film sa predovšetkým zameriava na osobnú zložku Armstrongovcov

V prvom rade treba konštatovať, že naratívne film ostáva verný svojmu názvu. Prvý človek, je tak zameraný na samotnú osobu astronauta, je skutočne prednostne osobným príbehom trápenia, odlúčenia a vysporiadania sa so skutočnosťou. Hlavnú dejovú líniu koncentrujúcu sa na rodinu Armstrongových, lemujú vedľajšie príbehy kolegov a neskôr priateľov, ktorých častokrát postihli nešťastné osudy. Neil sa tak stáva akýmsi múrom nárekov a čoraz viac sa dištancuje od rodiny a všetkého pozemského, zúfajúc z uvedomenia si vlastnej bezmocnosti a bezvýznamnosti v konfrontácií s nekonečnosťou vesmírnej temnoty.  V rámci tejto takmer existenciálnej krízy, sa Mesiac stáva pre Neila akýmsi emocionálnym útočiskom, očistcom, cestou na ktorý, za sebou zanecháva všetok žiaľ a úzkosť. Chazelle zvolil veľmi citlivé a trpezlivé tempo rozprávania, ktoré aj napriek množstvu postáv, im neostáva dĺžne priestoru. Film zachytáva aj jednotlivé fázy tréningu a prvotných pokusov, pričom časové skoky okrem nenávratného približovania sa k dosiahnutiu vesmírneho telesa, predstavujú i rastúcu Neilovu obsesiu. Tieto aspekty jeho osobnosti skvelo sprostredkúva Goslingov občas až príliš minimalistický herecký výkon. V rámci jeho hereckej palety ide teda o charakteristický úkaz psých očí. Obzvlášť však vyniká Claire Foy, v role emocionálne neustále testovanej manželky bojujúcej o svojho muža. Spočiatku podporný element, neskôr sa však po sérií nehôd a uvedomením si skutočnosti, že svojho manžela vidí možno posledný krát, stáva pre Neila jedným z posledných emočných zakotvení na povrchu zemskom. Posledné Neilove hodiny na Zemi sú tak obzvlášť dojímavé a nervydrásajúce .Film taktiež okrajovo zachytáva mediálny rozmer udalosti, spoločenské dôsledky ako aj opozičné hlasy, zintenzívnené najmä po tragickom usmrtení astronautov. Pokladá sa najmä otázka ceny ľudského života a oprávnenosť jeho obety. Odhliadnuc od inak bezchybne spracovanej dejovej kostry, zamrzí iba pár nadbytočných scén a v závere prílišná doslovnosť v podobe nepotrebných retrospektív. Samotný moment pristania na Mesiaci a vykročenie na jeho povrch,  je nesmierne sugestívnym vnorením sa do hlbokej a mlčanlivej temnoty, pričom však film neopúšťa stanovisko Armstronga. Okolo snímky vznikla pred vydaním menšia kontroverzia, ktorá pramenila vo vystrihnutí scény ikonického vztyčovania americkej vlajky z finálneho zostrihu filmu. Konzervatívne hlasy, dokonca aj samotná hlava štátu,  obviňovali film a jeho tvorcov  z protiamerického ladenia a anti-patriotizmu. Osobne, bolo pre mňa tiež pomerne otázne rozhodnutie už hotovú scénu z filmu odstrániť. Po jeho zhliadnutí, je však evidentný pravý dôvod jej vystrihnutia, jednoducho tonálne a tematicky absolútne nezapadá a neladí so zvyškom filmu, ktorý sa tak vehementne sústreďuje na osud individuálnej osoby a nie na úspechy národa.

Film zachytáva aj tréningú etapu a niekedy osudné pokusy

Práve vďake uvedeným nespochybniteľným kvalitám, je pre mňa deprimujúce, že Damien Chazelle film zveril kameramanovi trpiacemu Parkinsonovou chorobou. Už úvodných desať minút mi kvôli neprestajne roztrasenej kamere, spôsobilo nepríjemné bolesti hlavy, pričom je treba dodať, že sa kompozícia záberov  bohužiaľ obmedzuje takmer iba na detaily. Chápem pohnútky, ktoré viedli režiséra k zvoleniu týchto vyjadrovacích prostriedkov, mne osobne však v tomto prípade prekážalo prílišné vedenie diváka za ručičku a nútené upriamovanie jeho pozornosti. V scénach v kokpite raketoplánu, je využívanie detailov a nadmerná optická pohyblivosť pochopiteľná, avšak snímajúc obyčajné dialógy spôsobuje zmätok a degraduje audiovizuálny potenciál, ktorý mal obzvlášť vyniknúť v IMAX formáte. Situáciu zachraňuje ako je u Chazella zvykom výborná hudba Justina Hurwitza, ktorá je vcelku efektívne premosťovaná a dávkovaná v podobe subtílneho doprovodu, menej však ako burácajúceho epického crescenda. Pasáž na Mesiaci a vo vesmíre je podmanivo nakrútená, podfarbená potrebnou dávkou melanchólie i keď zamrzia nadmerne ostentatívne citácie Vesmírnej odysey a Interstellaru.

Neilova stoickosť a chladnokrvnosť paradoxne rastie s blížiacou sa cestou

Obsahové a dramaturgické kvality veľmi osobitého a autorského biografického filmu, tak zrážajú len isté štylistické rozhodnutia. Napriek tomu však ide o unikátny portrét človeka, ktorý sa stal symbolom pokroku, jeho odvaha a obetavosť umožnili človeku nahliadnuť ponad horizont svojej pozemskej existencie a navždy udať smer, akým ľudská rasa bude postupovať.