asfasdf ×

NázorObčana.sk

Detail (1990)

 Aktuality

Iránska doku-fikcia o jednom úprimnom podvode

18 December
2017 22:18:41

Abbas Kiarostami patrí k najvýznamnejším osobnostiam iránskej kinematografie, svojou rôznorodou umeleckou činnosťou prispel k jej revitalizácii, globálne ju zviditeľnil a bol jedným z režisérov, ktorý iniciovali nástup Novej vlny iránskeho filmu, majúcej výrazný avantgardný charakter.  Režijne debutoval v roku 1970 filmom Nan va Koutcheh,  avšak výraznejší úspech a pozornosť mu bola venovaná až po iránskej revolúcii (1979) , kedy sa jeho filmy začali dostávať, vďaka rôznym festivalovým oceneniam do povedomia filmovej verejnosti celého sveta.  Film Detail (Nema-ye Nazdik) nakrútil v roku 1990 a napriek jeho u nás pomerne nízkej popularite, má snímok pravidelne prominentné miesto na rôznych rebríčkoch najlepších filmov a  mnohými kritikmi je označovaný ako režisérovo majstrovské dielo.

Film je natočený podľa skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v Teheráne v druhej polovici 80. rokov. Mladík z chudobných pomerov Hossain Sabzian je vášnivým nadšencom filmu a umenia, obzvlášť tak legendárneho iránskeho režiséra Mohsena Makhmalbafa, ktorého filmy sú ako tvrdí sám „jeho súčasťou“. Verne totiž reflektujú útrapy a životné ťažkosti, ktorými si prešiel. Jedného dňa, čítajúc knihu o najnovšom filme spomínaného režiséra (Cyklista 1987), je v autobuse oslovený staršou dámou, ktorá sa na knihu začne vypytovať. Znenazdajky adoptuje Hossain identitu jej autora,  samotného Makhmalbafa. Vo svojej role pokračuje naďalej aj po pozvaní do domova staršej dámy, ktorej rodina ako sa ukáže taktiež prejavuje nemalý záujem o túto režisérsku osobnosť. Sukcesívne a presvedčivo sa tak z nevysvetliteľných dôvodov absolútne identifikuje a prevteľuje do role známeho umelca.  Tento jeho podvod sa okamžite po odhalení stáva novinárskym fenoménom a onedlho priláka aj pozornosť samotného režiséra.

Obvinený cinefil na súde s pokorou prijíma svoj údel a ortieľ

 

Snímok má podobu retrospektívnej, avšak časovo roztrieštenej chronológie, kedy sa nám sujet odkrýva neskôr ako samotná fabula, sú nám naskytnuté rôzne pohľady na udalosť. Príbeh sa z prevažnej časti odohráva v priestoroch súdnej siene, kde je Hossain vypočúvaný z dôvodu obvinenia z podvodu a pokusu o krádež. Podrobnosti jeho činu sú divákovi iluminované občasnými flashbackmi, motivácie a prežívanie hrdinu však zostávajú skryté až do jeho nejasnej výpovede a divák je tak o  Hossainovi nútený dokresliť vlastný obraz.  Herci vo filme videní hrajú sami seba, čo umožňuje filmu pôsobiť nadmieru autenticky a realisticky. Práve surový realizmus, dýchajúci na diváka z každého záberu je hlavnou devízou tohto diela, ktoré svojim kvázi dokumentárnym ladením akoby stieralo hranicu medzi fikciou a skutočnosťou, predstavuje film jednoducho ako zachytenú a zreprodukovanú črepinu z mozaiky reality.

Hossainova výpoveď na súde je akoby pohľadom do jeho citlivej duše, v ktorej sa skutočne skrýva zápal a úprimná pasia vo filme, ktorej tvorivý potenciál je však zhatený a znemožnený jeho nepriaznivou sociálnou situáciou. Film sa tak stáva akousi sondou do spoločnosti nielen Iránu, kde sú ľudia pre známu osobnosť - celebritu ochotný vyrezávať stromy, no pre obyčajného človeka ani pohnúť prstom či prejaviť istú dávku rešpektu. Tento vytúžený, blahodarný stav uznania sa stáva hlavným motívom a ospravedlnením Hossainovho podvodu, ktorý bol vo výsledku len zúfalým výkrikom jednej utláčanej, zgniavenej duše. Hossain svoj priestupok úprimne ľutuje, uvedomuje si svoju chybu, zároveň ho však neodsudzuje. Film tento cyklus udalostí zobrazuje neutrálne, mieru stotožnenia sa s hrdinom a jeho odsúdenia necháva na divákovi. Režiséra Makhmalbafa,  ktorého stretnutie sa s Hossainom má na svedomí Kiarostami, film neprofiluje ako nejakú nadpozemskú prominentnú entitu ale ako obyčajného človeka ľudu, umelca, podávajúceho verný, nefalšovaný obraz o svete a v spoločnosti v ktorej prebýva.

Striktne dokumentárnemu štýlu filmu je podriadená aj jeho štylistická stránka. Kamera je bezmála neustále statická a ako príznačne naznačuje názov, obrazová kompozícia je skutočne tvorená najmä detailmi. Minimum strihu, takmer absentujúca hudba, samotná prítomnosť Kiarostamovho hlasu vo filme len umocňujú dokumentárnu, neformálnu povahu filmu.

Vo filme sa napokon objaví aj samotný Makhmalbaf, ktorý Hossainovi pomôže zmieriť sa s poškodenou rodinou

Napriek prevažne negatívnym ohlasom krátko po jeho uvedení v Iráne, bol film po vystavení zvyšku sveta vychválený a dnes je mnohými považovaný za jeden z najlepších. Napr. Britský filmový inštitút ho z top 50 filmov, ktoré kedy boli nakrútené, zaradil na 43. miesto. Kiarostami okrem zaznamenania jedného kuriózneho prípadu a relativizovania filmovej formy v podstate stvoril i ódu na iránsku režisérsku legendu, ktorá rezonuje aj po jeho nedávnej tragickej smrti.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

0 %
(0 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

sdgda


Podobné články

TOP články

,