NázorObčana.sk

Foto: http://kremlin.ru

Prezentujeme našim čitateľom skrátenú verziu tohto rozhovoru.

Nachádzame sa v Petrohrade, kde sa koná ceremónia žrebovania mužstiev – účastníkov budúcich futbalových majstrovstiev sveta v 2018, ktoré sa budú konať v Ruskej federácii a do ktorých ste investovali také obrovské množstvo energie. 

Áno, je to pravda. A k tým majstrovstvám Vám a aj sebe gratulujem. Musím priamo a čestne priznať. Presnejšie povedané, nie je žiadnym tajomstvom: nemáme nejaké zvláštne ambície na tomto šampionáte, hoci, samozrejme, očakávame od nášho tímu dobré výkony. Náš cieľ pri usporiadaní tejto súťaže sa zhodoval s cieľmi FIFA_ to znamená - rozšírenie geografickej oblasti futbalu. Nehovorím ani o tom, že Rusko je obrovská krajina, rozsiahlosťou územia je  najväčšia na svete a aj najľudnatejšia v Európe. Najviac, s bývalými republikami ZSSR a teraz nezávislými štátmi, bývalými republikami Sovietskeho zväzu máme takmer so všetkými bezvízový styk – voľný pohyb. Preto očakávame, že sa mnohí obyvatelia týchto štátov navštívia Rusko a majstrovstva sveta v r. 2018. A samozrejme, táto udalosť bude veľmi dôležitou nielen pre Rusko, ale aj pre všetkých našich najbližších susedov.

Ste priateľom pána Blattera. Vieme, že ste ho podporovali.

Viete, prakticky sme sa nepoznali predtým, ako sa začal proces našej aplikácie, boj za našu nomináciu na futbalové majstrovstvá sveta 2018. Počas tejto spoločnej práce sme mali množstvo stretnutí so zástupcami výkonného výboru FIFA, s komisiami, ktoré navštívili našu krajinu. Stretával som sa aj s pánom Blatterom. Vytvorili sme si veľmi priaznivé pracovné postoje a dobré osobné vzťahy.

S ohľadom na súdny proces, ktorý sa teraz koná vo Švajčiarsku, myslíte si, že Spojené štáty sa nejakým spôsobom podieľajú na tomto?

Spojené štáty, pokiaľ je mi známe, si robili nároky na usporiadanie svetového šampionátu  v roku 2022...

Myslíte si, že sa preto pomstili?

Ja som ešte nedokončil vetu ... a ich najbližší spojenci v Európe - Veľká Británia – si nárokovali majstrovstva sveta v r. 2018. A to, ako vyzerá boj proti korupcii, núti ma premýšľať o tom, či sa nejedná o pokračovanie boja o majstrovstva sveta v r. 2018 a 2022.  Koniec koncov, nikto sa nestavia proti boju s korupciou, všetci sú za. A ja osobne som presvedčený, že musíme bojovať ešte tvrdšie. Ale existujú určité zásady medzinárodného práva, ktoré spočívajú v tom, že ak niekto má podozrenia zo spáchania trestného činu kýmkoľvek iným, musia byť ​​zhromaždené určité údaje, ktoré sa odovzdajú kompetentným  zástupcom štátu, ktorého občanom je osoba, porušujúca zákon. Ale to nemá nič spoločné s tým, že predstavitelia jednej krajiny – to je jedno, či malej alebo veľkej - cestujú po celom svete a všetkých, koho si želajú,  zadržia a odvlečú do svojho väzenia. Podľa môjho názoru je to neprijateľné, nesprávne. Ale, opakujem, neznamená to, že boj s korupciou nie je nutný.

Pán Prezident, v súčasnosti registrujeme dosť ironický dejinný zvrat. Pozorujeme, že pravicové  resp. až extrémne pravicové sily v Európe Vás podporujú oveľa intenzívnejšie ako ľavicové, napríklad, sú to Marie Le Penová vo Francúzsku, ako aj UDC vo Švajčiarsku. Prečo je to tak? Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že to nie je podpora len mojej osoby, skôr je to uvedomenie si svojich národných záujmov tak, ako ich chápu politické sily. Vo svete ako aj konkrétne v európskych krajinách sa odohrávajú určité „tektonické“ zmeny vo verejnom povedomí namierené na ochranu národných záujmov. Pozrite sa, práve teraz Európa čelí konkrétnemu problému - problému návalu prisťahovalcov. A bola to práve Európa, čo prijímala rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili tento stav? Musíme byť úprimní a čestní: rozhodovalo sa v zámorí, a problémom musí čeliť Európa.

Chceli ste povedať - Spojené štáty?

Samozrejme. To je iba jeden príklad, ale podobných je veľa.  Neznamená to však, ako som už hovoril, že by sme mali akosi - a ja to ani nemám v úmysle - démonizovať politiku USA. Spojené štáty realizujú politiku tak, ako uznávajú za vhodné v ich vlastnom záujme. Musíme sa snažiť vyhľadať rovnováhu záujmov, je nutné oživiť našu prácu, dať nový impulz činnosti  na úrovni Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených Národov. Samozrejme, Spojené štáty americké sú uznávanou veľmocou, americký ľud vybudoval túto krajinu za niekoľko stáročí, je to jednoducho skvelý výsledok. To však neznamená, že súčasné mocenské orgány USA sú v práve pohybovať sa po celom svete a kohokoľvek zadržať a uvrhnúť do väzenia, alebo konať z pozície „kto nie je s nami, ten je proti nám". Musíme mať trpezlivosť a pracovať s našimi americkými kolegami a hľadať riešenia podobne ako sa to deje v niektorých sférach našej spolupráce, povedzme ako sa to podarilo v otázke iránskeho jadrového programu.

Bol ste jedným z prvých a ste v čele tých, ktorí bojujú proti Islamizmu. Ako si myslíte, sú Európania na jednej strane barikád s Vami v tejto veci?

Viete, keď sme iba začínali tento boj a stretli sme sa s problémami u nás na Kaukaze, bol som prekvapený tým, že aj napriek existujúcim dôkazom o tom, že čelíme hrozbe terorizmu, že bojujeme so stúpencami „Al-Káida", nepodporili nás. A keď som sa pýtal svojich kolegov, vrátane tých v Európe, hovoril som im: „No, nevidíte predsa, čo sa deje?“ Odpovedali mi: „Áno, vidíme, ale z rôznych dôvodov, vrátane vnútropolitických a medzinárodných nemôžeme vás podporiť.“ Vtedy som im hovoril: „Nemôžete podporovať – netreba, aspoň nám neprekážajte". V záujme Ruska nie je konfrontovanie s inými krajinami, ale niekedy musíme brániť svoje záujmy, a, samozrejme, budeme tak robiť naďalej. Vidím, že sa v súčasnosti situácia naozaj zmenila. Európa, Spojené štáty si uvedomili reálne nebezpečenstvo extrémnych prejavov radikalizmu a skutočne sa zapojili do boja proti týmto javom. My, ruskí ľudia, hovoríme: „Lepšie neskoro, ako nikdy“. Ale veľmi dúfame, že nielen v tejto oblasti, ale aj v iných otázkach – ako je urovnanie situácie na Ukrajine, riešenie  ekonomických problémov a pod. budeme i naďalej viesť dialóg a vyhľadávať riešenia prijateľné pre všetkých.