Rokovanie Rady Rusko – NATO z 13. júla bolo tretím od začiatku ukrajinskej krízy a pozastavenia rozhovorov aliancie s Moskvou.
Foto: Facebook
Proti obnoveniu dialógu v tomto formáte sa postavila V. Británia, ktorá stretnutie nazvala jednorazovým. Podporili ju v tom Poľsko a štáty Pobaltska, uvádzajú Izvestia. Vysokopostavený zdroj v nemeckých diplomatických kruhoch a niektorí členovia NATO považujú Radu Rusko – NATO za nevyhnutný mechanizmus riešenia mnohých krízových situácií a zníženia napätia medzi stranami. Preto sa vyslovili za obnovenie jeho jej fungovania na stálom základe.
Zasadnutie Rady sa konalo na úrovni stálych predstaviteľov. Z ruskej strany sa ho zúčastnil stály predstaviteľ RF pri NATO Alexander Gruško. Zo svojej strany generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že rozhodnutia prijaté na varšavskom samite sú odpoveďou na konanie Ruska. Vedenie NATO sa tým fakticky priznalo, že rozšírenie prítomnosti aliancie vo východnej Európe, cvičenia v Čiernom mori a nasadzovanie systémov PRO je od počiatku nasmerované proti Ruska.
Stoltemberg zdôraznil, že základnými otázkami zasadnutia Rady bola situácia na Ukrajine a situácia v Afganistane. Vedenie aliancie pri tom informovalo Radu o rozhodnutiach, prijatých na varšavskom samite NATO.
Vystúpenie Stoltenberga a stáleho predstaviteľa RF názorne preukázalo, že vzájomné pochopenie nebolo nájdené ani v jednom rokovacom bode. Rusko obrátilo pozornosť na správy OBSE, že 80 % obstrelov zóny konfliktu na východe Ukrajiny smeruje na územie Donecka a Luganska. A teda, že otázky rozpútavania konfliktu treba adresovať Kyjevu.
Podľa ria.ru, srspol.sk
