Bývalý prezident Ukrajiny Viktor Juščenko pri stretnutí so študentmi Kyjevskej univerzity kultúry vyhlásil, že ruský maliar Iľja Repin, skladateľ Pjotr Čajkovskij a spisovateľ Fjodor Dostojevskij sú predstaviteľmi „ukrajinskej národnej kultúry“.
Foto: Facebook
Juščenko pri tom k „unikátnej ukrajinskej civilizácii“ priradil aj Tripoľskú archeologickú kultúru, patriacu do 5. Tisícročia pred naším letopočtom. Do „národného Louvra“ treba rozmiestniť obrazy Repina, uvádza RIA Novosti.
„Je dôležité mať svoj národný Louvre a povedať, že Repin – repa – je ukrajinským umelcom a Čajkovskij – čajka – je ukrajinským skladateľom, že Dostojevskij je ukrajinským spisovateľom. No a do tohto radu je možné zaradiť ešte tisíce priezvisk“, tvrdí Juščenko.
Za časť ukrajinskej kultúry nazval aj „rosijsku movu“ (ruskú reč), ktorá mimo nej vraj „nemá žiadnu hodnotu“.
Predtým obdobné vyhlásenia zneli aj od iných ukrajinských činiteľov kultúry. Zaslúžilý činiteľ umenia Ukrajiny Igor Kuryliv vyhlasoval, že základom kvartetov Beethovena sú ukrajinské ľudové melódie a doktor historických vied Viktor Belyj tvrdil, že Ukrajina „od druhého tisícročia pred naším letopočtom po súčasnosť“ bola obilnicou celého sveta, „vrátane Egypta“.
V auguste 2015 kyjevský historik profesor Stanislav Kuľčickij vyhlásil pre noviny Vzgljad, že Rusi „ukradli Ukrajine názov“. „Ide o to, že nám ukradli náš názov. To my sme Rusi. Alebo ešte Rusíni. „Rusko“ pochádza od slova „Rus“, čo je pochopiteľné“, vyhlasoval vtedy.
V júli 2016 akademik Petro Toločko novinám Vzgljad povedal, že nikto „ruský názov nekradol“. „My sami sme sa ho vzdali“, poznamenal a dodal, že „Rus je naším spoločným, a že v tých časoch neexistovalo ani Rusko, ani Ukrajina a ani Bielorusko“.
Zaujímavé je, že v septembri odstránili z programu doplnkového čítania Dostojevského dielo „Chlapec u Krista pri jedličke“ (voľný preklad srspol.), lebo sa to nezhodovalo s ukrajinocentristickým uhlom pohľadu.
Podľa vz.ru, srspol.sk