Čakaj ma, čakaj, môj rodný dom je jedna z piesní kovačickej hudobnej skupiny Vzlet, ktorá vyprevadila početných Kovačičanov a Padinčanov do „bieleho sveta“. Pieseň vznikla síce pred viac ako 45 rokmi, ale jej text sa hodí aj na súčasné pomery.
Na snímke: Ján Telečan so svojou rodinou
Foto: Anička Chalupová
Slováci z Vojvodiny sa vo veľkom sťahujú na Slovensko a do iných európskych krajín. Trend vyľudňovania ani podnes neslabne, práve naopak. Dokazujú to aj údaje Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, podľa ktorých do konca septembra 2016 bolo podaných vyše 1 100 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, 1 079 z Vojvodiny a z toho 188 z Padiny a 135 z Kovačice. Podľa ich štatistiky ten pomer bol podobný aj v roku 2015.
V porovnaní s obdobím pred 45 rokmi niečo sa predsa zmenilo. V minulosti sa Slováci zvykli sťahovať do Nemecka, Kanady a Austrálie. No v súčasnosti to už neplatí. Trend sa zmenil a ľudia začínajú uprednostňovať veľké priemyselné mestá na Slovensku, kde im v prvom rade neprekáža jazyková bariéra. Najviac súdobých „kočovníkov“ je síce z Banátu, ale tento trend zasiahol aj iné oblasti. Podobná situácia je aj v Báčke, Srieme a okolí. Zrejmé je, že najviac odchádzajú ľudia z lokalít s vysokou nezamestnanosťou.
Zbalili kufre, odchádzajú…
„Jasné je, že sa sťahujú za prácou,“ vysvetľuje Ján Telečan, tridsaťpäťročný Kovačičan, ktorý pred dvomi rokmi tiež odišiel za prácou na Slovensko. Dodáva, že sa za uplynulý rok a pol v automobilovom priemysle v Bratislave zamestnalo viac ako 250 Padinčanov a Kovačičanov. Mladí ľudia z týchto dvoch dedín si nové zamestnanie a nový domov našli aj v Malackách, Lozorne, Trnave, Žiline, Púchove a iných mestách na Slovensku. Za hranice ich stále lákajú priepastné rozdiely v mzdách.
„Kým napr. jedna hodina práce v Srbsku stojí v priemere 2,5 eura, hodinová mzda na Slovensku je až trojnásobne vyššia. Okrem trvalého pracovného pomeru ponúkajú tu aj rôzne výhody, ako je ubytovanie, príspevok na stravovanie, možnosť odborného rastu a iné,“ podčiarkol Ján, ktorý si v Devínskej Novej Vsi spolu s manželkou Vierkou a deväťročným synom Denisom našiel nový domov. No kým bude rozdiel v platoch za hranicami a u nás taký, aký je, migráciám sa podľa neho nezabráni.
Z radov vojvodinských Slovákov odchádzajú tiež mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorým Slovensko poskytlo štipendium, oni sa nevrátia do rodiska a komunita v banátskych prostrediach, kde žijú Slováci, tíško intelektuálne slabne. Počet odchodov do cudziny v posledných rokoch rastie. Možno aj preto, že dolnozemskí Slováci majú vo svete dobrú povesť. Hodnota ich pracovitých rúk stúpa.
Anička Chalupová
