asfasdf ×

NázorObčana.sk

Čo všetko prezradil novinárom ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a jeho americký kolega Rex Tillerson

 Aktuality

Počas spoločnej tlačovej konferencie v Moskve ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a jeho americký kolega Rex Tillerson podrobne porozprávali o postoji Ruska a USA, prezradili spôsoby riešenia viacerých medzinárodných problémov.

16 Apríl
2017 20:06:27

 

Foto: Kremlin

Ako prvý sa slova ujal hostiteľ – ruský minister zahraničia. Poznamenal: „Bol to dlhý deň. Rokovali sme s ministrom zahraničných vecí USA Rexom Tillersonom. Len pred chvíľkou sa skončila dlhá schôdzka (trvala vyše dvoch hodín) s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom  Putinom. Boli to obsažné a otvorené rokovania, zahŕňali celé spektrum problémov, ktoré sú pre naše bilaterálne vzťahy a spoluprácu v medzinárodných otázkach kľúčové.

Behom rokovaní sme zaznamenali, že súčasná etapa v našich vzťahoch a v medzinárodnom dianí nie je najpokojnejšia. Existujú početné problémy, vrátane takých, čo zostali, ako časované míny po predchádzajúcej administratíve Spojených štátov B. Obamu. Sme realisti a chápeme, že na prekonanie takýchto prekážok treba vyvinúť seriózne úsilie. To, že my chceme vyvinúť toto úsilie v nádeji, že bude nasledovať ústretová akcia zo strany našich amerických kolegov, to je fakt. Prezident RF V. V. Putin túto našu dôslednú líniu opätovne potvrdil.

Sme svedkami pokusov brániť našej spolupráci, ba dokonca zostriť konfrontáciu. Nazdávame sa, že je to krátkozraký prístup, tým viac, že dejiny dokazujú, že keď  Moskva a Washington spolupracujú, je to prospešné  nielen pre naše národy, ale pre celý svet.

Tieto rokovania potvrdili naše spoločné zameranie na nekompromisný boj s medzinárodným terorizmom. Túto tému naši prezidenti rozoberali v niekoľkých telefonických rozhovoroch, a tiež v rozhovore v noci na 4. apríla, keď D. Trump zavolal V. V. Putinovi, aby mu prejavil úprimnú sústrasť v súvislosti s teroristickým útokom v petrohradskom metre.

Samozrejme, v kontexte boja s terorizmom sme analyzovali situáciu v Sýrii. Dotkli sme sa, pochopiteľne, aj incidentu, ku ktorému potom došlo v Sýrii v provincii Idlib, kde boli použité chemické zbrane, po čom 7. apríla nasledoval raketový útok USA na vojenské letisko. Naše hodnotenie situácie je známe, opakovane sme ho vyjadrovali. Dnes sme hovorili o tom, že tento incident, ktorý sa stal predmetom početných špekulácií, treba čo najdôkladnejšie vyšetriť.

Ruská federácia vystúpila za to, že treba obrátiť pozornosť Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu na to, že je v jej plnej kompetencii takéto vyšetrovanie iniciovať. Upozornili sme tiež na oficiálny list sýrskej vlády na adresu OSN a OPCW so žiadosťou okamžite vyslať skupinu inšpektorov na nezaujaté a objektívne vyšetrenie situácie na mieste incidentov v provincii Idlib a na letisku, na ktoré bol podniknutý útok. Videli sme, že naši americkí kolegovia sú ochotní toto vyšetrovanie podporiť.

Očakávame, že právomoci, ktoré OSN a OPCW majú, budú okamžite uplatnené. Za kontraproduktívne v tejto súvislosti pokladáme pokusy v rámci BZ OSN prijať rezolúciu, venovanú nie natoľko vyšetreniu incidentu, ako skôr legitimizácii obvinení, a priori obviňujúcich z toho, čo sa stalo, Damask. My disponujeme inými faktami. Opakujem, nepokúšame sa ich nikomu vnútiť. Chceme, aby prebehlo riadne a nezaujaté vyšetrovanie.

Diskutovali sme tiež o akciách Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie a koalície, vedenej USA v kontexte  Memoranda o predchádzaní incidentom a zaistení bezpečnosti letov počas operácií v Sýrii. Ako viete, ruská strana činnosť Memoranda pozastavila. Prezident RF V. V. Putin dnes však potvrdil našu pripravenosť vrátiť sa k jeho platnosti za podmienky, že sa potvrdí pôvodný cieľ akcií vojensko-vzdušných síl americkej koalície a Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie, konkrétne, že cieľom je práve boj s Islamským štátom, Jabhat an-Nusrou a ostatnými pridruženými teroristickými organizáciami.

Vychádzame tiež z toho, že línia deklarovaná Ruskom a Spojenými štátmi, že nemajú v úmysle zasahovať do vnútorných vecí Sýrie či iných štátov, zostáva zachovaná. Predpokladáme, že príklady Iraku, Líbye a celého radu iných krajín budú dostatočnou výstrahou na to, aby sa podobné pokusy viac nikde neopakovali, ani v oblasti Blízkeho východu a Severnej Afriky. Znova zdôrazňujem, že naše spoločné rozhodnutie dosiahnuť úplnú likvidáciu a porážku ISIL a ostatných teroristov, zostáva v platnosti, čo sa dnes plne potvrdilo.

Okrem boja s terorizmom v Sýrii a v celom regióne máme tiež spoločný záujem dosiahnuť politické urovnanie mimoriadne zložitej sýrskej krízy. Rusko a Spojené štáty niekoľko posledných rokov stáli na čele medzinárodného úsilia na hľadanie kompromisov, zjednotenia všetkých účastníkov ako vnútrosýrskeho konfliktu, tak aj vonkajších hráčov za rokovacím stolom pod záštitou OSN.

Dnes sme sa dohodli, že budeme pokračovať v bilaterálnych krokoch, aby sme pomohli, čím môžeme, a tak prispeli k pretláčaniu tohto mnohostranného procesu. Hodnotíme fakt, že okrem Ženevského procesu, na ktorom sa aktívne podieľame spolu s americkými kolegami, máme tiež aj rokovací priestor v Astane, kde sú naši americkí partneri v úlohe pozorovateľov.



V Rusku a Spojených štátoch je tiež nemálo možností ako pomôcť svetovej verejnosti urovnať konflikty v Jemene, Líbyi, a, v neposlednom rade, aj nájsť cesty, ako pohnúť z mŕtveho bodu urovnanie palestínsko - izraelského konfliktu. Ja som presvedčený, že pokračujúce kontakty ohľadne týchto problémov prinesú ovocie.

Máme ešte aj takú tému, ako je Afganistan. Ako dobre viete, za ostatné roky sme využili rozličné formáty, ktoré boli zamerané na vytvorenie zahraničnej podpory úsiliu na vnútroafganské zmierenie. Jeden z takých pokusov nás čaká 14. apríla v Moskve. Je dohodnuté stretnutie tzv. „moskovského formátu“ za účasti Afganistanu a jeho susedov, vrátane stredoázijských, na ktoré sú pozvaní aj americkí zástupcovia. Rátame s tým, že  nejakou formou sa budú môcť na tomto stretnutí zúčastniť.

Dotkli sme sa aj krízy v Ukrajine. Naše stanoviská sa zhodujú v tom, že Minské dohody z roku 2015 treba plniť. Spomenuli sme, že za bývalej administratívy fungoval dvojstranný konzultatívny kanál medzi Moskvou a Washingtonom, ako dodatok k „štvorke“ v rámci „normandského formátu“. Vycítili sme, že súčasná administratíva má záujem pokračovať v dvojstranných kontaktoch na túto tému, aby sa prispelo k hľadaniu praktických ciest realizácie Minských dohôd v plnom rozsahu. Takéto úsilie môžeme len privítať. My sme za.

Hovorili sme aj o situácii na Kórejskom polostrove, ktorá nás veľmi trápi. Rusko a Spojené štáty sú za nekompromisné plnenie príslušných prijatých rezolúcií BZ OSN. Dnes sme hovorili o tom, ako sa vymotať z tejto špirály konfrontácií a prejsť k tomu, že by sa vytvárali podmienky rokovacieho procesu, urovnania problému denuklearizácie Kórejského polostrova s využitím politického a diplomatického úsilia.

Konštatovali sme tiež mimoriadnu zodpovednosť Ruska a Spojených štátov za situáciu v sfére vojenskej a politickej bezpečnosti z regionálneho a globálneho hľadiska. Presvedčili sme sa o tom, že dohody o strategickej stabilite, znížení zbrojenia, ktoré sú medzi našimi krajinami, platia. Dohodli sme sa, že prekonáme určitú pauzu, ktorá vznikla v týchto procesoch z objektívnych dôvodov pri výmene administratívy v Bielom dome. Rátame s tým, že kontakty v oblasti našej spolupráce v sfére strategickej stability a kontroly zbrojenia sa obnovia a budú pokračovať vecne, pragmaticky, a zamerajú sa na dôsledné plnenie toho, na čom sme sa dohodli.

Dotkli sme sa aj situácie v našich hospodárskych vzťahoch. Cítime obojstranný záujem na rozvíjaní spolupráce a prekonaní negatívnej tendencie, ktorú pozorujeme v objeme obratu tovaru a v investíciách z objektívnych aj subjektívnych príčin. Pokiaľ ide o nás, navrhli sme podporiť iniciatívu podnikateľských kruhov našich krajín, aby priame kontakty získali podporu ruského štátu aj administratívy USA.

A je tu ešte jedna dohoda. Dospeli sme k dohovoru, že určíme osobitných zástupcov z našich ministerstiev – z Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie a Ministerstva zahraničných vecí USA, aby podrobne, bez akýchkoľvek emócií, umelých priostrovaní vzťahov preskúmali dráždivé podnety, ktoré sa nahromadili v našich vzťahoch za ostatné roky, najmä za vlády administratívy B. Obamu. Myslím si, že ak z oboch strán pristúpime k veci pragmaticky, určite to prinesie výsledky a napomôže ozdravenie našich vzťahov.

Celkove sa nazdávam, že všetci dobre chápeme, aká neľahká situácia sa vytvorila v našich vzťahoch, vo svete, ako sa vynorili celé skupiny ľudí, čo by si radi vyskúšali zvláštnosti moderných komunikačných technológií, v kybersfére, vo virtuálnom svete ako takom, a ako niektorí jedinci zneužívajú možnosti, ktoré nám poskytujú moderné technológie a pokúšajú sa ich zneužiť na svoje nekalé politické ciele. Myslím si, že v Spojených štátoch aj v Rusku je dosť rozumne zmýšľajúcich ľudí, ktorí vedia oddeliť „plevy od zrna“ a riadiť sa skutočnými nekonjunktúrnymi záujmami našich národov, krajín a celej medzinárodnej verejnosti.

Takýto mám pocit zo skončených rokovaní. Pri celom množstve objektívnych aj umelo vytvorených problémov existuje veľa perspektívnych oblastí pre spoluprácu. Rusko je otvorené nielen dialógu so Spojenými štátmi v rôznych oblastiach, ale aj spoločným akciám, zameraným na výsledok v tých sférach, ktoré zodpovedajú záujmom obidvoch krajín. Pochopiteľne, že budeme očakávať ústretové kroky od Spojených štátov. Som presvedčený, že dnešné stretnutie, tie mnohé hodiny, ktoré sme strávili s R. Tillersonom vo dvojici, ale tiež s prezidentom Ruskej federácie, nevyjdú nazmar. Po dnešku si lepšie rozumieme. Dúfam, že tieto kontakty budú mať pokračovanie ako bezprostredne medzi nami, tak aj po línii našich spolupracovníkov a druhých rezortov administratívy USA a vlády Ruskej federácie.“

V ostatných dňoch sme počúvali z Washingtonu nielen protirečivé, ale aj agresívne vyhlásenia. Mám na mysli slová prezidenta USA D. Trumpa, ktorý nazval prezidenta SAR B. Asada „zvieraťom“, ako aj vyhlásenie zástupcu Bieleho domu  Seana Spicera, ktorý prirovnal B. Asada k Hitlerovi a dokonca dodal, že ani Hitler neklesol tak hlboko, aby použil chemické zbrane. Ako tieto vyhlásenia podporujú diplomatické riešenie situácie? Kedy sa rétorika môže zmeniť?

S. Lavrov: „Musím doplniť niekoľko slov. Je očividné, že je to téma (ide o tému vyšetrovania incidentov s použitím chemických toxických látok v Sýrii), pri ktorej sa naše názory rozchádzajú, pretože Rusko trvá na uskutočnení objektívneho vyšetrovania. Spoločne s USA sme v roku 2013 vystúpili ako iniciátori likvidácie chemických zbraní v Sýrii. Za rekordne krátky čas boli pripravené príslušné dohody v Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu a Bezpečnostnej rade OSN.

Existujú dokumenty OPCW, ktoré zaznamenali pokrok v likvidácii všetkých ohlásených zásob chemických zbraní. Sú tam záznamy aj o probléme, spočívajúcom v tom, že niekoľko miest, kde sa uchovávali chemické zbrane, kontrolujú extrémisti. Medzi Damaskom a Haagom kvôli týmto nezrovnalostiam prebieha neustála aktívna komunikácia. My využívame svoje vzťahy s vládou Sýrskej arabskej republiky na to, aby sme ich primäli k absolútnej spolupráci. Sme za zavŕšenie tejto práce a dovedieme ju do konca.

Pokiaľ ide o vyšetrovanie správ o použití chemických zbraní, tak existuje Misia pre zisťovanie faktov použitia chemických zbraní v Sýrii a Spoločný mechanizmus Organizácie pre zákaz chemických zbraní OSN na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii (SM). My máme určité otázky ohľadne týchto štruktúr, pretože všetky obvinenia, bez výnimky, adresované Sýrskej arabskej republike ohľadne použitia chemických toxických látok, sa zakladajú na takzvaných „dištančných dôkazoch“ nejakých nevládnych organizácií. Nemienim znova upozorňovať na načisto zdiskreditované takzvané Biele helmy, ktoré boli opakovane usvedčené z podvodu.

Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré majú niečo spoločné s použitím chemických toxických látok na území, kontrolovanom opozíciou, tak sýrska vláda, rovnako ako vojaci Ruska, operujúci v Sýrii, odovzdávali OPCW niekoľkokrát vecné dôkazy, aj vzorky, ktoré bolo treba preskúmať. Preskúmanie všetkých vecných dôkazov v Haagu sa nejako dlho naťahuje.

Opakujem, nepokúšam sa nikoho obviňovať ani ospravedlňovať. Trváme na objektívnom vyšetrení udalosti zo 4. apríla t.r. Mimochodom, ako sa to už v minulosti stávalo, všetko akosi „vhodne“ korešponduje so zvolaním konferencie o Sýrii z iniciatívy Európskej únie v Bruseli. Len čo sa v predvečer konferencie objavili správy o použití chemických zbraní v provincii Idlib, mnohí jej účastníci začali vehementne žiadať, aby práve tejto téme bola venovaná konferencia, ktorú zvolali na preskúmanie celého komplexu problémov urovnania situácie v Sýrii. Keď vezmeme do úvahy, aký rozruch a veľké napätie tento incident vyvolal v médiách, v politickej sfére aj u svetovej verejnosti, tak sme presvedčení, že treba s „triezvou hlavou“ pristúpiť k jeho objektívnemu nezávislému vyšetrovaniu.

Treba vyslať medzinárodnú skupinu objektívnych a profesionálnych expertov na miesto, kde údajne boli použité chemické toxické látky a na letisko, ktoré, podľa tvrdenia našich amerických kolegov, bolo využité na to, aby sa odtiaľ vypravili lietadlá s granátmi, naplnenými toxickým látkami. My sme zatiaľ nevideli nijaké potvrdenia toho, že sa to stalo, tým väčšmi, že ani v záberoch televíznych staníc a ani na svedkoch udalosti, ktorí sa bezprostredne po incidente nachádzali na letisku, nijaké stopy po nálete nebolo vidieť. Nijaké dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že tam došlo k použitiu toxických látok, vidieť nebolo.

Prepáčte mi, prosím, ten dlhý komentár, ale chcem zdôrazniť: sme si stopercentne istí, že ak sa naši kolegovia v OSN a v Haagu budú snažiť vyhnúť tomuto vyšetrovaniu, bude to znamenať, že nechcú, aby vyšla najavo pravda. My na tom budeme trvať.

Ako dokážete presvedčiť sýrskeho prezidenta B. Asada, aby sa zúčastnil na politickej zmene? Stanoviská Ruska a USA ohľadne Sýrie a Ukrajiny sa líšia. Nazdávate sa, že ste si niektoré otázky počas dnešných rokovaní vyjasnili?

S. Lavrov: „Za seba chcem povedať, že si nemyslím, že by medzi nami a USA bola neprekonateľná názorová priepasť v mnohých otázkach medzinárodnej agendy. To sa týka Sýrie aj Ukrajiny. V úvode sme s R. Tillersonom spomenuli dohovory nielen o zachovaní, ale aj o aktivizácii kanálov dialógu o Sýrii a Ukrajine.

Čo sa týka konkrétne sýrskeho problému, menovite B. Asada, tak dnes sme sa venovali historickým exkurzom, pričom R. Tillerson povedal, že je novou osobou a pred rozoberaním histórie uprednostňuje diskusiu o súčasných problémoch. Lenže na svete to chodí tak, že ak sa nepoučíme z minulosti, v súčasnosti dosiahneme úspech len ťažko. Pripomenul som situácie, keď určité krajiny, najmä západné štáty, členovia NATO, boli pevne presvedčené o potrebe likvidácie toho alebo onoho diktátora, vodcu autoritatívneho alebo totalitného režimu.

Za účelom odstránenia prezidenta bývalej Juhoslávie S. Miloševiča NATO v roku 1999 rozpútalo v strednej Európe vojnu, hrubo porušujúc Chartu OSN aj Záverečný akt helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Bombardovali okrem iného aj budovu televízie, čo je podľa akýchkoľvek interpretácií Ženevských konvencií vojnový zločin, obytné štvrte, predmetom útoku bolo veľvyslanectvo Číny, bombardovali mosty a vlaky osobnej dopravy po dobu takmer troch mesiacov. Na konci, keď sa im už minula munícia aj ciele, ktoré by sa aspoň čiastočne dali považovať za ciele dvojakého použitia, prišli na Bezpečnostnú radu OSN.

Ďalším príkladom je iný diktátor, Saddám Husajn, ktorého obesili po invázii do Iraku. Všetci vieme, čím sa útok na Irak odôvodňoval. Od tých čias sa podľa mňa iba Tony Blair verejne ospravedlnil a uznal, že dôvody na inváziu do Iraku sa nezakladali na pravde. Ako to dnes v tejto krajine vyzerá, viete všetci rovnako dobre ako my.

Potom nasledoval M. Kaddáfí. Tiež sa tvrdilo, že tento diktátor musí byť zlikvidovaný a v krajine musí byť nastolená demokracia. Čo sa v súčasnosti deje v Líbyi, vieme tiež. Líbyjská štátnosť je pod obrovským otáznikom, a my sa spolu s USA a ďalšími partnermi (včera o tom rokovali ruský prezident V. V. Putin a taliansky prezident S. Mattarella) usilujeme o znovuvybudovanie líbyjského štátu prostredníctvom dosiahnutia národného porozumenia, snažíme sa ukončiť situáciu, keď sa krajina stala vstupnou bránou pre nelegálnych migrantov a zdrojom obchodovania s otrokmi, ako dnes oznámili verejnosti vaši kolegovia z médií.

Keď už spomíname tieto nedávne príklady, treba sa zmieniť aj o Sudáne. Na sudánskeho prezidenta U. Bashira bol Medzinárodným trestným tribunálom vydaný zatykač. Keď o niekoľko rokov administratíva B. Obamu rozhodla, že sudánsky problém treba vyriešiť rozdelením Sudánu a vytvorila Južný Sudán, veľmi naliehavo nás žiadala o pomoc, aby sme toho U. Bashira, ktorého by USA najradšej videli pred súdom, prehovorili, nech sa nestavia proti rozdeleniu Sudánu na dva štáty. Prezident U. Bashir dodržal slovo a začal spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. A Sudán bol podľa plánu Obamovej administratívy rozdelený na dve časti len nato, aby Washington vzápätí (vlani) začal presadzovať sankcie proti svojmu vlastnému výplodu – Južnému Sudánu.

Takže experimenty toho druhu, ktoré boli založené na obsedantnej potrebe vymeniť nejakého diktátora, totalitného alebo autoritatívneho vodcu, sme už zažili. Príliš dobre vieme, čím sa to končí. Na pozitívne prípady, keď po zvrhnutí diktátora „všetko išlo ako po masle“, si nepamätám. Ak vy náhodou viete o nejakom, budem rád, ak mi  o ňom poviete.

Z tohto dôvodu v Sýrii, ako neraz zdôrazňoval prezident Ruska V. V. Putin, nepresadzujeme nejakú konkrétnu osobu, napríklad prezidenta B. Asada ani hocikoho iného, ako sa to teraz pokúšajú urobiť v Líbyi, pričom raz je v popredí Khalifa Haftar, inokedy zasa Fayez al-Sarraj. Sme za to, aby si sadli za rokovací stôl a dohodli sa. Presne tak to treba urobiť aj v Sýrii. Tak je to napísané aj v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN: všetci Sýrčania si musia sadnúť za rokovací stôl a dohodnúť sa. Musí ísť o inkluzívny vnútrosýrsky dialóg. O osude Sýrie musí podľa rezolúcie OSN rozhodovať samotný sýrsky ľud bez akýchkoľvek výnimiek.

V prvom rade netreba odpratať tú alebo inú osobu z politickej scény, ale dohodnúť sa na tom, ako bude usporiadaný sýrsky štát, aby bol demokratický a svetský (s čím nesúhlasia predstavitelia opozičného Najvyššieho rokovacieho výboru), aby sa v tomto štáte všetky etnické a konfesné skupiny cítili bezpečne, aby mali spravodlivé zastúpenie v mocenských štruktúrach. Ubezpečujem vás, že len čo bude dosiahnutý taký konsenzus, o osude jednotlivých osobností sa bude dať rozhodovať oveľa efektívnejšie a bez tragických následkov pre štát, krajinu a národ.

Hovorili ste počas dnešných rokovaní o údajnom zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v USA? Čím sa operovanie Ruska v kybernetickom priestore líši od operácií USA? Podľa informácií z amerických médií vieme, že iránsky jadrový program bol napadnutý vírusom Stuxnet vyvinutým v Spojených štátoch. Tými istými metódami, teda pomocou kybernetickej zbrane, sa USA teraz pokúšajú zastaviť raketový program KĽDR.

S. Lavrov: „Máme záujem na úzkej spolupráci v boji proti počítačovej kriminalite. Iste ste to už počuli, už sme o tom neraz hovorili. Už pred rokom a pol, t.j. v októbri 2015, keď Obamova administratíva prejavila znepokojenie nad pôsobením tzv. „ruských hackerov“, ktorých začala naháňať po celom svete a nelegálne, bez dodržania právnych procedúr, ktoré existujú medzi Moskvou a Washingtonom, ich zvážala do USA a tam ich súdne stíhala, sme navrhli vláde B. Obamu súčinnosť, nadviazanie kontaktov medzi zodpovednými rezortmi, vytvorenie dvojstranného mechanizmu, prostredníctvom ktorého by v režime reálneho času prebiehala výmena informácií o tom, kto a kde sa pokúša porušovať medzinárodnoprávne predpisy alebo vnútroštátne právne predpisy Ruska a USA.

Už vtedy sme povedali, že nemáme záujem na tom, aby naši občania páchali počítačovú trestnú činnosť. Vláda B. Obamu vtedy náš návrh neprijala, jednoducho naň nijako nezareagovala, až na záver svojho pôsobenia v novembri minulého roku vyslala signál, že by bola ochotná stretnúť sa. Prirodzene, že naši kolegovia pracujúci v príslušnej sfére súhlasili, ale Obamova administratíva si to v poslednej chvíli rozmyslela a cúvla. Očividne mala v úmysle ešte pred nástupom novej administratívy čo najviac naštrbiť rusko-americké vzťahy.

Dnes sme naozaj hovorili o tom, že tento záujem máme naďalej a že je dokonca veľmi aktuálny. Navrhli sme obnovenie kontaktov prostredníctvom špeciálnych zástupcov prezidenta Ruska a americkej administratívy, ako aj po linke príslušných rezortov. Sme plne za také kontakty. Máme pocit, že tentokrát naše snahy vyústia do vytvorenia takého kanála.“

Povedali ste, že bude vytvorená skupina alebo vymenovaný špeciálny zástupca pre budovanie vzťahov. Má ísť o znovuvytvorenie dvojstrannej Prezidentskej komisie?

S. Lavrov: „Tejto témy sme sa nedotkli. Prezidentskú komisiu pochoval prezident B. Obama. Myslím, že by si zaslúžila reanimáciu v takej alebo onakej podobe. Ale kanály na prediskutovávanie problémov v dvojstranných vzťahoch chceme vytvoriť nezávisle na existencii nejakej zastrešujúcej štruktúry. Jednoducho vyberieme ľudí, ktorí si sadnú a posúdia, kde medzi nami pretrvávajú komplikácie, kde sa jeden na druhého hneváme, či to robíme oprávnene. Porozmýšľajú, ako by sa dali prekonať problémy, a to najmä tie, ktoré vznikli umelo.“

Otázka (adresovaná R. Tillersonovi): Hovorili ste s prezidentom Ruskej federácie V. V. Putinom alebo s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie S. V. Lavrovom o sankciách alebo nejakých iných stimuloch, ktoré by mohla použiť americká vláda, aby dosiahla zmenu v správaní Ruska? Predložili ste V. V. Putinovi alebo S. V. Lavrovovi konkrétne dôkazy toho ako Rusko zasahovalo do vnútorných vecí? Ak sa dokáže, že boli použité chemické zbrane, čo potom urobí Rusko? Prezident Ruskej federácie povedal, že treba predložiť dôkazy. Bude to mať za následok odchod B. Asada?

S. Lavrov (odpovedá po R. Tillersonovi): Minister zahraničných vecí R. Tillerson sa dnes sankciami nevyhrážal (vlastne sa nevyhrážal ani ničím iným). Otvorene sme diskutovali o tých otázkach, ktoré sme mali na programe, teda aj o tých, ktoré sú medzi nami problematické, a takých je väčšina.

Otázku o tom, čo bude, ak sa vyšetrovaním dokáže, že sýrska vláda mala účasť na chemických útokoch, považujem za hypotetickú. Nechceme veštiť budúcnosť z kávovej usadeniny, k takýmto metódam sa znižujú akurát tí, ktorí rozpútali hysterickú kampaň o potrebe hneď a zaraz rozbombardovať celú Sýriu tak, že tam nezostane kameň na kameni. Zo Senátu a Snemovne reprezentantov USA sa podobné výzvy ozvali hneď po americkom útoku na sýrsku leteckú základňu.

Nechceme špekulovať o takých závažných otázkach, ako sú použitie chemických zbraní, pokus o vyvinenie alebo inscenovanie útoku s použitím otravných látok. Chceme, aby sa prípad vyšetril v súlade so zásadami americkej a ruskej legislatívy, ako aj so zásadami legislatívy každého normálneho štátu. Treba rešpektovať prezumpciu neviny. A ako som už povedal, ak našu oficiálnu žiadosť o nepredpojaté a nestranné vyšetrenie, ktorú sme dnes poslali do Haagu, bude niekto hatiť, vyvodíme voči nemu príslušné dôsledky.

Čo sa týka tvrdení, ktoré tu dnes odzneli, že vláda USA má nespochybniteľné dôkazy o našom zasahovaní do volebnej kampane, musím ešte raz povedať, že sme nevideli ani jeden dôkaz, ba ani náznak nejakého dôkazu. Neviem o nikom, kto ich videl. Nám nikto nič neukazoval ani nepovedal, aj keď sme neraz žiadali o poskytnutie údajov, na ktorých by sa mohli zakladať tieto nepodložené obvinenia.

Dnes som už spomenul, že vieme o celom rade ľudí, ktorí chcú definitívne rozvrátiť naše vzťahy s cieľom naplnenia svojich vnútropolitických a azda aj zahraničnopolitických ambícií. Lenže to je hra so zlým zámerom a nedobrým výsledkom. Predložte nám konkrétne dôkazy a potom vám budeme môcť dať konkrétnu odpoveď.

Spojené štáty vyslali do oblasti Kórejského polostrova útočnú skupinu plavidiel spolu s lietadlovou loďou Carl Vinson. Hovorili ste počas rokovaní o tejto téme a o možných rizikách, ktoré prináša tento krok pre región?

S. Lavrov: Môžem zopakovať, že medzi inými témami, o ktorých sme rokovali, bola aj situácia na Kórejskom polostrove a v jeho okolí. Ak som dobre pochopil, napriek všetkým nuansám, možno aj dosť podstatným, je tu všeobecná snaha o urovnanie tohto problému výlučne politickými mierovými prostriedkami a dosiahnuť denuklearizáciu Kórejského polostrova cestou rokovaní. Existujú konkrétne kroky, ktoré teraz podnikajú účastníci takzvaného „šesťstranného procesu“. My a naši čínski kolegovia máme určité nápady. Musíme sa zjednotiť sa okolo vízie vyriešenia tohto problému len a len mierovými prostriedkami.

Prezident USA D. Trump označil prezidenta Sýrskej arabskej republiky za „zviera“, vy však stále tohto človeka podporujete. Nemohli by ste povedať, ako dlho bude Rusko riskovať životy svojich príslušníkov ozbrojených síl a vynakladať peniaze na jeho ochranu?

S. Lavrov: Môžem len opätovne potvrdiť, že rovnako ako pri tzv. „ruských hackeroch“ alebo pri chemických incidentoch v Sýrii by sme aj v tomto prípade okrem veľkých rečí uvítali nejaké dôkazy deklarovanej vlastnosti. Zatiaľ takými dôkazmi nedisponujeme. Ešte raz dôrazne pripomínam, že v Sýrii pôsobíme na žiadosť legitímnej vlády členského štátu OSN, voči ktorému nie sú vyhlásené nijaké sankcie bezpečnostnej rady. Sme tam nato, aby sme tam bojovali s terorizmom. Naším záujmom je nedopustiť, aby v Damasku bačovali radikáli z Islamského štátu a Frontu an-Nusrá.

Ak sa pozriete na problém z faktickej stránky, uvidíte, že za posledných osemnásť mesiacov koalícia, ktorú dala dohromady Obamova administratíva, sa v podstate nijako nesnažila o dosiahnutie cieľa, kvôli ktorému bola vytvorená: nebojovala aktívne, efektívne, vytrvalo a intenzívne s Islamským štátom ani s Frontom an-Nusrá, kým sa tam neobjavilo ruské letectvo. Zakiaľ bol v úrade Obama, ešte aj potom americká koalícia útočila len na niektoré pozície Islamského štátu, zatiaľ čo Front an-Nusrá vždy akosi šanovali. Natíska sa nám podozrenie, ktoré doteraz nikto nedokázal vyvrátiť, že Front an-Nusrá si držia v zálohe, aby ho v príhodnej chvíli použili pri realizácii plánu B na násilné zvrhnutie režimu B. Asada. O následkoch takéhoto kroku som už hovoril. Mali sme to možnosť vidieť v Iraku aj v Líbyi. Dúfam, že predsa len prevážia ľudia, ktorí sa vedia poučiť z histórie.

Treba samozrejme dôkladne vyšetriť, kto a aké zločiny pácha v Sýrii. Myslím, že všetko má svoj čas, ako nedávno povedal jeden môj americký kolega. Dôležité sú priority. Nedávno sme počuli z Washingtonu, že prioritou číslo 1 je Islamský štát. Ako povedal oficiálny hovorca Bieleho domu Sean Spicer, všetci dokážeme poraziť Islamský štát bez toho, aby sme sa zastareli do režimu B. Asada. To isté mi tvrdil bývalý minister zahraničných vecí USA J. Kerry. Hovoril, že Obamova administratíva je presvedčená, že Islamský štát a teroristi v Sýrii predstavujú oveľa väčšiu a závažnejšiu hrozbu, dôležitejšiu úlohu než režim B. Asada. V tomto názore sa zhodujeme.

Treba vidieť spoločné očividné hrozby. Na jednej strane s Islamským štátom treba bojovať a dá sa nad ním zvíťaziť bez zvrhnutia panujúceho režimu, na druhej strane, ak zvrhneme režim, ľahko sa môže stať, že prehráme boj s Islamským štátom. Riaďme sa teda zdravým pragmatickým rozumom a nie emóciami.

Hodnotenie článku:


kladné hodnotenie negatívne hodnotenie

100 %
(5 hodnotení)
Tagy
Zdieľať

Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť

Vytvoriť zadarmo účet
Meno: Heslo:

O autorovi

eugenius


Podobné články

Kyjev chce do NATO. Odteraz to bude maž uvedené v Ústave Ukrajiny

 

Ukrajinský parlament spečatil snahu o členstvo krajiny v EÚ a NATO. Najvyššia rada Ukrajiny schválila p...

📅11.02.2019 0 722x 👤eugenius

Nemci sa už nespoliehajú na políciu, vytvárajú oddiely domobrany, aby sa ubránili pred útočiacimi migrantmi

 

Nemecké média živo komentujú novinku. Primátor bavorského mestečka Amberg pre novinárov povedal, že j...

📅04.01.2019 0 1277x 👤eugenius

Bezpečnostná služba Ukrajiny obvinila Rusko z organizovania protestov „žltých viest“ vo Francúzsku

 

Stalo sa to, čo sa dalo s istotou očakávať. Niektorí európske politici a média obvinili Rusko z... orga...

📅12.12.2018 0 992x 👤eugenius

Valerij Pjakin: „Churchill svojho času povedal, že politik musí vysvetliť spoločnosti, aké nebezpečie jej hrozí, a potom musí vysvetliť, prečo sa nestalo to, pred čím varoval“

 

V ďalšej relácii ruský politológ Valerij Pjakin hovoril o situácii v ruskej televízii, politike Jirija ...

📅11.12.2018 0 1165x 👤eugenius
,