V Vilniuse sa 25. – 26. mája konalo III. Fórum slobodného Ruska, na ktorom sa stretli členovia ruskej opozície, politickí emigranti, európski a zaoceánski experti a iní. Postupne z litovskej metropoly vytvára sa „hlavné mesto ruskej opozície“...
Foto: Facebook
Hlavné ciele tohto fóra a podobných stretnutí ruskej opozície a západných expertov pre účastníkov tohto podujatia a média vysvetlil neformálny líder tohto fóra, bývalý šachový majster sveta a v súčasnosti jeden z najtvrdších kritikov Kremľa Garri Kasparov. Podčiarkol, že je to priestor, ktorý Kremeľ nekontroluje a neovplyvňuje, kde sa môže diskutovať na rôzne témy a žiadna z nich nie je zakázaná.
Poukázal na to, že podobné stretnutia umožňujú vypracovať taktiku a stratégiu ruskej opozície, ako aj spôsoby spolupráce so zahraničnými partnermi za účelom uskutočnenia politických zmien v Rusku, nastolenia novej vlády a reorganizácie celého života v krajine. Taktiež vypichol fakt, že sa na tomto fóre stretli predstavitelia rôznych skupín, ktorí bojujú proti súčasnej vláde v Rusku: ruská opozícia, politickí emigranti, západní experti, politici a predstavitelia mimovládnych organizácií.
Tomuto fóru najväčšiu pozornosť venovali pobaltské, bieloruské a čiastočne aj ruské média. Kým ruské média a analytici toto fórum považujú skôr za „litovský Hide park“, kde každý si môže hovoriť čo chce, ale tieto prázdne reči nič nemenia a nestoja ani za povšimnutie, bieloruskí analytici a média toto podujatie berú celkom vážne. Majú na to svoje príčiny...
Vo viacerých reakciách v médiách bieloruskí experti a politológovia poukazujú na známy fakt: už celé desaťročia litovské hlavné mesto Vilnius európski a zaoceánski „dobroprajníci“ sa snažili premeniť na „hlavné mesto bieloruskej opozície“. Bieloruskí odborníci prízvukujú, že v súčasnosti presne to isté mienia urobiť aj voči Rusku.
Postupne sa vo Vilniusu, ako hríby po daždi, objavili viaceré centrály rôznych mimovládnych organizácií, ktoré pracovali na geopolitickej preorientácii Bieloruska smerom k EÚ, USA a NATO a „zmene bieloruského režimu“. Utekali sem členovia bieloruskej opozícii, kde ich cvičili skúsení inštruktori z Európy a USA a „nadupávali“ ich teoretickými, ale aj praktickými vedomosťami – ako bojovať proti súčasnému bieloruskému režimu.
Treba však uznať, že žiaden významný úspech nedosiahli. Zorganizovali viaceré demonštrácie v Bielorusku, pokúsili sa zjednotiť a zaktivizovať opozíciu, ale zosadiť prezidenta Lukašenka, nastoliť nový „poriadok“ a poškodiť vzťahy Moskvy a Minsku sa predsa nepodarilo. Žiaden Majdan v Bielorusku nevybuchol. Zatiaľ všetky úsilia boli zbytočné, bieloruská vláda sa cíti celkom v pohode a milióny „investované“ do prípravy a uskutočnenia Majdanu v Bielorusku vyleteli hore komínom...
Naopak Minsk včas a razantne reagoval na zmeny v náladách a počínaní opozície: mnohé mimovládky fungujúce za finančné prostriedky rôznych európskych a amerických štruktúr z Bieloruska vyhostili. Činnosť viacerých mimovládok zakázali a začali si dávať oveľa väčší pozor na susedov. Niet sa čomu čudovať. Minsk nechce žiadne nepríjemné prekvapenia a pozorne sleduje hry bieloruskej opozície v Litve, štátna hranica s ktorou je od Minsku vzdialená iba 18 kilometrov a Vilnius sa nachádza veľmi blízko od bieloruskej hranice...
Asi aj preto západní „dobroprajníci“ vo Vilniuse vytvorili „hlavné mesto bieloruskej opozície“ – je to pohodlné a vyhovujúce. Bieloruské média viac razy informovali, že členovia domácej opozície cestujú do Vilniusu veľmi často – ako do práce... Tu aktívne fungujú mnohé centrály mimovládok, hlavný štáb Medzinárodného republikánskeho inštitútu IRI tesne spojeného s Republikánskou stranou USA, Nacionálneho demokratického inštitútu NDI – pre zmenu tesne spojeného s Demokratickou stranou USA, nemeckého Fondu Konrada Adenauera a mnohých iných organizácií.
Filiálky medzinárodných štruktúr a rôzne mimovládky sa zaoberajú bežnou pre podobné organizácie činnosťou. Školia, cvičia a financujú „inak mysliacich“ Bielorusov a teraz už aj občanov Ruska. Väčšina bieloruských opozičných spolkov Bieloruska pracuje pod strechou NDI – dcéry demokratickej strany USA: Bieloruský národný front, občianska iniciatíva „Hovor pravdu“, Bieloruská sociálno-demokratická strana a mnohé iné. Fond Euroázia financuje Bieloruskú asociáciu novinárov, Fond L. Sapegu, Centrum obhajcov ľudských práv Vesna /Jar/, organizáciu „Národná vôľa“ a iné bieloruské opozičné organizácie.
Vo Vilniuse sa sústredili hlavné organizačné štruktúry bieloruských nacionalistov, radikálov a iných „majdanistov“, vzdelávacie, expertné a prieskumné centrá, ako napríklad, Európska humanitárna univerzita /EHU/, Bieloruský inštitút strategických výskumov, Bieloruský dom ľudských práv, Dom jednotného Bieloruska, Nezávislý inštitút sociálno-ekonomických a politických výskumov a pod. Možno názvy týchto „nezávislých demokratických“ organizácií vám pripomínajú názvy iných organizácií pôsobiacich v EÚ a konkrétne na Slovensku...
Zajtra v dokončení tohto článku si posvietime na činnosť Európskej humanitárnej univerzity /EHU/ a na to, ako vo Vilniuse začínajú vytvárať už aj „hlavné mesto ruskej opozície.“