Stále častejšie sa stretávame s pokusmi prepísať históriu. Najčastejšie istí „odborníci“ sa snažia zmeniť históriu druhej svetovej vojny. Usilujú sa o to, aby sme zabudli na hrôzy tej strašnej vojny, na to, čo sa vtedy odohralo a kto oslobodil Európu
Sú však nadšenci, ktorí sa snažia o zachovanie pravdy, pamäti a historickej spravodlivosti. Podobných nadšencov sme stretli v Bielorusku počas našej nedávnej jazdy spolu s Nočnými vlkmi. Keď sme sa pred pár týždňami presúvali z Pinsku /182 km od Brestu a poľskej hranice/ do Brestu, asi 30 km pred týmto pohraničným mestom pri diaľnici zbadali sme skupinu ľudí oblečených do vojenských uniforiem z obdobia druhej svetovej vojny. Vedľa stali 4 motorky a poľná kuchyňa. Zastavili sme sa pri nich a vyše hodiny sme sa rozprávali. Boli to členovia vojenského klubu pamäti zo susedného mesta Kobrin, ktorí čakali na ceste a chceli pozdraviť Nočných vlkov.
Predtým, ako porozprávam o týchto ľuďoch, stručne predstavím mesto Kobryn, v ktorom žijú. Kobryn (po bielorusky Кобрын, po rusky Кобрин) je to štvrté čo sa týka počtu obyvateľov mesto v Brestskej oblasti (po Brestu, Baranovičoch a Pinsku). V súčasnosti tu žije takmer 53,2 tisíce obyvateľov. Mesto má zaujímavú a dramatickú históriu.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z r. 1287 z listiny volynského kniežaťa Vladimíra Vasiľkoviča, ktorý mesto odovzdal do dedičstva svojej manželke Oľge. V r. 1589 – 1766 bol Kobryn v zostave Rzeczepospolitej. Od r. 1795 sa už nachádzal v zostave Ruskej ríše. V lete 1812 ruské vojska v okolí Kobryna rozdrvili oddiel armády Napoleona. Počas prvej svetovej vojny v r. 1915 Kobryn okupovali nemecké vojska. V r. 1919 ho obsadila poľská armáda a v r. 1921 - 1939 bol Kobryn znova v zostave Rzeczepospolitej. V septembri r. 1939 ho dobyli späť vojska Červenej armády.
Od 23. júna 1941 po 20. jún 1944 bol okupovaný nemecko-fašistickými vojskami. Po druhej svetovej vojne mesto zaznamenalo búrlivý rast. Kým v r. 1959 tu bolo iba 13,7 tisíce obyvateľov, v r. 1970 - 24,9 tisíce, v súčasnosti v Kobryne žije vyše 53 tisíc ľudí.
Práve v tomto meste nadšenci vojenskej histórie vytvorili menšiu vojensko-historickú skupinu a venujú sa organizácii spomienkových akcií a rekonštrukcii udalostí spred 70 – 80 rokov. Svoj klub ešte oficiálne nezaložili, ale pripravujú registráciu a už dávnejšie sa zúčastňujú na viacerých tematických podujatiach, prehliadkach a slávnostných podujatiach.
Ako nám porozprával iniciátor celej idey Vasilij Antončik /na snímke v uniforme staršieho lejtenanta Červenej armády/, myšlienka vytvorenia vojensko-historickej skupiny /neskôr bude aj klub/ vznikla v r. 2010 po tom, ako jej účastníci si pozreli tradičnú vojenskú prehliadku na počesť 65. výročia víťazstva nad fašizmom. Zaujali ich práve historické motorky, ktoré boli súčasťou prehliadky. Nadchli ich aj viaceré rekonštrukcie udalostí a bojov z obdobia druhej svetovej vojny, na ktorých boli prítomní, ako diváci. Aj na týchto vojensko-historických predstaveniach sa tiež zúčastnili vojaci na motorkách.
„Zaujalo nás to a rozhodli sme sa, že si tiež vytvoríme vlastnú vojensko-historickú skupinu a neskôr aj klub. A nemali chýbať ani motorky. Niekoľko rokov sme vyhľadávali staré modely motoriek z obdobia druhej svetovej vojny. Našli sme niekoľko kusov, ktoré sa nedalo nazvať ani motorkami – boli to už akési pozostatky, takmer kovošrot. Začali sme ich rekonštruovať. Náhradné súčiastky, pochopiteľne, prakticky sa už nedalo zohnať, mnohé sme museli vyrobiť vlastnoručne. V priebehu 5 rokov, práve k 70. výročiu víťazstva nad fašizmom, sa nám podarilo dať dokopy 4 motorky. Chceme „poskladať“ aj ďalšie štyri, ale zháňame náhradné súčiastky, kde sa len dá,“ vysvetlil Vasilij Antončik.
Porozprával, že zatiaľ svoj vojensko-historický klub ešte oficiálne nezaregistrovali, ale pripravujú sa na registráciu. V súčasnosti sú členmi tejto vojensko-historicko-patriotickej skupiny ľudia rôznych vekových kategórií, je v nej aj niekoľko mladých ľudí. Väčšinou sú to obyvatelia Kobrynu a okolitých obcí, ktorých zaujíma história rodného mesta, vojenská história a chcú zachovať spomienku na tých, ktorí bojovali proti fašizmu a oslobodili Európu a ich rodné Bielorusko.
Na vlastné náklady opravovali motorky, ušili si dobové uniformy a vytvorili repliky zbraní. Taktiež na vlastné náklady cestujú aj na spomienkové a vojensko-historické podujatia, na ktorých sa zúčastňujú. Ako nám porozprával Vasilij Antončik, väčšinou sa zúčastňujú na spomienkových akciách a jazdách v kolóne áut - veteránov. Samozrejme, vždy sú účastníkmi podujatí počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom a vtedy v priebehu niekoľkých dní cestujú po okolitých obciach a zúčastňujú sa na spomienkových podujatiach.
„Vždy 9. mája sa zúčastňujeme na historickom automobilovom sprievode v našom meste Kobryn a občas aj v Breste. Máme tam dobrých kamarátov. Majú viac historickej vojenskej techniky: automobily, motorky, poľnú kuchyňu, dokonca aj delo. S nimi jazdíme po celom Breste, robíme zástavky na viacerých miestach v Brestskej pevnosti,“ povedal. Porozprával, že niekoľko razy sa dokonca zúčastnili na nakrúcaní vojenských historických filmov – aj so svojimi motorkami. Napríklad, boli na nakrúcaní filmu „Husle“.
Vasilij Antončik vysvetlil, že zatiaľ táto vojensko-historická skupina nemá svoj „štáb“, ale určite ho vytvoria, keď sa vybaví registrácia. Motorky má umiestnené vo vlastnej garáži: „Máme tri motocykle М-72, jeden МВ-750 a dokonca aj Harley Davidson WLA-42, ale ten nemôžeme používať počas našich jázd – ešte sa nepodarilo vybaviť registráciu na túto motorku. Pracujem na tom... Dokončujeme obnovenie ďalších dvoch motoriek М-72. Na rôznych skladoch a autobazároch zháňame náhradné súčiastky. Dúfam, že čoskoro budeme sa preháňať aj na týchto motorkách,“ povedal.
Prezradil, že dobové vojenské uniformy si ušili sami, radili sa s odborníkmi a veteránmi druhej svetovej vojny. „Repliky zbraní sme si tiež vyrobili sami. Máme automaty PD-27, PPŠ, PPS, pištole a iné. Samozrejme, to sú iba makety, ale snažili sme sa, aby vyzerali, ako pravé,“ vysvetlil.
Vasilij Antončik uznal, že, pochopiteľne, vo svojej činnosti by členovia jeho skupiny privítali aj pomoc sponzorov a, povedzme, finančnú podporu od štátu, ale zatiaľ všetky svoje aktivity zabezpečujú na vlastné náklady. Podčiarkol, že Bielorusko utrpelo obrovské škody a stratilo veľa ľudí počas druhej svetovej vojny a preto treba zachovávať pamäť o udalostiach toho obdobia, uctievať si hrdinov, ktorí bojovali proti fašizmu a darovali slobodu celej Európe a samotnému Bielorusku.
Prízvukoval, že svojou činnosťou chcú osloviť hlavné mladú generáciu, ktorá nepozná hrôzy a zverstva vojny, aby si mladí ľudia uvedomili, že nesmú pripustiť, aby sa také niečo zopakovalo a postarali sa o to, aby čo najskôr zastavili súčasné vojenské konflikty vo svete.
Títo ľudia z Kobrynu vykonávajú dôležité aktivity, zmýšľajú rovnako, ako my, je to naša krvná skupina. Našli sme si nových kamarátov, vieme, že nás je väčšina a máme spájať naše úsilia, aby sme nepripustili chyby a zločiny minulosti a zastavili podobné hrôzy súčasnosti.
Videá si môžete pozrieť tu:
Amatérsky spomienkový krátky film nakrútený účastníkmi rôznych klubov vojenskej pamäti:
Obrana Brestskej pevnosti /rekonštrukcia v podaní dobrovoľníkov/:
https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=Vm2ZP94Of6w
https://www.youtube.com/watch?v=eEezvOYHB0I