Zázračná voda v Studničke
Takmer v strede svojrázneho trojuholníka Pozba - Bardoňovo - Dedinka. Nachádza sa tu unikátna studnička, krásny kútik prírody, ktorý sa už stal aj pútnickým miestom.
Najbližšie k studničke je to predsa len od Pozby. Studnička sa nachádza v lese - v lokalite, ktorá bola už oddávna obľúbeným miestom veriacich. Radi sa tu v minulosti zastavovali na odpočinok, keď išli na cirkevnú púť do paulínskeho kláštora na Máriačaláde /dnes - Mariánska Čeľaď/.
Dnes už nik nevie, ktorý pútnik tu objavil tichý prameň. Samozrejme, nikto vtedy nepredpokladal, že voda z tohto prameňa môže mať liečivé účinky. Existuje veľa svedectiev zázračnej uzdravujúcej sily vody z tohto prameňa. Účinkovala najlepšie v prípade očných chorôb a slepoty. Vravieva sa, že vrátila zrak mnohým slepcom.
Legenda či pravda?
Stará legenda vraví, že v 18. storočí boli blízko studničky pasienky a pastieri sa chodili umývať k prameňu. Často pozorovali bielu holubicu, ktorá sa v prameni kúpavala. Jeden pastier mal slepú dcéru a raz, keď sa tam kúpala holubica, poumýval aj dcére oči. A stal sa zázrak – dcére sa vrátil zrak!
Chýry o ňom sa doniesli aj k miestnemu pánovi. Ten týmto klebetám nechcel uveriť a posmieval sa im. Raz vyhlásil, že má slepého koňa a ak sa aj tomu vráti zrak, potom určite uverí. Ľudia teda tak aj urobili. Umyli koňovi oči a naozaj sa mu vrátil zrak. Jemu sa vrátil, ale pán vzápätí oslepol...
Onedlho sa stal aj druhý zázrak. Pri liečivom prameni sa neskôr konali omše v maďarskom aj slovenskom jazyku. Maďarské omše bývali na vyvýšenom mieste pri kríži. V údolí rástla stará hruška, pri ktorej sa slúžila slovenská pobožnosť. Raz počas omše sa isté choré dievča z obce Strekov zadívalo na hrušku a v jej konároch uvidelo pannu Máriu. Krátko nato sa dievča uzdravilo...
Neskôr na mieste starej hrušky postavili kaplnku a z jej dreva rezbár vyrezal sošku sedembolestnej panny Márie, Pietu. Socha je zhotovená z jedného kusa dreva. Je jedinečná, lebo panna Mária na nej nesedí ako na iných zobrazeniach, ale kľačí na jednej nohe. Takýchto sôch je vraj na svete iba osem.
Vzniklo pútnické miesto
Správa o zjavení sa Panny Márie sa veľmi rýchlo rozšírila medzi veriacimi. Pretože kláštor v Máriačaláde bol poškodený úderom blesku, začali sa v Studničke organizovať cirkevné púte.
V roku 1841 bola v blízkosti prameňa postavená prvá kaplnka, ktorá vydržala až do roku 1885. Potom sa rozpadla. Prvá svätá omša sa v Studničke slúžila v roku 1869 na žiadosť veriacej z Tekovských Lužian, pretože vďaka uzdravujúcemu prameňu sa vyliečila z ťažkej očnej choroby.
Vďaka horlivosti vtedajšieho bešianskeho farára Jozefa Hariša bola kaplnka v roku 1914 znovu postavená a zasvätená Sedembolestnej panne Márii. V roku 1926 pričinením toho istého farára bola postavená druhá kaplnka, zasvätená Panne Márii.
Nádherný areál
V súčasnosti toto pútnické miesto vyzerá úplne inak ako pred desaťročiami. V ostatných rokoch bolo celé okolie skrášlené, urobili sa tu cestičky a chodníčky, vznikol pekný prírodný areál, ktorý nám ukázala starostka Pozby Zlatica Valentová.
Svojráznou vstupnou branou je originálna kalvária. Obvykle kalvárie v slovenských mestách a obciach smerujú dohora, ale kalvária v pozbianskom lese vedie dolu. Po pravej strane sa otvára pekný amfiteáter s drevenými lavičkami. Hneď za ním sa nachádza veľká kaplnka a po ľavej strane aj malá, pri ktorej vyviera liečivá voda. Kedysi to bol prameň, ale v súčasnosti ho „schovali“ ho kovových rúr a voda vyteká z kohútikov ako niekde v rodinnom dome...
Starostka Pozby nám povedala, že od jari do jesene sa na Studničke každú nedeľu konajú sväté omše, na ktoré sa schádzajú stovky veriacich zo širokého okolia. „Mnohí ľudia sem prichádzajú, aby sa umyli v zázračnej vode,“ prízvukuje Zlatica Valentová.
Hovorí sa, že pomohla už viacerým z nich...
Foto: autor
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.