Výročné spomienky na útoky z 11. septembra v Spojených štátoch tento rok neboli iba o pietnej atmosfére. Popri menách takmer 3-tisíc obetí sa znovu ozvala aj stará, no nikdy úplne neuzavretá otázka: či americká vláda sprístupní ďalšie dokumenty, ktoré by mohli objasniť možné väzby medzi útočníkmi a ľuďmi napojenými na Saudskú Arábiu.
Donald Trump v nedeľu 13. septembra 2026 povedal, že sa na žiadosť pozostalých pozrie po návrate do Washingtonu. Reagoval tak na tlak rodín obetí, ktoré dlhodobo tvrdia, že Spojené štáty chránili strategického partnera namiesto toho, aby dali prednosť úplnej otvorenosti. Podľa agentúry AP Trump uviedol, že žiadosť dostal v piatok 11. septembra, teda v deň 25. výročia útokov.
Prečo sa téma vracia práve teraz
Dôvodov je viac. Po prvé, okrúhle 25. výročie prirodzene zvyšuje tlak na uzavretie starých sporov. Po druhé, samotné americké inštitúcie v posledných dňoch zverejnili ďalšie odtajnené materiály súvisiace s 11. septembrom. CIA publikovala doteraz utajované prezidentské denné brífingy o Usámovi bin Ládinovi a al-Káide z obdobia pred útokmi. Národný archív zároveň informoval o sprístupnení ďalších záznamov z práce komisie pre vyšetrovanie 11. septembra.
To však nie je to isté, o čo sa usilujú pozostalí. Tí žiadajú najmä úplné a nevybielené dokumenty, ktoré by sa týkali možnej zahraničnej podpory niektorých únoscov, osobitne zo Saudskej Arábie. V ich očiach doterajšie odtajňovanie ukazuje, že vláda vie ísť ďalej, len zatiaľ nešla dosť ďaleko.
Dlhý tieň Saudskej Arábie
Faktická rovina prípadu je citlivá a často sa politicky zneužíva, preto treba rozlišovať medzi podozreniami, vyšetrovaním a dokázanou zodpovednosťou. Je nepochybné, že 15 z 19 únoscov boli saudskí občania. Saudská vláda však dlhodobo odmieta, že by sa ako štát podieľala na útokoch, a americká 9/11 Commission vo svojich záveroch nenašla dôkaz, že by útoky financovala saudská vláda ako inštitúcia alebo jej vysokí predstavitelia.
Zároveň ale platí, že časť dokumentov a vyšetrovacích stôp roky živila otázky o jednotlivcoch s väzbami na saudské prostredie. Aj preto rodiny obetí vedú dlhoročný súdny spor proti Saudskej Arábii a tlačia na ďalšie odtajnenie. Ich argument je jednoduchý: ak štát tvrdí, že sa nemá čo skrývať, úplné zverejnenie by to malo potvrdiť alebo vyvrátiť.
Čo už bolo odtajnené
V debate sa často zabúda, že proces odtajňovania beží už niekoľko rokov. Významným bodom bol exekutívny príkaz prezidenta Joea Bidena z 3. septembra 2021, známy ako Executive Order 14040. Ten nariadil preverenie a postupné zverejňovanie dokumentov FBI a ďalších materiálov súvisiacich s útokmi z 11. septembra.
Na základe tohto procesu FBI zverejnila viaceré balíky materiálov. Národný archív a s ním spojené deklasifikačné orgány teraz pri 25. výročí pridali ďalšie záznamy, vrátane memoránd z rozhovorov komisie s bývalými vysokými predstaviteľmi americkej administratívy. Inými slovami, nejde o jednorazové politické gesto, ale o dlhší a stále nedokončený administratívny proces.
Trump medzi transparentnosťou a geopolitikou
Trumpovo vyjadrenie je zatiaľ opatrné. Nepovedal, že dokumenty zverejní, iba že žiadosť preverí. Aj táto formulácia je politicky dôležitá. Umožňuje mu vyjsť v ústrety rodinám obetí bez toho, aby sa hneď dostal do otvoreného konfliktu so Saudskou Arábiou, ktorá ostáva pre Washington významným partnerom v oblasti bezpečnosti, energetiky aj regionálnej politiky.
Práve tu leží jadro problému. Každý americký prezident, bez ohľadu na rétoriku, naráža pri tejto téme na rovnakú hranicu: požiadavku transparentnosti na jednej strane a strategické vzťahy s Rijádom na strane druhej. Rodiny obetí už roky tvrdia, že americkí prezidenti si vyberali skôr druhú možnosť.
Na spomienkovom podujatí v New Yorku to ostro pripomenula Terry Strada, vdova po jednej z obetí a dlhoročná tvár kampane 9/11 Families United. Vyzvala Trumpa, aby „povedal Saudom, nech prestanú klamať“, a kritizovala amerických prezidentov za to, že podľa nej chránili Saudov namiesto pozostalých. Takéto výroky ukazujú, že nejde iba o historický spor, ale aj o stále živú domácu politickú tému.
Čo môže nasledovať
Možností je viacero. Biely dom môže podporiť ďalšie odtajnenie už existujúcich materiálov, urýchliť prebiehajúce revízie alebo ponechať vec v neurčitom režime bez konkrétneho výsledku. Keďže časť dokumentov už prešla procesom preverovania a iné stále podliehajú výnimkám z dôvodu národnej bezpečnosti či ochrany spravodajských metód, výsledok nemusí byť rýchly ani úplný.
Treba tiež dodať, že nové zverejnenie samo osebe nemusí priniesť jednu veľkú prelomovú odpoveď. Skôr môže doplniť mozaiku starých zistení, spresniť pohyb osôb, kontakty, financovanie alebo komunikáciu. Aj to však môže mať právny aj politický význam, najmä pre prebiehajúce občianske žaloby.
Prípad, ktorý sa neskončil ani po štvrťstoročí
Debata o 11. septembri sa často zjednodušuje na otázku, či existuje alebo neexistuje dôkaz proti Saudskej Arábii. Realita je zložitejšia. Oficiálne vyšetrovania nepreukázali priamu zodpovednosť saudskej vlády za útoky. Zároveň však pretrváva dostatok nejasností na to, aby pozostalí, právnici aj časť verejnosti žiadali ďalšie dokumenty.
Trump preto vstupuje do témy, ktorá je zároveň pietna, právna aj geopolitická. Ak sa rozhodne ísť ďalej než len k všeobecnému prísľubu, môže otvoriť nepríjemnú kapitolu vo vzťahoch s jedným z najdôležitejších partnerov USA na Blízkom východe. Ak zostane len pri sľube, potvrdí tým pocit mnohých rodín, že ani po 25 rokoch sa k úplnej pravde nedostali.
Zatiaľ platí len toľko, že prezident sľúbil vec preveriť. Na takto citlivej téme je aj to správa. Skutočný význam však bude mať až odpoveď na otázku, či po slovách príde aj konkrétny krok.
Ilustračné foto: Lars Mulder / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.